Employment and labour markets

Obnova po pandémii COVID-19: meniaca sa štruktúra zamestnanosti v EÚ

Report
Zverejnené
20 október 2022
pdf
Formats and languages
Executive summary
Prevziať

Hlavné zistenia

  • Šok spôsobený ochorením COVID-19 na trhoch práce v roku 2020 bol krátky a prenikavý, ale obnova bola rýchla. Prispeli k nej politické intervencie a významná verejná podpora na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Celkovo sa úroveň zamestnanosti v EÚ počas dvoch rokov vrátila na predkrízovú úroveň – po globálnej finančnej kríze to, napríklad, trvalo takmer osem rokov.
Read more
  • Šok spôsobený ochorením COVID-19 na trhoch práce v roku 2020 bol krátky a prenikavý, ale obnova bola rýchla. Prispeli k nej politické intervencie a významná verejná podpora na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Celkovo sa úroveň zamestnanosti v EÚ počas dvoch rokov vrátila na predkrízovú úroveň – po globálnej finančnej kríze to, napríklad, trvalo takmer osem rokov.
  • Obnova po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 bola v jednotlivých odvetviach veľmi nerovnomerná. Pokiaľ ide o zamestnanosť, v ubytovacích a stravovacích službách, veľkoobchode a maloobchode a v doprave sa v rokoch 2019 až 2021 síce zaznamenala strata celkovo 1,4 milióna pracovníkov, ale v rovnakom období v informačnom a komunikačnom sektore pribudol 1 milión pracovných miest.
  • Hoci pandémia urýchlila niektoré už existujúce štrukturálne trendy, ako napríklad digitalizáciu, zanechala aj trvalé jazvy na zamestnanosti v odvetviach osobných služieb, ktoré akútne zasiahli opatrenia zavádzajúce sociálny odstup. Prvýkrát v rámci jednej generácie znepokojuje politikov nedostatok pracovných síl a nie nezamestnanosť, teda ponuka pracovných síl a nie dopyt po nich.
  • Aj keď k strate pracovných miest počas pandémie došlo najmä v prípade pracovných miest s nízkymi mzdami, k obnove úrovne zamestnanosti v roku 2021 došlo vďaka rastu dobre platených pracovných miest a profesií. Počas celého obdobia 2019 – 2021 bol v EÚ27 nárast dobre platených zamestnaní väčší u žien ako u mužov, zatiaľ čo strata pracovných miest bola najvýraznejšia u žien v zamestnaniach s nízkymi mzdami.
  • Nárast práce na diaľku pravdepodobne zostane dedičstvom krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom práca na diaľku sa v roku 2021 bude naďalej rozširovať takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, a to aj po závažnom náraste zaznamenanom na začiatku pandémie. Kríza tiež podporila zvýšenie zamestnanosti v sektoroch a povolaniach, v ktorých je možné prácu na diaľku využívať viac: v rokoch 2019 až 2021 sa odborníci v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) považovali za najrýchlejšie rastúce povolanie a v roku 2021 za povolanie s najvyšším podielom práce na diaľku.
Read less

Zhrnutie

Európske trhy práce sa po skončení pandémie COVID-19 výrazne obnovili. Na konci roka 2021, teda o viac ako 18 mesiacov od vypuknutia pandémie, bola miera zamestnanosti v EÚ takmer na úrovni pred krízou. Táto správa zhŕňa vývoj na trhu práce v rokoch 2020 a 2021 na základe štvrťročných údajov z prRead more

Európske trhy práce sa po skončení pandémie COVID-19 výrazne obnovili. Na konci roka 2021, teda o viac ako 18 mesiacov od vypuknutia pandémie, bola miera zamestnanosti v EÚ takmer na úrovni pred krízou. Táto správa zhŕňa vývoj na trhu práce v rokoch 2020 a 2021 na základe štvrťročných údajov z prieskumu pracovných síl v EÚ. Robí tak zo štrukturálneho hľadiska, pričom sa zameriava na údaje na úrovni odvetví a povolaní a na kľúčové demografické premenné: pohlavie a vek. Aj keď sa úroveň zamestnanosti v členských štátoch EÚ vráti na úroveň pred krízou, zloženie zamestnanosti sa výrazne zmení. Pandémia ochorenia COVID-19 urýchlila niektoré predchádzajúce trendy – modernizáciu zamestnania s nárastom zamestnanosti na kvalitnejších a lepšie platených pracovných miestach a využívanie práce na diaľku – spôsobom, ktorý pravdepodobne trvale poznamená štruktúru zamestnanosti v EÚ.

Read less

Formats and languages

  • Správa

    Počet strán: 
    46
    Referenčné č.: 
    EF22022
    ISBN: 
    978-92-897-2286-5
    Katalógové č.: 
    TJ-09-22-521-EN-N
    DOI: 
    10.2806/321685
    Catalogue info

    Obnova po pandémii COVID-19: meniaca sa štruktúra zamestnanosti v EÚ

    Formáty

    Citovať túto publikáciu: 

    Eurofound (2022), Recovery from COVID-19: The changing structure of employment in the EU, Publications Office of the European Union, Luxembourg.

  • Executive summary

    Referenčné č.: 
    EF22022EN1
    Catalogue info

    Recovery from COVID-19: The changing structure of employment in the EU

    Autor(-i): 
    Eurofound

    K dispozícii na stiahnutie v jednom jazyku

    Prevziať
  • Tables and graphs

    The report contains the following lists of tables and figures

    List of tables

    • Table 1: Job vacancy rates, by sector, EU27, 2021 (%)
    • Table 2: Year-on-year changes in employment levels and actual weekly hours worked, 2019–2021, EU27
    • Table 3: Year-on-year changes in employment levels and weekly hours worked, by gender and age, 2020–2021, EU27
    • Table 4: Year-on-year changes in employment levels and weekly hours worked for the 15–24 age group, by gender, Q4 2020–Q4 2021, EU27
    • Table 5: Year-on-year changes in employment by gender and sector, Q4 2019–Q4 2021, EU27 (%)
    • Table 6: Year-on-year changes in average number of actual weekly working hours, by age, gender and sector, Q4 2020–Q4 2021, EU27 (hours)
    • Table 7: Main broad occupational trends in employment and hours year on year, Q4 2019–Q4 2020, EU27
    • Table 8: Top three jobs with biggest employment gains and losses, Q4 2019–Q4 2021, EU27

    List of figures

    • Figure 1: Actual and trend estimates of employment levels among workers aged 15 and older, 2019–2020, EU27 (millions)
    • Figure 2: People employed but not working, EU27 (percentage point difference from pre-COVID-19 baseline – same quarter in 2019)
    • Figure 3: People employed but not working, by sector, Q4 2019–Q4 2021, showing peak incidence in Q2 2020, EU27 (%)
    • Figure 4: Year-on-year changes in unemployment levels, by age, 2020–2021, EU27 (percentage points)
    • Figure 5: Labour market slack, 2019–2020, EU27 (% of the extended labour force)
    • Figure 6: Labour market slack, by country, Q4 2021, EU27 (percentage of the extended labour force)
    • Figure 7: The components of labour market slack, by age and gender, Q4 2021 (percentage of the extended labour force)
    • Figure 8: Transitions in labour market status, EU27, Q3 2021–Q4 2021 (million people)
    • Figure 9: Net flows between employment and inactivity, by country and gender, Q3 2021–Q4 2021, EU27 (thousands)
    • Figure 10: Employment shifts by job–wage quintile comparing the financial crisis (2008–2010) and the pandemic (Q4 2019–Q4 2021), EU27 (millions)
    • Figure 11: Employment shifts by job–wage quintile, Q4 2019–Q4 2021, EU27 (millions)
    • Figure 12: Employment shifts by job–wage quintile, by gender, Q4 2019–Q4 2021, EU27 (millions)
    • Figure 13: Employment shifts, by job–wage quintile and broad sector, Q2 2019–Q4 2020, EU27 (millions)
    • Figure 14: Employees working from home, by country, 2019–2021, EU27 (%)
    • Figure 15: Employees working from home, by occupation, 2019–2021, EU27 (%)
    • Figure 16: Change in employment, by occupation and teleworking incidence, Q4 2019–Q4 2021, EU27 (%)
    • Figure 17: Employees working from home, by sector, 2019–2021, EU27 (%)
    • Figure 18: Employees working from home, by gender, EU27
    • Figure 19: Employees working from home, by gender and country, 2021, EU27 (%)
    • Figure 20: Employees in teleworkable jobs, by gender and country, 2020, EU27 (%)
    • Figure 21: Employees working from home, by age, 2016–2021, EU27 (%)

Výskum, ktorý bol vykonaný pred vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie dňa 31. januára 2020, a následne uverejnený, môže obsahovať údaje týkajúce sa 28 členských štátov EÚ. Po tomto dátume sa vo výskume bude zohľadňovať len 27 členských štátov EÚ (EÚ 28 mínus Spojené kráľovstvo), ak sa neuvádza inak.

Part of the series

  • COVID-19

    Eurofound’s work on COVID-19 examines the far-reaching socioeconomic implications of the pandemic across Europe as they continue to impact living and working conditions. A key element of the research is the e-survey, launched in April 2020, with five rounds completed at different stages during 2020, 2021 and 2022. This is complemented by the inclusion of research into the ongoing effects of the pandemic in much of Eurofound’s other areas of work.

Useful? Interesting? Tell us what you think. Hide comments

Pridať nový komentár