Skočiť na hlavný obsah
Abstract

Retailové bankovníctvo je úrodnou pôdou pre štúdium vplyvov digitalizácie na prácu a zamestnanosť. V čoraz väčšej miere sa finančné služby poskytujú online, čiže bez inštitúcií sprostredkúvajúcich priamy kontakt s klientmi. Od obdobia celosvetovej finančnej krízy mnoho bánk v tomto odvetví prešlo viacnásobnou reštrukturalizáciou a je jedným z mála odvetví služieb, v ktorých zamestnanosť stagnuje alebo sa znižuje. Popri technologických zmenách v spôsobe poskytovania služieb musí toto odvetvie riešiť aj iné problémy, medzi ktoré patrí zvýšenie regulačného zaťaženia a zaťaženia súvisiaceho s dodržiavaním predpisov, hospodárska súťaž v oblasti finančných technológií, nízka úroková miera a zníženie miery ziskovosti. V prípadových štúdiách uvedených v tejto správe sa opisujú príklady nedávnej reštrukturalizácie v danom odvetví, faktory, ktoré ju podnietili, spôsob jej riadenia a to, ako ovplyvnila zamestnanosť, organizáciu práce a aké iné vplyvy mala na podniky a zamestnancov.

Key findings

Zatiaľ čo vo väčšine odvetví služieb sa v uplynulom desaťročí zaznamenal rast počtu pracovných miest, zamestnanosť v odvetví retailového bankovníctva sa znížila. Najprv v dôsledku finančnej krízy, a potom z dôvodu digitalizácie a nedávneho prechodu na retailové bankovníctvo online. Súbežne s tým sa zredukovala i fyzická infraštruktúra, ktorá patrí retailovému bankovníctvu, a to tak, že v súčasnosti je v EÚ 20 bankových pobočiek na 100 00 obyvateľov oproti približne 30 pobočkám v roku 2004.

V porovnaní s inými odvetviami je reštrukturalizácia v oblasti retailového bankovníctva často rozsiahla, dlhá i zložitá. Prebieha v dobre zavedených inštitucionálnych rámcoch sociálneho dialógu, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou zastúpenia a kolektívnou organizáciou. Ide o dôležitý príklad toho, že sociálny dialóg zohráva pri zmierňovaní negatívnych účinkov reštrukturalizácie zásadnú úlohu.

Podiel špecializovaných odborníkov v oblasti retailového bankovníctva sa v porovnaní s inými odvetviami rýchlo zvyšuje a v súčasnosti už dve tretiny zamestnancov v tomto odvetví v EÚ majú vysokoškolské vzdelanie. Pre toto odvetvie bude rozhodujúce, aby vypracovalo cielené politiky v oblasti zručností, a dokázalo tak vyhovieť tomuto novému dopytu po vysoko kvalifikovaných pracovníkoch (ako sú právni experti, vedeckí pracovníci v oblasti údajov, odborníci na bezpečnosť sietí), ako aj zvýšiť zamestnateľnosť osôb, ktoré pôsobili v bankovníctve na tradičnejších pracovných pozíciách.

V dôsledku digitalizácie v oblasti retailového bankovníctva sa viaceré tradičné spôsoby výkonu práce zmenili. Viedlo to zvýšeniu počtu zamestnancov, ktorí „pracujú za počítačom“, a zníženiu počtu tých, ktorí sú v priamom kontakte s klientmi. Vďaka veľkému podielu pracovných miest, v rámci ktorých je možné vykonávať úlohy na diaľku, sa v tomto odvetví počas pandémie zaznamenal najprudší nárast práce vykonávanej z domu: v roku 2021 približne každý druhý zamestnanec vo finančnom odvetví v EÚ buď „obvykle“ alebo „niekedy“ pracoval na diaľku.

Retailové bankovníctvo sa zaraďuje medzi odvetvia s vysokými mzdami, zaznamenal sa však v ňom aj najväčší rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Hoci táto situácia sčasti ukazuje, že kvôli špeciálnemu charakteru pracovných miest v tomto odvetví sú muži nadmerne zastúpení na lepšie platených miestach súvisiacich s informačnými technológiami, ako aj v dozorných a manažérskych funkciách, audity zamerané na odmeňovanie žien a mužov, ktoré sa predpokladajú v navrhovanej smernici EÚ o transparentnosti odmeňovania, zohrajú dôležitú úlohu pri identifikácii ďalších faktorov spôsobujúcich veľké rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v tomto odvetví.

The report contains the following lists of tables and figures.

List of tables

  • Table 1: Top 6 retail banking occupations in 2011 and 2021, EU27
  • Table 2: Characteristics of job loss cases in the financial sector and in all other sectors, 2008–2021
  • Table 3: Largest recent restructuring cases in the financial sector at national level, 2020–2021
  • Table 4: Companies involved in continuous or serial restructuring, 2019–2021
  • Table 5: Summary of the main drivers of the restructuring processes in the banking cases analysed
  • Table 6: Restructuring processes at CaixaBank in 2015–2021
  • Table 7: Time frames of the restructuring processes
  • Table 8: Implementation phases of the CaixaBank collective dismissal plan in 2021
  • Table 9: Support measures for employees affected
  • Table 10: Quota 100 economic incentive applied to Banco BPM

List of figures

  • Figure 1: Number of bank branches per 100,000 inhabitants, 2004 and 2020
  • Figure 2: Employment change in service sectors, 2008–2021, EU27 (percentage points)
  • Figure 3: Financial and insurance services as a proportion of total employment, 2008 and 2021, EU27 (%)
  • Figure 4: Number of employees in financial and insurance services by broad occupational group, 2008 and 2021, EU27 (millions)
  • Figure 5: Unadjusted gender pay gap by country, 2020 (percentage points)
  • Figure 6: Proportion of young employees (15–39 years) in the total workforce by sector, 2008–2021, EU27 (%)
  • Figure 7: Relative prevalence of young employees by country, 2021, EU27 (percentage points)
  • Figure 8: Proportion of part-time employees by sector, 2008–2021, EU27 (%)
  • Figure 9: Average number of actual weekly working hours in the main job, 2008 and 2020, EU27
  • Figure 10: Change in total volume of hours worked compared with 2008, EU27 (percentage points)
  • Figure 11: Teleworking incidence by sector, 2008–2021, EU27 (%)
  • Figure 12: Teleworking incidence in retail banking before and during the pandemic, 2019 and 2020, EU27 (%)
  • Figure 13: Teleworking incidence by gender, 2008–2021, EU27 (%)
  • Figure 14: Employee location by broad occupational group, 2021, EU27 (%)
  • Figure 15: Number of restructuring announcements involving job losses and job gains per year, 2008–2021, EU27 (%)
  • Figure 16: Number of national or subnational cases involving job losses in the financial sector by restructuring type, 2008–2021, EU27
  • Figure 17: Offshoring cases, 2008–2021
  • Figure 18: Proportions of payment instruments used at the point of sale and in person-to-person payments (left figure) and used online (right figure), euro zone, 2019 (%)
  • Figure 19: Use of payment methods during the pandemic, euro zone, 2020 (%)
Number of pages
78
Reference nº
EF22014
ISBN
978-92-897-2280-3
Catalogue nº
TJ-04-22-009-EN-N
DOI
10.2806/146383
Permalink

Cite this publication

Disclaimer

When freely submitting your request, you are consenting Eurofound in handling your personal data to reply to you. Your request will be handled in accordance with the provisions of Regulation (EU) 2018/1725 of the European Parliament and of the Council of 23 October 2018 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data by the Union institutions, bodies, offices and agencies and on the free movement of such data. More information, please read the Data Protection Notice.