Metodika prieskumov nadácie Eurofound

Cieľom prieskumnej činnosti nadácie Eurofound je poskytovať vysoko kvalitné informácie o kvalite životných a pracovných podmienok v Európe. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa v každom prieskume získavajú konkrétne informácie od inej populácie.

Otázky európskeho prieskumu pracovných podmienok majú za cieľ získať od zamestnancov poznatky o kvalite práce a zamestnanosti. Prieskum európskych podnikov je určený pre vedúcich zamestnancov a zástupcov zamestnancov v podnikoch na získanie informácií o postupoch na pracoviskách. V európskom prieskume kvality života sa medzi európskymi občanmi zisťujú vyhliadky v oblasti životných podmienok a vnímanie kvality života.

Napriek uvedeným rozdielom, pokiaľ ide o cieľovú populáciu, sa nadácia Eurofound podľa možnosti snaží harmonizovať metodiku prieskumu, aby sa poučenia získané v jednom prieskume uplatnili aj v ostatných.

Tak ako vo všetkých výskumných projektoch, zainteresované strany i odborníci nadácie Eurofound v príslušných oblastiach sa zapájajú do prípravy, realizácie a vyhodnotenia každej vlny každého prieskumu, aby zaistili ich relevantnosť pre tvorcov politík a sociálnych partnerov na európskej aj vnútroštátnej úrovni.

Zapojením odborníkov do vypracovania dotazníka, ako aj účasťou svojich odborníkov na vnútroštátnej úrovni na procese prekladu, sa nadácia Eurofound snaží zabezpečiť, aby všetky otázky prieskumu zachytili tie javy skutočného sveta, ktoré zachytiť majú (validita).

Starostlivým výberom reprezentatívnych vzoriek, voľbou najvhodnejšieho režimu správy dotazníkov s využitím najmodernejších technológií, náborom skúsených anketárov a zabezpečením komplexnej odbornej prípravy na rozhovory a kódovanie, ako aj precíznou kontrolou získaných údajov, sofistikovaným vážením a vhodnou analýzou sa nadácia Eurofound snaží zabezpečiť konzistentnosť meraní prieskumu (spoľahlivosť).

Odhodlanie nadácie Eurofound poskytovať informácie vysokej kvality dokazuje aj jeho stratégia  kontroly kvality v prieskumoch.

Výber vzoriek

Bez ohľadu na to, či sú cieľovou populáciou prieskumu európski občania, zamestnanci alebo podniky, zhromaždiť informácie od všetkých členov príslušnej populácie nie je reálne. Preto sa vyberá vzorka respondentov, ktorá má byť podľa možnosti reprezentatívna pre celú populáciu.

Nadácia Eurofound sa snaží používať rámce výberu vzoriek najvyššej možnej kvality. V každej krajine sa pokúša nájsť register, ktorý pokrýva aspoň 95 % cieľovej populácie. Pri ECS tieto registre prednostne obsahujú kontaktné informácie podnikov a iných organizácií. Pri EWCS a EQLS registre obvykle obsahujú informácie o adresách domácností a niekedy osôb. Ak pri EWCS a EQLS takéto registre nie sú k dispozícii, vytvorí sa zoznam možných respondentov metódou náhodného výberu.

Nadácia Eurofound sa snaží navrhovať vzorky, ktoré sú  dosť veľké  na to, aby výsledky platili na úrovni jednotlivých krajín a ktoré s dostatočnou presnosťou zohľadňujú rozdelenie európskeho obyvateľstva, aby umožňovali zovšeobecnenia na Európu ako celok. Prvý cieľ si na úrovni krajiny vyžaduje veľkosť vzorky aspoň 1 000 respondentov, aby sa prípustná odchýlka znížila na prijateľnú úroveň. Druhý cieľ je dôvodom vyberať vo väčších krajinách väčšie vzorky, ako to bolo vo väčšine posledných EWCS a EQLS.

Kódovanie

Niekedy je potrebné klásť otvorené otázky, t. j. otázky, na ktoré nemožno priamo odpovedať niektorou zo skupiny vopred určených odpovedí. Napríklad, keď ide o odvetvie. Anketár najprv poznamená odpoveď vo všetkých detailoch a neskôr ju priradí k vhodnej kategórii podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve (NACE).

Kódovanie sa bude obvykle musieť uplatniť pri otvorených otázkach súvisiacich s príjmom, úrovňou vzdelania respondentov (podľa ISCED), ako aj s regiónom, v ktorom respondenti žijú (podľa NUTS).

Váženie

Po skončení fázy terénneho prieskumu sa súbory údajov musia vážiť, aby sa vo vzorke vyrovnali rôzne možné príčiny nerovnováhy. Napríklad štatisticky sa musí zohľadniť, že rôzni ľudia boli do prieskumu vybratí s rôznou pravdepodobnosťou. Čím väčšia je jednotka (domácnosť/podnik), v ktorej ľudia žijú alebo pracujú, tým menšia je ich šanca dostať sa do výberu. Aj rozdiely v ochote zúčastniť sa na prieskume môžu mať za následok nedostatočné zastúpenie určitých skupín respondentov. Rozdiely vo veľkosti pracovnej sily medzi krajinami nie sú (v plnej miere) zohľadnené veľkosťou vzorky každej krajiny, a preto sa vážením zabezpečí, aby väčšie krajiny mali väčšiu váhu vo výsledkoch na úrovni EÚ.

Ako zdroj referenčných údajov na posúdenie miery reprezentatívnosti údajov populácie sa často využíva európsky prieskum pracovných síl (European Labour Force Survey, LFS).

Metodika je prispôsobená konkrétnym požiadavkám každého prieskumu – viac informácií je k dispozícii na jednotlivých stránkach prieskumov.