Európa – prvotriedne miesto na život a prácu?

'Europe – a world-class place to live and work'. That is how President Juncker described Europe at the summit to formally proclaim the EU Pillar of Social Rights in Gothenburg last month. And he added: ‘Europe is more than just a single market, more than money … It is about our values and the way we want to live’. So how do we live?  Do the 510 million Europeans across the current 28 Member States really feel that their living conditions are ‘world-class’? 

Európa – prvotriedne miesto na život a prácu?

„Prvotriedne miesto na život a prácu.“  Takto opísal predseda Juncker minulý mesiac Európu, keď v Göteborgu vyhlásil formálne podpísanie Európskeho piliera sociálnych práv.

Keďže sa hlavy štátov a predsedovia vlád z celej EÚ spoločne zaviazali dodržiavať súbor 20 sociálnych zásad a práv, predseda Komisie zdôraznil skutočnosť, že „Európa znamená viac než len jednotný trh, peniaze... Charakterizujú ju naše hodnoty a spôsob, ktorým chceme žiť.“

Takže ako presne žijeme?  Skutočne si 510 miliónov Európanov v (ešte stále) 28 členských štátoch myslí, že ich životné podmienky sú na „svetovej úrovni“?

Mnohí sú o tom presvedčení. Ale mnohí ďalší sa stále stretávajú s nerovnosťami a cítia sa byť vylúčení alebo nechránení, majú sťažený prístup k slušnému bývaniu a zamestnaniu a obávajú sa o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí.  Na niektorých miestach sa to prejavuje v populistickej nálade, ktorá zdanlivo odmieta zriadenie, čím sa celkový prirodzený dojem stáva do veľkej miery negatívnym.

Realita je však ako vždy podstatne zložitejšia.

V skutočnosti je posledných pár rokov všeobecne dobrých a „Európe sa (naozaj) opiera vietor do plachiet“. Výsledky najnovšieho európskeho prieskumu kvality života ukazujú celkový pokrok v oblastiach kvality života, kvality spoločnosti a kvality verejných služieb. Sme svedkami mnohých zlepšení, hoci z nízkych hodnôt po hospodárskej kríze. V niektorých prípadoch ukazovatele skutočne ukazujú návrat k predkrízovým úrovniam – čo sa čiastočne odzrkadľuje vo všeobecnom hospodárskom vzostupe a opätovnom raste v členských štátoch.

Zvýšila sa úroveň optimizmu, pričom miera spokojnosti so životom a pocit šťastia zostali pomerne vysoké vo väčšine krajín EÚ.  Spokojnosť so životnou úrovňou sa vo väčšine členských štátov zvýšila. S peniazmi teraz dokáže vyjsť viac ľudí než v roku 2011.

Dôvera k národným inštitúciám sa skutočne zvýšila celoplošne a najmä mladí ľudia preukazujú zvýšenie dôvery k iným ľuďom.  Aj vítaný nárast zapojenia a účasti v sociálnych a komunitných organizáciách v členských štátoch a pokles pocitu sociálneho vylúčenia, ktorý bol častejší v časoch úpadku, sú známkami priaznivejšieho pokrízového obdobia. Za posledných päť rokov sa skutočne zmenšilo vnímané napätie v spoločnosti medzi chudobnými a bohatými, manažmentom a zamestnancami, starými a mladými a mužmi a ženami.

 

Navyše na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru sú dnes ľudia skutočne celkovo spokojnejší s dôležitými verejnými službami, ako sú zdravotníctvo a doprava – a dokonca v niektorých krajinách so službami starostlivosti o deti.

Zdalo by sa, že zatiaľ je to v poriadku.

Ale zároveň je jasné, že ešte stále máme pred sebou kus cesty.

Kým viaceré krajiny, najmä v strednej a východnej Európe, pokračujú v dobiehaní, iné sa v procese vzostupnej konvergencie zastavili a táto medzera sa v niektorých oblastiach dokonca zväčšila. Napríklad spokojnosť so životnou úrovňou sa zvýšila najmä v Bulharsku, Estónsku, Írsku, Maďarsku a Poľsku, ale klesla v Španielsku, Chorvátsku, Taliansku a na Cypre.  Veľké rozdiely pretrvávajú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym a opatrovateľským službám, ako aj o ich kvalitu.

Stále existujú aj priepastné nerovnosti medzi rôznymi rodovými a vekovými skupinami a príjmovými kohortami.

Ženy napríklad uvádzajú mierne vyššiu úroveň spokojnosti so životom ako muži, pričom naďalej zvládajú viac neplatených domácich a opatrovateľských prác.  Ďalšie prehlbovanie rodových rozdielov a rastúca potreba dlhodobej starostlivosti o starších ľudí, ku ktorej viac prispievajú ženy, sa zdá byť jednou z hlavných príčin nerovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

Starším ľuďom sa nedarí tak dobre ako ich mladším spoluobčanom, najmä v niektorých krajinách strednej a východnej Európy a s pribúdajúcim vekom zreteľne klesá spokojnosť so životom v Bulharsku, Chorvátsku, na Malte, v Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a Slovinsku. V dvoch tretinách členských štátov EÚ mala viac ako polovica respondentov obavy aj o úroveň príjmu v starobe.

Napriek rastu, vďaka ktorému hlásilo menej ľudí hmotnú núdzu ako pred piatimi rokmi, však viac ako polovica obyvateľstva v 11 členských štátoch stále tvrdí, že má ťažkosti vyjsť s peniazmi.  Ako vždy, najviac trpia chudobní a výsledky ukazujú, že kvalita života osôb v skupinách s nižšími príjmami sa zlepšuje pomalšie.

Mnohí Európania majú menej optimistickú predstavu o budúcnosti svojich detí než o svojej budúcnosti. I tu však vládnu rozdiely. V Belgicku, Českej republike, Nemecku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku, Slovinsku a Spojenom kráľovstve prevláda skromnejší optimizmus v súvislosti s budúcimi generáciami; zatiaľ čo v Bulharsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a vo Fínsku ľudia veria, že ich deti majú lepšiu perspektívu než mali oni.

V súvislosti so širšou a kontroverznejšou diskusiou v celej EÚ o migrácii a mobilite stojí za zmienku, že vnímané napätie medzi rôznymi náboženstvami a rôznymi etnickými skupinami sa výrazne zvýšilo v niektorých krajinách, a to v Belgicku, Bulharsku, Dánsku, Nemecku, Estónsku, vo Francúzsku, v Taliansku, na Malte a v Rakúsku. Je to tak aj napriek celkovému poklesu vnímaného napätia medzi rôznymi skupinami v spoločnosti.

Taký rôznorodý je obraz života občanov EÚ, keď sa vlády, miestne a regionálne úrady, sociálni partneri a občianska spoločnosť púšťajú do uskutočňovania piliera sociálnych práv.

Výsledkami európskeho prieskumu kvality života sa poukazuje na potrebu prednostne sa zamerať na skupiny, ktoré sú v najväčšej núdzi: dlhodobo nezamestnaní – ktorí sú viac ohrození chudobou, sociálnym vylúčením a problémami s duševným zdravím – v kontexte aktívnej podpory zamestnanosti; ženy – na pleciach ktorých je naďalej najväčší podiel domácich prác a opatrovania – v kontexte zásad rodovej rovnosti a starostlivosti o deti; služby starostlivosti a podpory, aby sa zakotvilo právo na lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom počas celého pracovného života; chudobnejší starší občania – v kontexte práva na primeranosť príjmov v starobe a starobných dôchodkov; ako aj rozdielny nepomer v dostupnosti kvalitných služieb – v kontexte práva na včasný prístup k cenovo dostupnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

Toto je len výber niektorých dôležitých iniciatív potrebných nato, aby sa každodenná realita občanov Európy uviedla do súladu s ambicióznymi cieľmi piliera. Ak to má byť naozaj historický moment pre Európu, musíme tieto dôkazy použiť nato, aby sa výsledky premietli do praxe a aby zodpovedali„našim hodnotám a spôsobu, ktorým chceme žiť“.

Useful? Interesting? Tell us what you think. Hide comments

Eurofound welcomes feedback and updates on this regulation

Pridať nový komentár