Profil krajiny pracovného života pre Dánsko

Tento profil popisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Dánsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.

Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.

V tejto časti sa uvádzajú podrobnosti o hlavných odborových zväzoch, zamestnávateľských organizáciách a verejných inštitúciách, ktoré sa podieľajú na formovaní a riadení pracovnoprávnych vzťahov. Zaoberá sa reprezentatívnosťou na strane zamestnancov aj zamestnávateľov a diskutuje o hlavných bipartitných a tripartitných orgánoch zapojených do pracovných vzťahov.

Odborové zväzy, organizácie zamestnávateľov a verejné inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení pracovnoprávnych vzťahov, pracovných podmienok a štruktúr pracovnoprávnych vzťahov. Sú vzájomne prepojenými časťami viacúrovňového systému riadenia, ktorý zahŕňa európsku, národnú, odvetvovú, regionálnu (provinčnú alebo miestnu) a podnikovú úroveň. Táto časť sa zaoberá kľúčovými aktérmi a inštitúciami a ich úlohou v Dánsku.

V Dánsku sa vláda a jej ministerstvá spravidla nezúčastňujú na regulácii pracovnoprávnych vzťahov a pracovných podmienok. Pokiaľ ide o rozhodovanie o pracovnom živote, zapojenie vlády sa týka najmä formulovania politiky zamestnanosti. Výnimkou je regulácia a monitorovanie pracovného prostredia (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), ktoré je provinciou ministerstva práce (Beskæftigelsesministeriet, BM) a jeho agentúry, dánskeho úradu pre pracovné prostredie (Arbejdstilsynet). Agentúra prispieva k vytváraniu bezpečných a zdravých pracovných podmienok na dánskych pracoviskách vykonávaním inšpekcií spoločností, vypracúvaním pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a poskytovaním informácií o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Hlavné inštitúcie a mechanizmy zabezpečujúce presadzovanie práv zamestnancov (pracovné súdy) regulujú sociálni partneri. Dôraz sa kladie na mimosúdne mechanizmy doplnené dánskym pracovným súdom (Arbejdsretten) – so zástupcami sociálnych partnerov a štátnymi sudcami z Najvyššieho súdu – a pracovnoprávnymi arbitrážnymi súdmi pod dohľadom sociálnych partnerov. V prípade zlyhania úsilia o obnovenie existujúcej kolektívnej zmluvy má verejný zmierovateľ (Forligsmanden) právo zasiahnuť v mene štátu.

Vo verejnom sektore existujú tri zamestnávateľské organizácie, ktoré sa zaoberajú kolektívnym vyjednávaním na úrovni štátu, miestnej samosprávy a regionálnej samosprávy. Agentúra pre modernizáciu verejnej správy (Moderniseringsstyrelsen), ktorá rokovala v centrálnom štátnom sektore v mene ministerstva financií, bola v roku 2019 zrušená, pretože ministerstvo tak zohrávalo dvojitú úlohu vyjednávača a zákonodarcu. Namiesto toho sa zodpovednosť za kolektívne vyjednávanie v mene štátu ako zamestnávateľa presunula na ministerstvo daní a Agentúru pre modernizáciu verejnej správy nahradila Zamestnanecká a kompetenčná agentúra (Medarbejder- og Kompetencestyrelsen), ktorá od roku 2021 vykonáva kolektívne vyjednávanie v mene ministerstva. Miestna samospráva Dánska (Kommunernes Landsforening, KL) je združenie zamestnávateľov pre 98 obcí a dánske regióny (Danske Regioner) zastupujú 5 regiónov v Dánsku ako zamestnávateľ.

Najdôležitejšou koncepciou reprezentatívnosti v Dánsku je vzájomné uznávanie medzi organizáciami sociálnych partnerov. Systém sociálneho dialógu je založený na dobrovoľníctve a vzťahuje sa naň len veľmi málo právnych predpisov. Uznávanie sa v zásade stanovuje v okamihu, keď dve organizácie uzavrú kolektívnu zmluvu. V rámci organizácií si lídrov vyberajú členovia. Neexistuje žiadna právna úprava spojená s pojmom reprezentatívnosť.

O odborovom zastúpení

Sloboda členstva v združení – sloboda vstúpiť do odborov aj sloboda nevstúpiť do združenia – sa zaoberá zákonom o slobode združovania na trhu práce (Lov om foreningsfrihed på arbejdsmarkedet) z roku 1982. Zákon bol novelizovaný v roku 2006 a zrušil právo na uzavreté obchodné zmluvy. Vstup do odborov je teda dobrovoľný a žiadni pracovníci vo verejnom alebo súkromnom sektore nie sú vylúčení zo vstupu do odborov. Kňazi a vysokí dôstojníci v ozbrojených silách majú svoje vlastné odbory.

Úroveň hustoty odborov v Dánsku je v porovnaní s inými európskymi krajinami relatívne vysoká. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) to bolo v roku 2019 67 % (OECD, 2021).

Hustota odborov však od roku 1996, keď bola okolo 75 %, neustále klesá. K poklesu došlo najmä medzi odborovými zväzmi kvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovníkov a administratívnych a obchodných zamestnancov. Ide o odborové zväzy pod záštitou Dánskej konfederácie odborových zväzov (Fagbevægelsens Hovedorganisation, FH (predtým LO)).

Existujú tri trendy, ktoré vysvetľujú pokles členstva v odboroch FH/LO. Po prvé, členovia, vrátane potenciálnych členov, sa "vzdelávajú" do odborov patriacich do rôznych konfederácií zameraných na členov s vyšším vzdelaním. Po druhé, mladí a zahraniční pracovníci mali vždy tendenciu nevstupovať do odborov a tieto kategórie pracovníkov rastú. A v neposlednom rade je tu konkurencia zo strany "žltých odborov" s nízkymi poplatkami (odbory, ktoré sú politicky alternatívne k tradičnému odborovému hnutiu a nie sú uznané ako súčasť systému kolektívneho vyjednávania ani odbormi, ani zamestnávateľskými organizáciami). Nie sú reprezentatívne, pokiaľ ide o kolektívne vyjednávanie, a riadia sa modelom založeným na účtovaní nízkych členských poplatkov a ponúkaní individuálnej právnej podpory. Niektoré z alternatívnych odborov – ako napríklad kresťanský odborový zväz Krifa – však za posledných 10 rokov neustále zvyšovali svoju členskú základňu.

V roku 2018 dve najväčšie konfederácie, Dánska konfederácia odborových zväzov (Landsorganisationen i Danmark, LO) a Konfederácia odborníkov v Dánsku (Funktionærernes og Tjenestemændenes Fællesråd, FTF), hlasovali od 1. januára 2019 o zlúčení. Názov nového subjektu je Dánska konfederácia odborových zväzov (Fagbevægelsens Hovedorganisation, FH). Zlúčenie bolo výsledkom približne piatich rokov príprav zo strany vedúcich pracovníkov oboch konfederácií. Výsledok hlasovania nebol vopred istý. Najväčší členský zväz LO – Zjednotená federácia dánskych pracovníkov (Fagligt Fælles Forbund, 3F) pre kvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovníkov – fúziu prijal až na poslednú chvíľu.

Členstvo v odboroch a hustota, 2010 – 2019

 2010201120122013201420152016201720182019
Trade union density in terms of active employees (%)*68.168.769.068.868.568.267.466.767.567.0
Trade union membership (thousands)**1,6471,6611,6561,6491,6601,6841,6961,7061,7571,767

Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Členstvo zamestnancov v odboroch odvodené od celkového počtu členov odborov a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. dôchodcovia, samostatne zárobkovo činné osoby, študenti, nezamestnaní ľudia).

Zdroj: OECD a AIAS, 2021

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Hlavné odborové konfederácie a federácie

NameAbbreviationMembers at 31 December 2021Involved in collective bargaining?
Danish Trade Union Confederation (Fagbevægelsens Hovedorganisation)*FH1,048,623**No
Danish Confederation of Professional Associations (Akademikerne)None (formerly AC)302,626**Yes
Organisation of Managerial and Executive Staff in Denmark (Ledernes Hovedorganisation)LH112,316No
United Federation of Danish Workers (Fagligt Fælles Forbund)

3F

(member of FH)

214,992***Yes
Union of Commercial and Clerical Employees in Denmark (Handels- og Kontorfunktionærernes Forbund)

HK Danmark

(member of FH)

170,260***Yes
Danish Trade and Labour (Forbundet af Offenligt Ansatte)

FOA

(member of FH)

148,116***Yes
Danish Nurses’ Organisation (Dansk Sygeplejeråd)

DSR

(member of FH)

69,336***Yes
Danish Union of Teachers (Danmarks Lærerforening)

DLF

(member of FH)

56,840***Yes
Danish Federation of Early Childhood Teachers and Youth Educators (Børne- og Ungdomspædagogernes Landsforbund)

BUPL

(member of FH)

55,105***Yes
Financial Services Union (Finansforbundet)

FF

(member of FH)

39,077***Yes
Danish Society of Engineers (Ingeniørforeningen i Danmark)

IDA

(member of Akademikerne)

90,920***Yes
Danish Association of Lawyers and Economists (Danmarks Jurist- og Økonomforbund)

Djøf

(member of Akademikerne)

68,916***Yes
Danish Association of Masters and PhDs (Dansk Magisterforening)

DM

(member of Akademikerne)

36,325***Yes
Danish Medical Association (Lægeforeningen)

LF

(member of Akademikerne)

22,385***Yes

Poznámka: Tabuľka zahŕňa tri dánske konfederácie, FH, Akademikerne a menšiu LH, a najväčšie a tempo určujúce organizácie vo FH a Akademikerne. * LO a FTF sa zlúčili s účinnosťou od 1. januára 2019 a vytvorili FH.
: ** StatBank Dánsko, LONMED2; *** StatBank Dánsko, LONMED3: ** StatBank Denmark, LONMED2; *** StatBank Denmark, LONMED3

O zastupovaní zamestnávateľa

Vstup do zamestnávateľského združenia je dobrovoľný. Členstvo znamená súhlas s tým, aby zamestnávateľská organizácia uzatvárala záväzné kolektívne zmluvy v mene svojich členov. Neexistujú žiadne oficiálne údaje o hustote organizácií zamestnávateľov, takže je možné poskytnúť len hrubý odhad na základe malého množstva dostupných informácií. To znemožňuje určiť akékoľvek trendy. Údaje o hustote však ukazujú, že percentá členov sa veľmi líšia v závislosti od toho, či sú založené na aktívnych zamestnancoch alebo členských zariadeniach. Len 1 % dánskych spoločností je veľkých; zvyšok je malý a stredne veľký. Väčšinu zamestnancov však zamestnávajú veľké a stredné firmy.

Členstvo v zamestnávateľských organizáciách a hustota v rokoch 2012 – 2021 (%)

 2012201320142015201620172018201920202021Source
Employer organisation density in terms of active employees52.9*n.a.n.a.52.8*n.a.n.a.n.a.n.a.n.a.n.a.2012, DA; 2014, DA (2014); 2015, Navrbjerg and Ibsen (2017)
 70.3.n.a.n.a.69.7n.a.n.a.68.3n.a.n.a.n.a.OECD and AIAS (2021)
Employer organisation density in terms of private sector establishmentsn.a.n.a.n.a.n.a.n.a.n.a.9.6**n.a.n.a.n.a.DA, (2020), FA (2018) and Statistics Denmark (2018)***
 n.a.59.0n.a.n.a.n.a.n.a.n.a.58.0n.a.n.a.ECS 2019

Poznámky: DA, Konfederácia dánskych zamestnávateľov (Dansk Arbejdsgiverforening); ECS, Európsky prieskum spoločností; FA, Dánske združenie zamestnávateľov pre finančný sektor (Finanssektorens Arbejdsgiverforening); nie je k dispozícii, informácie nie sú k dispozícii. * Údaje o hustote vypočítané na základe počtu pracovníkov na plný úväzok na dánskom trhu práce vydelených počtom pracovníkov v ekvivalente plného pracovného času, na ktorých sa vzťahujú organizácie zamestnávateľov (DA a FA). Údaje sú k dispozícii len za roky 2012 a 2015. ** Údaj o hustote vypočítaný na základe súhrnného počtu spoločností, ktoré boli členmi DA (25 000) a FA (170) v roku 2018, vydeleného celkovým počtom spoločností v dánskom súkromnom sektore (262 186) v roku 2018, získaný z dánskeho štatistického úradu. Príslušné informácie sa objavili na webových stránkach týchto organizácií v uvedených rokoch (a následne sa aktualizovali v nasledujúcich rokoch).

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

V súkromnom sektore existujú dve konfederácie zamestnávateľských organizácií a vo verejnom sektore tri. Najväčšou zamestnávateľskou organizáciou je DI, ktorá pokrýva milión zamestnancov vrátane zamestnancov v zahraničí.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie, 2022

NameAbbreviationNumber of members  Involved in collective bargaining?
Confederation of Danish Employers (Dansk Arbejdsgiverforening)DA11 employer organisations covering 25,000 member companiesNo
Danish Employers’ Association for the Financial Sector (Finanssektorens Arbejdsgiverforening)FA170 member companies with 62,400 employeesYes
Employee and Competence Agency (Medarbejder- og Kompetencestyrelsen) under the Ministry of TaxationNoneNo members; employer organisation on behalf of the stateYes
Local Government Denmark (Kommunernes Landsforening)KL98 municipalitiesYes
Danish Regions (Danske Regioner)None5 regionsYes
Confederation of Danish Industry (Dansk Industri)DI (member of DA)19,500 member companiesYes
Danish Chamber of Commerce (Dansk Erhverv)None (member of DA)18,000 member companiesYes
Dansk Industri Byggeri (formerly the Danish Construction Association (Dansk Byggeri); in 2020, Dansk Byggeri joined DI)DI Byggeri (member of DA)6,700 member companiesYes
Danish Mechanical and Electrical Contractors’ Association (Tekniq Arbejdsgiverne)Tekniq (member of DA)4,100 member companiesYes

V Dánsku sa tripartitné konzultácie zvyčajne uskutočňujú ad hoc. Vo všeobecnosti vláda pozýva hlavné organizácie sociálnych partnerov, aby diskutovali o otázkach trhu práce alebo otázkach, ktoré majú vplyv na zamestnanosť, ako je politika zamestnanosti. Miera zapojenia sociálnych partnerov je vo všeobecnosti vysoká bez ohľadu na vládu, ktorá je v úrade.

V roku 2012 boli tripartitné rokovania zrušené, pretože medzi novozvolenou vládou na čele so sociálnymi demokratmi a sociálnymi partnermi, najmä zástupcami odborových zväzov, došlo k výrazným nezhodám. Politici a sociálni partneri už veľmi dlho považujú trojstranné rokovania za minulosť. V roku 2016 však vtedajší premiér Lars Løkke Rasmussen začal nové tripartitné rokovania s novou stratégiou. Namiesto toho, aby sa všetky témy, o ktorých sa malo rokovať, prezentovali v jednom balíku, ako to urobili sociálni demokrati so slabými výsledkami, rokovania boli rozdelené do troch častí. Ak jedna séria rokovaní zlyhala, ďalšie dve sa mali viesť samostatne. Stratégia "montážnej linky" – rozdelenie rokovaní do samostatných fáz – sa ukázala ako úspešná a trojstranné rokovania boli oživené.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 v roku 2020 dramaticky zmenila dánsky trh práce, čo viedlo k prijatiu zvýšeného počtu trojstranných dohôd medzi dánskou vládou a sociálnymi partnermi zameraných na ochranu zamestnancov. Dohody sa týkali dočasného systému kompenzácie miezd pre zamestnancov v súkromnom sektore a podobného komplexného systému na podporu samostatne zárobkovo činných osôb, zlepšeného systému rozdelenia práce, finančnej pomoci pre stážistov, učňov a firmy, dočasného režimu skráteného pracovného času v súkromnom sektore a dočasnej pomoci rodinám s deťmi poslanými domov zo školy v dôsledku pandémie COVID-19.

Orgány uvedené v nasledujúcej tabuľke sú stálymi tripartitnými alebo bipartitnými orgánmi, ktoré sú zriadené buď právnymi predpismi, alebo kolektívnymi zmluvami a väčšinou sa týkajú zamestnanosti, odbornej prípravy a pracovného prostredia.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

NameTypeLevelIssues covered
National Cooperation Council (Samarbejdsnævnet)BipartiteNationalCooperation council administering the Cooperation Agreement (2006) between LO (now FH) and DA
Cooperation committees (samarbejdsudvalg)BipartiteCompanyCooperation in the workplace, in accordance with the Cooperation Agreement
National Employment Council (Beskæftigelsesrådet)TripartiteNationalEmployment creation, employment policy issues
National Working Environment Council (Arbejdsmiljørådet)TripartiteNationalWork environment, occupational health and safety
Regional and local employment councils (regionale og lokale beskæftigelsesråd)TripartiteRegional and local governmentEmployment creation, employment policy issues
National Council for Adult and Further Training (Rådet for Voksen- og Efteruddannelse)TripartiteNationalEducational issues relating to citizens who need new qualifications, skills development
Vocational training committees (faglige udvalg)TripartiteOccupationalVocational training, further training
Sectoral Working Environment Committee (BrancheFællesskaberne for Arbejdsmiljø)BipartiteSector/branchWorking environment, occupational health and safety at sector/branch level
Danish Economic Councils (De Økonomiske Råd)MultipartiteNationalAdvisory body providing independent analysis and policy advice to Danish policymakers; consists of the Economic Council and the Environmental Economic Council

Hlavnými kanálmi pre zastupovanie zamestnancov na úrovni pracoviska sú správcovia dielní a výbory pre spoluprácu; forma tých, ktoré pôsobia vo verejnom sektore, sa označuje ako výbor pre spolurozhodovanie (MED-udvalg). Tieto výbory pozostávajú z rovnakého počtu zástupcov zamestnancov a manažmentu. Zástupcovia zamestnancov sú volení spomedzi členov odborov na pracovisku. Výbory pre pracovné prostredie a členovia predstavenstva zamestnancov sú ďalšími dôležitými kanálmi pre zastúpenie zamestnancov na pracovisku.

Vo verejnom sektore sa výbory pre spolurozhodovanie zaoberajú aj pracovným prostredím, a preto funguje jednostupňový systém, na rozdiel od dvojstupňového systému výborov pre spoluprácu a výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ktoré sa od roku 2012 v súkromnom sektore nazývajú výbory pre pracovné prostredie). Systém spoluovplyvňovania a spolurozhodovania je založený na rámcovej dohode, dohode MED (spolurozhodovací výbor). Predsedom výboru pre spolurozhodovanie vo verejnom sektore je zvyčajne riaditeľ obce alebo regiónu, zatiaľ čo viceprezident je zvyčajne spoločný správca obchodu.

Zastúpenie na pracovisku je kodifikované kolektívnou zmluvou.

Regulácia, zloženie a právomoci orgánov

BodyRegulationCompositionCompetences/ involvement in company-level collective bargainingThreshold for when the body needs to be/can be set up
Cooperation committees (samarbejdsudvalg)Collective agreementsEqual representation for both sidesCooperation in the workplace; not involved in collective bargaining in the workplace, for instance on wages35 employees
Shop steward (tillidsrepræsentant)Collective agreementsCombined employee representative and trade union representative in the workplaceInvolved in company-level collective bargaining5 employees
Co-determination committees (MED-udvalg)Collective agreementsCombined committee of the employee and work environment representatives and the public employerInvolved in company-level collective bargaining25 employees
Flag of the European UnionThis website is an official website of the European Union.
How do I know?
European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions
The tripartite EU agency providing knowledge to assist in the development of better social, employment and work-related policies