Život, práca a COVID-19 v Európskej únii a 10 krajinách susediacich s EÚ

Mladší respondenti prieskumu v EÚ (28 %) a v krajinách susediacich s EÚ (41 %) vo všeobecnosti priznávajú, že majú pocit sociálneho vylúčenia a mnohí vyjadrujú obavy v súvislosti so svojou finančnou situáciou i situáciou v oblasti zamestnania. To odráža pretrvávajúce vplyvy pandémie, vykresľuje pochmúrnu situáciu v celej Európe a poukazuje na to, že je potrebné v rámci politík venovať tejto problematike väčšiu pozornosť, predovšetkým vo vzťahu k mladým ľuďom.

Zdravie a duševná pohoda vyvolávajú vážne obavy vo všetkých krajinách, pričom mnoho respondentov hlási vysoké riziko depresie. Mimoriadne znepokojujúce sú výsledky, podľa ktorých v krajinách susediacich s EÚ je až 75 % osôb vo veku od 18 do 44 rokov ohrozených depresiami. V záujme dosiahnutia pokroku v uvedených oblastiach bude veľmi dôležité, aby sa prijali konkrétne politické opatrenia na ochranu rodín pred bezdomovstvom, zlepšili služby zariadení poskytujúcich starostlivosť o deti a zabezpečil sa prístup ku kvalitným zdravotným službám vrátane starostlivosti o duševné zdravie.

Zlá rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je bežným javom. Podľa zistení prieskumu existujú obrovské rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pokiaľ ide o dĺžku pracovného času a únavu z práce. Ženy uvádzajú únavu častejšie, pretože vo svojom voľnom čase vykonávajú väčšinu neplatenej práce v domácnosti, čo platí najmä v krajinách susediacich s EÚ. Poukazuje to na potrebu prijatia rodovo responzívnych aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré by boli zamerané hlavne na ženy, ako aj potrebu prijatia účinných verejných politík v oblasti zdravotníctva a starostlivosti.

70 % respondentov z krajín susediacich s EÚ uviedlo, že nemajú dostatočný prístup ku vzdelávacím programom a programom odbornej prípravy. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy skrývajú v sebe pozoruhodný potenciál vďaka možnosti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie uchádzačov o zamestnanie, ako aj osôb s nižšou kvalifikáciou, ktoré prebiehajú najmä prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti. Európsky rok zručností 2023 bude významnou príležitosťou na presadzovanie účinných a inkluzívnych investícií do odbornej prípravy v celej Európe.

Ťažkosti s výškou životných nákladov boli hlásené vo všetkých krajinách EÚ27 a krajinách susediacich s EÚ, pričom v EÚ došlo v porovnaní s predchádzajúcimi zisteniami z rokov 2021 a 2020 k nárastu. Obzvlášť pozoruhodný je veľký počet tých, ktorí majú ťažkosti vyjsť s peniazmi. V EÚ27 túto skutočnosť uvádza 47 % respondentov a v krajinách susediacich s EÚ až 81 % opýtaných, kde je chudoba najvyššia. Prioritné opatrenia v rámci Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré pomáhajú vytvárať kvalitné pracovné príležitosti a spravodlivé systémy sociálnej ochrany, budú mať zásadný význam pre zlepšenie odolnosti v budúcnosti .