Living conditions and quality of life

Pandémia COVID-19: rodové rozdiely v práci a doma

Report
Zverejnené
13 október 2022
pdf
Formats and languages
Executive summary
Prevziať

Hlavné zistenia

  • Tradičné rodové úlohy, podľa ktorých sú ženy primárnymi poskytovateľkami starostlivosti, sú v sociálnych zvyklostiach ešte vždy hlboko zakorenené – a to tak v prípade žien, ako aj mužov –⁠ a táto skutočnosť sa prejavuje i v platenej i neplatenej práci. Uvedené nerovnosti sú premietnuté v pretrvávajúcich rodových rozdieloch na trhu práce aj mimo neho. Objavujú sa tiež v rôznych ukazovateľoch, okrem iného v ukazovateľoch vzťahujúcich sa na pracovné podmienky, chudobu, celkový pracovný čas a konflikt medzi pracovným a súkromným životom.
Read more
  • Tradičné rodové úlohy, podľa ktorých sú ženy primárnymi poskytovateľkami starostlivosti, sú v sociálnych zvyklostiach ešte vždy hlboko zakorenené – a to tak v prípade žien, ako aj mužov –⁠ a táto skutočnosť sa prejavuje i v platenej i neplatenej práci. Uvedené nerovnosti sú premietnuté v pretrvávajúcich rodových rozdieloch na trhu práce aj mimo neho. Objavujú sa tiež v rôznych ukazovateľoch, okrem iného v ukazovateľoch vzťahujúcich sa na pracovné podmienky, chudobu, celkový pracovný čas a konflikt medzi pracovným a súkromným životom.
  • Na úrovni EÚ bol vplyv pandémie COVID-19 na pracovný trh výrazne rodovo neutrálny, čo sčasti odrážalo nadmerné zastúpenie žien v odvetviach, v ktorých bola činnosť prerušená, ale aj to, že ženy boli sústredené zamestnaniach umožňujúcich vykonávanie práce na diaľku a v kľúčových odvetviach. Ako však vyplýva z výsledkov výskumu, počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 boli ženy postihnuté stratou zamestnania najviac v skupinách, v ktorých mali zamestnankyne najnižšie príjmy, zatiaľ čo v prípade mužov boli straty pracovných miest rozložené rovnomernejšie.
  • Počas pandémie COVID-19 došlo k dramatickému nárastu konfliktov medzi pracovným a súkromným životom, a to najmä v prípade matiek malých detí, ktoré pracovali na diaľku. Ako sa Európa postupne zotavuje z pandémie, tvorcovia politík musia vziať na vedomie skutočnosť, že dobrovoľné a pružné formy organizácie práce, na ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou podujmú ženy, môžu zároveň znamenať zvýšenie neplatenej pracovnej záťaže a menšiu viditeľnosť na pracovisku. A to môže mať dlhodobé dôsledky z hľadiska kariérneho postupu, mzdy a dôchodku.
  • Kríza spôsobená pandémiou poukázala na zásadnú úlohu, ktorú služby starostlivosti zohrávajú pri podpore účasti žien na trhu práce, finančného zabezpečenia a celkovej pohody. Je mimoriadne dôležité, aby členské štáty podporovali poskytovanie kvalitných, prístupných a cenovo dostupných služieb starostlivosti vo všetkých oblastiach a aby v týchto odvetviach zároveň riešili problematiku nedostatku zamestnancov a zlepšovali pracovné podmienky.
  • Obnova v období po pandémii ponúka príležitosť na realizáciu skutočných zmien v oblasti rodových noriem, správania a inovácií politík. Bude rozhodujúce, aby sa tvorcovia politík i sociálni partneri prednostne venovali otázkam týkajúcim sa rodovej rovnosti a naďalej sledovali a hodnotili dosiahnutý pokrok.
Read less

Zhrnutie

Pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila nerovnosti v mnohých aspektoch európskych spoločností vrátane nerovností medzi ženami a mužmi v niekoľkých kľúčových oblastiach. V tejto správe sa skúmajú rodové nerovnosti, ktoré existovali už pred krízou COVID-19 a opisuje sa v nej, akými spôsobmi pandémiaRead more

Pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila nerovnosti v mnohých aspektoch európskych spoločností vrátane nerovností medzi ženami a mužmi v niekoľkých kľúčových oblastiach. V tejto správe sa skúmajú rodové nerovnosti, ktoré existovali už pred krízou COVID-19 a opisuje sa v nej, akými spôsobmi pandémia rodové rozdiely ovplyvnila. Analyzujú sa v nej rôzne politické reakcie jednotlivých členských štátov v rámci EÚ, ktoré boli zamerané na riešenie rodových rozdielov, resp. na zabránenie ich prehlbovaniu počas pandémie. Vplyvy pandémie na zamestnanosť na úrovni EÚ boli celkovo výrazne rodovo neutrálne, hoci v rámci rôznych odvetví a sociálno-ekonomických skupín sa objavili mierne rozdiely. Už existujúce rodové rozdiely v oblasti neplatenej práce naďalej pretrvali, čo spôsobuje konflikty medzi pracovným a súkromným životom, najmä v prípade matiek malých detí, ktoré pracujú na diaľku. Správa na záver opisuje výhľad, pokiaľ ide o otázku rodových rozdielov v Európe, pričom poukazuje na faktory, ktoré budú formovať budúcnosť rovnosti medzi ženami a mužmi, medzi nimi na: rodovú segregáciu na trhoch práce, rodové rozdiely v telepráci a hybridnej práci a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v tvorbe politík, a to najmä vo vzťahu k opatrovateľským službám a službám starostlivosti.

Read less

Formats and languages

  • Správa

    Počet strán: 
    86
    Referenčné č.: 
    EF22010
    ISBN: 
    978-92-897-2275-9
    Katalógové č.: 
    TJ-07-22-930-EN-N
    DOI: 
    10.2806/015588
    Catalogue info

    Pandémia COVID-19: rodové rozdiely v práci a doma

    Formáty

    Citovať túto publikáciu: 

    Eurofound (2022), COVID-19 pandemic and the gender divide at work and home, Publications Office of the European Union, Luxembourg.

  • Executive summary

    Referenčné č.: 
    EF22010EN1
    Catalogue info

    COVID-19 pandemic and the gender divide at work and home

    Autor(-i): 
    Eurofound

    K dispozícii na stiahnutie v jednom jazyku

    Prevziať
  • Working papers

    Related working papers

  • Tables and graphs

    The report contains the following table and figures

    • Table: Gender equality policy measures analysed as part of the research
    • Figure 1: Annual labour market indicators, 2002–2019, EU27
    • Figure 2: Employment rate in 2019, by gender and country (%)
    • Figure 3: Average number of actual hours of work a week in main job, annual data by gender, 2002–2019, EU27 (hours)
    • Figure 4: Main reason for economic inactivity, by gender, 2019, EU27 (%)
    • Figure 5: Economic inactivity due to care responsibilities, family reasons, or personal reasons in 2019, by gender and country (%)
    • Figure 6: Top 10 employment sectors, 2019, EU27 (% of total employment by gender)
    • Figure 7: Mean hours spent on unpaid work, by gender and year, EU27 (hours per week)
    • Figure 8: Mean hours spent on unpaid work in 2016, by gender and country (hours per week)
    • Figure 9: Mean total working time among employed individuals in 2016, EU27 (hours per week)
    • Figure 10: Mean hours spent on total work in 2016, by gender and country (hours per week)
    • Figure 11: Frequency of sporting, cultural or leisure activity participation by gender in 2015, EU27 (%)
    • Figure 12: Work–life conflict by gender and parenthood status, EU27 (%)
    • Figure 13: Risk of depression by gender and year, EU27 (%)
    • Figure 14: Annual labour market indicators, 2019–2021, EU27 (%)
    • Figure 15: Monthly unemployment rate by gender, EU27 (%)
    • Figure 16: Quarterly employment rate by gender (change from Q3 2008/Q4 2019), EU27 (percentage points)
    • Figure 17: Share of employment in sector groups by gender in 2019, EU27 (% of total employment by gender)
    • Figure 18: Change in employment compared with Q2 2019, in sector groups by gender, EU27 (%)
    • Figure 19: Change in annual employment rate compared with 2019, by gender and age group, EU27 (percentage points)
    • Figure 20: Employment shifts (thousands) by gender and job–wage quintile: two crisis periods compared, EU27
    • Figure 21: Change in annual employment rate by gender and country (from 2019 to 2020) (percentage points)
    • Figure 22: Absence from work by main reason, EU27 (thousands)
    • Figure 23: Changes Q4 2019 to Q4 2021 in average number of actual weekly hours of work in main job by gender, EU27 (hours)
    • Figure 24: Total duration of school closures up until March 2022, by country (weeks)
    • Figure 25: Mean hours spent on unpaid work, by gender, EU27 (hours per week)
    • Figure 26: Mean hours spent on childcare, by gender and presence of children in the household, EU27 (hours per week)
    • Figure 27: Mean hours spent on unpaid work by gender, EU27 (hours per week)
    • Figure 28: Mean hours spent on unpaid work, by age and gender, EU27 (hours per week)
    • Figure 29: Sharing of unpaid work within couples, EU27 (%)
    • Figure 30: Change in division of unpaid work within couples, EU27 (%)
    • Figure 31: Change in division of childcare and education of children within couples, depending on both partners’ teleworking status, EU27 (%)
    • Figure 32: Mean total working time among employed individuals, EU27 (hours per week)
    • Figure 33: Changes in health during the pandemic by gender, EU27 (%)
    • Figure 34: Risk of depression during the pandemic by gender, EU27 (%)
    • Figure 35: Optimism about future during the pandemic by gender, EU27 (scale 1–5)
    • Figure 36: Risk of poverty or social exclusion by gender, EU27 (%)
    • Figure 37: Work–life conflicts by gender, EU27 (%)
    • Figure 38: Work–life conflicts, by gender and parenthood status, EU27 (%)
    • Figure 39: Difficulties concentrating on job because of family responsibilities, by teleworking and parenthood status, EU27 (%)

Výskum, ktorý bol vykonaný pred vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie dňa 31. januára 2020, a následne uverejnený, môže obsahovať údaje týkajúce sa 28 členských štátov EÚ. Po tomto dátume sa vo výskume bude zohľadňovať len 27 členských štátov EÚ (EÚ 28 mínus Spojené kráľovstvo), ak sa neuvádza inak.

Part of the series

  • COVID-19

    Eurofound’s work on COVID-19 examines the far-reaching socioeconomic implications of the pandemic across Europe as they continue to impact living and working conditions. A key element of the research is the e-survey, launched in April 2020, with five rounds completed at different stages during 2020, 2021 and 2022. This is complemented by the inclusion of research into the ongoing effects of the pandemic in much of Eurofound’s other areas of work.

Useful? Interesting? Tell us what you think. Hide comments

Pridať nový komentár