Profil krajiny pracovného života v Maďarsku
Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Maďarsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
Odborové zväzy, organizácie zamestnávateľov a verejné inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení pracovnoprávnych vzťahov, pracovných podmienok a štruktúr pracovnoprávnych vzťahov. Sú vzájomne prepojenými časťami viacúrovňového systému riadenia, ktorý zahŕňa európsku, národnú, odvetvovú, regionálnu (provinčnú alebo miestnu) a podnikovú úroveň. Táto časť sa zaoberá hlavnými aktérmi a inštitúciami a ich úlohou v Maďarsku.
Od rozpustenia ministerstva pre inovácie a technológie (Innovációs és Technológiai Minisztérium, ITM) na konci roka 2022 sú kľúčovými orgánmi verejnej moci regulujúcimi pracovný život Štátny sekretariát pre politiku zamestnanosti v rámci ministerstva hospodárskeho rozvoja (Gazdaságfejlesztési Minisztérium, GFM), od 1. januára 2024 premenovaný na Ministerstvo národného hospodárstva (Nemzetgazdasági Minisztérium, NGM), zástupca štátneho sekretariátu pre odborné vzdelávanie v rámci ministerstva kultúry a inovácií (Kulturális és Innovációs Minisztérium, KIM) a zástupca štátneho sekretariátu pre programy verejných prác a vodné hospodárstvo na ministerstve vnútra (Belügyminisztérium, BM).
V súčasnosti má ministerstvo národného hospodárstva celkovú zodpovednosť za politiku a stratégiu zamestnanosti a trhu práce. Pripravuje návrhy zákonov týkajúcich sa sveta práce vo všeobecnosti (vrátane pracovnoprávnych predpisov a právneho rámca pre pracovnoprávne vzťahy a sociálny dialóg). Zastupuje vládu v národnom tripartitnom a multipartitnom dialógu. Okrem toho je minister národného hospodárstva oprávnený rozhodovať o rozšírení kolektívnych zmlúv na hospodárske odvetvia, ak o to požiadajú výbory pre odvetvový sociálny dialóg (ágazati párbeszéd bizottság) [pozri zákon LXXIV z roku 2009, článok 4 ods. 2 písm. b)].
Ministerstvo vnútra má osobitnú úlohu pri stanovovaní právneho a finančného rámca programov verejných prác a pri ich riadení prostredníctvom miestnej samosprávy. Za otázky zdravia súvisiace s prácou je zodpovedné riaditeľstvo pre hygienu práce a ochranu zdravia pri práci v rámci Národného strediska verejného zdravia (Munkahigiénés és Foglalkozás-egészségügyi Főosztály, Országos Közegészségügyi Intézet), na ktoré dohliada ministerstvo vnútra.
Správne a pracovné súdy boli súdmi prvého stupňa, kým neboli 31. marca 2020 zrušené zákonom CXXVII z roku 2019. Právnymi nástupcami sú súdy s rovnakou miestnou príslušnosťou ako súdy pracovných súdov. Alternatívny spôsob riešenia sporov poskytuje od roku 2016 pracovnoprávna služba pre konzultácie a riešenie sporov (Munkaügyi Tanácsadó és Vitarendező Szolgálat, MTVSZ). Na rozdiel od svojej predchodkyne – Pracovnoprávnej arbitrážnej a mediačnej služby (Munkaügyi Közvetítői és Döntőbírói Szolgálat) – MTVSZ považuje za dominantný prístup pracovnoprávny prístup a najvýznamnejším postupom je poradenstvo. MTVSZ je organizovaná regionálne so silným miestnym zastúpením.
Na národnú službu zamestnanosti (Nemzeti Foglalkoztatási Szolgálat) v súčasnosti dohliada ministerstvo národného hospodárstva, rovnako ako na oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Oddelenia zamestnanosti okresných (a budapeštianskych) vládnych úradov prevádzkujú sieť úradov práce na okresných vládnych úradoch. Okrem toho oddelenia práce a BOZP budapeštianskeho vládneho úradu a vládne úrady na úrovni krajiny slúžia ako inšpektoráty BOZP.
Reprezentatívnosť sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni nie je výslovne zakotvená v maďarských právnych predpisoch. Zákon o hlavnom národnom orgáne občianskeho dialógu, Národnej hospodárskej a sociálnej rade (Nemzeti Gazdasági és Társadalmi Tanács, NGTT), však stanovuje podrobné kritériá účasti sociálnych partnerov na NGTT. Všeobecne sa to považuje za formu kritéria reprezentatívnosti na vnútroštátnej úrovni.
NGTT bola zriadená zákonom XCIII z roku 2011. Medzi členov NGTT (od roku 2020) patrí 6 odborových konfederácií a 14 zamestnávateľských organizácií. Ostatní členovia sú uvedení v príslušných tabuľkách nižšie a zastupujú národné komory, zahraničné komory, ktoré pôsobia v Maďarsku, vedeckých odborníkov, predstaviteľov umenia a tradičné cirkvi. NGTT nemožno považovať za orgán sociálneho dialógu; namiesto toho je skôr symbolickým poradným orgánom občianskeho dialógu bez akejkoľvek vyjednávacej funkcie.
Konfederácie odborov a zamestnávateľov sú vyzvané na účasť v NGTT (podľa článku 4 ods. 8 zákona XCIII z roku 2011), ak spĺňajú nasledujúci súbor kritérií.
Odborové konfederácie sú pozývané, ak:
členské organizácie v najmenej 4 hospodárskych odvetviach a najmenej 12 pododvetviach
členské organizácie v najmenej 8 krajoch (alebo členské organizácie s regionálnymi organizáciami)
organizácie na úrovni spoločností zavedené minimálne u 150 zamestnávateľov
Konfederácie zamestnávateľov sú pozývané, ak:
členské organizácie v najmenej 2 hospodárskych odvetviach a najmenej 6 pododvetviach
členské organizácie v najmenej 10 krajinách
pridružení členovia alebo členské organizácie zastupujúce najmenej 1 000 spoločností alebo spoločností zamestnávajúcich celkovo 100 000 zamestnancov
V hlavnom tripartitnom orgáne sociálneho dialógu, Stálom poradnom fóre súkromného sektora a vlády (Versenyszféra és a Kormány Állandó Konzultációs Fóruma, VKF), sa neuplatňujú žiadne kritériá reprezentatívnosti. VKF je založený na dohode, ktorá neodkazuje na reprezentatívnosť, ale poskytuje zoznam zúčastnených sociálnych partnerov na základe vzájomného uznávania strán. Tri odborové konfederácie – Demokratický zväz nezávislých odborových zväzov (Független Szakszervezetek Demokratikus Ligája, LIGA), Národná konfederácia robotníckych rád (Munkástanácsok Országos Szövetsége, Munkástanácsok) a Maďarská konfederácia odborových zväzov (Magyar Szakszervezeti Szövetség, MASZSZ) – a troch zamestnávateľských organizácií – Maďarskej federácie spotrebiteľských družstiev a obchodných združení (Általános Fogyasztási Szövetkezetek és Kereskedelmi Társaságok Országos Szövetsége, ÁFEOSZ), Konfederácie maďarských zamestnávateľov a priemyselníkov (Munkaadók és Gyáriparosok Országos Szövetsége, MGYOSZ) a Národného združenia podnikateľov a zamestnávateľov (Vállalkozók és Munkáltatók Országos Szövetsége, VOSZ) – zúčastňujú sa VKF, z ktorých všetci sú zároveň členmi NGTT.
O odborovom zastúpení
Podľa Zákonníka práce (zákon I z roku 2012) má každý pracovník právo vstúpiť alebo nevstúpiť do odborovej organizácie s cieľom presadzovať svoje hospodárske a sociálne záujmy (článok 231). Podrobné pravidlá uplatňovania tohto práva sú stanovené v zákone CLXXV z roku 2011 o práve združovať, zákone CLXXXI z roku 2011 o správnom konaní a občianskom zákonníku (zákon V z roku 2013). Zamestnanci verejného sektora majú tiež právo organizovať sa, ale ich právo na kolektívne vyjednávanie je obmedzené (pre zamestnancov verejnej správy) alebo neprítomné (pre štátnych zamestnancov vo verejnej správe).
Miera odborovej organizácie v Maďarsku je približne 7,4 % (k 1. štvrťroku 2020). Odborové zväzy na pracovisku sú pridružené k rôznym sektorovým alebo regionálnym federáciám a prostredníctvom týchto federácií (alebo niekedy priamo) sú pridružené k šiestim národným odborovým konfederáciám. Pluralizácia sa vyskytuje aj na pracoviskách.
Nový Zákonník práce zmenil pravidlá kolektívneho pracovného práva vrátane úprav práva na kolektívne vyjednávanie na podnikových a vyšších úrovniach.
Nový zákonník práce tiež dáva zamestnaneckým radám právo rokovať a dohodnúť sa na pracovných podmienkach (okrem miezd alebo mzdových otázok), ak zamestnávateľ ešte neuzavrel kolektívnu zmluvu alebo ak neexistuje odborová organizácia, ktorá by ju mohla uzavrieť (článok 268 ods. 1). Takto uzavretá dohoda sa nazýva dohoda o závode (üzemi megállapodás). Zmluva o závode s týmto širším obsahom sa však nepovažuje za kolektívnu zmluvu a presahuje rámec povinného podávania správ, aj keď strany môžu rokovať o časti obsahu rovnakým spôsobom, ako keby existovalo kolektívne vyjednávanie (zmluvné strany sa napríklad môžu dohodnúť na dlhšom referenčnom období pracovného času alebo na dlhšom ročnom nadčase). Keďže neexistuje povinnosť oznamovať dohody o závode orgánom, nie sú k dispozícii žiadne informácie o počte a obsahu tohto typu dohôd.
Členstvo v odboroch a hustota odborov, 2010 – 2021
2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | Source | |
| Trade union density in terms of active employees (%)* | n.a. | n.a. | 12.5 | n.a. | 11.0 | n.a. | 9.2 | n.a. | 8.3 | n.a. | n.a. | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
| Trade union density in terms of active employees (%) | 12.5 | 11.4 | 10.6 | 11.3 | 10.2 | 9.4 (survey data: 9.0) | 8.5 | 8.1 | 7.9 | n.a. | 7.4 (survey data, Q1) | n.a. | OECD and Visser, 2014 and OECD.Stat and Hungarian Central Statistical Office (2015 and 2020 survey data) |
| Trade union membership (thousands)** | n.a. | n.a. | 423 | n.a. | 401 | n.a. | 356 | n.a. | 332 | n.a. | n.a. | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
| Trade union membership (thousands) | 420 | 410 | 400 | 383 | 370 | 351 (survey data: 329) | 330 | 323 | n.a. | 276 (survey data) | n.a. | n.a. | OECD and Visser, 2014 and OECD.Stat and Hungarian Central Statistical Office (2015 and 2020 survey data) |
Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Členstvo zamestnancov v odborových organizáciách odvodené od celkového počtu členov odborov a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. dôchodcovia, samostatne zárobkovo činní pracovníci, študenti a nezamestnaní).
Hlavné odborové konfederácie a federácie
Na vnútroštátnej úrovni existuje päť konfederácií odborových zväzov, ktoré sú pridružené k Európskej konfederácii odborových zväzov (ETUC), a jedna konfederácia odborových zväzov na vnútroštátnej úrovni, ktorá nie je pridružená k ETUC.
Predtým – s výnimkou jedného – všetci konali na strane pracovníkov OÉT. Od roku 2011 je päť z nich členmi multipartitného fóra občianskeho dialógu NGTT a šiesty sa stal členom v roku 2016. V roku 2011 vznikla Siedma konfederácia zlúčením zdravotníckych odborov, Demokratického odborového zväzu maďarských zamestnancov, zdravotníctva a sociálnych pracovníkov (Magyarországi Munkavállalók Szociális és Egészségügyi Ágazatban Dolgozók Demokratikus Szakszervezete, MSZ EDDSZ) a Zväzu zdravotníckych a sociálnych pracovníkov Maďarska, odborového zväzu Župnej nemocnice vo Veszprém (Magyarországi Dolgozók Egészségügyi és Szociális Szakszervezete, MDESZSZ) a neskôr bola prijatá za člena NGTT. Zároveň sa na VKF, tripartitnom národnom orgáne pre súkromný sektor, zúčastňujú len LIGA, Munkástanácsok a MASZSZ.
Národná konfederácia maďarských odborových zväzov (Magyar Szakszervezetek Országos Szövetsége, MSZOSZ), ktorá je teraz začlenená do MASZSZ, bola kedysi najväčšou národnou organizáciou z hľadiska počtu členov. V roku 2020 mala 104 000 aktívnych členov a približne 150 000 členov v iných kategóriách, ako sú dôchodcovia a učni; LIGA je tesne druhá.
Hlavné odborové konfederácie a federácie
| Name | Abbreviation | Number of members (active) in 2020 | Involved in collective bargaining? |
| Hungarian Trade Union Confederation (Magyar Szakszervezeti Szövetség) | MASZSZ | 104,000 | Partly (tripartite consultation on the minimum wage and negotiation on wage increases in the VKF) |
| Trade Union Cooperation Forum (Szakszervezetek Együttműködési Fóruma) | SZEF | 40,967 | No |
| Confederation of Unions of Professionals (Értelmiségi Szakszervezeti Tömörülés) | ÉSZT | 38,500 (estimated) | No |
| National Confederation of Workers’ Councils (Munkástanácsok Országos Szövetsége) | Munkástanácsok | 50,000 (estimated, active and inactive together) | Partly (tripartite consultation on the minimum wage and negotiation on wage increases in the VKF) |
| Democratic League of Independent Trade Unions (Független Szakszervezetek Demokratikus Ligája) | LIGA | 100,200 | Partly (tripartite consultation on the minimum wage and negotiation on wage increases in the VKF) |
| Seventh Confederation (Hetedik Szövetség) | 7SZ | 28,000 | No |
Od roku 2013 sa niektoré národné odborové konfederácie zlučujú v reakcii na účinky nového Zákonníka práce, úpadok sociálneho dialógu vo všeobecnosti, nepriaznivú politickú klímu a dlhodobú potrebu integrácie. Aliancia autonómnych odborových zväzov (Autonóm Szakszervezeti Szövetség, ASZSZ), Fórum pre spoluprácu odborových zväzov (Szakszervezetek Együttműködési Fóruma, SZEF) a MSZOSZ oznámili svoju integráciu 1. mája 2013, ale neskôr SZEF ustúpil. V roku 2014 sa ASZSZ a MSZOSZ zlúčili do MASZSZ, čím sa v podstate vytvorila najväčšia konfederácia v krajine.
Národné odborové konfederácie nie sú priamo zapojené do kolektívneho vyjednávania v tradičnom zmysle, teda bipartitným spôsobom, ale sú zapojené do tripartitných rokovaní o minimálnej mzde a mzdových odporúčaniach v rámci VKF.
O zastupovaní zamestnávateľa
Členstvo v zamestnávateľských organizáciách je dobrovoľné.
Deväť zamestnávateľských organizácií zohralo úlohu na vnútroštátnej úrovni – boli tiež členmi zamestnávateľskej strany bývalého OÉT. Z historických dôvodov sú niektoré z nich v skutočnosti odvetvovými organizáciami, ktoré pôsobia na vnútroštátnej aj odvetvovej úrovni.
Zrušenie OET predstavovalo vážnu výzvu pre zamestnávateľské organizácie, pretože pre mnohé z nich bolo hlavnou funkciou tohto orgánu zúčastňovať sa na národnom sociálnom dialógu a mal na to odborné znalosti, zamestnancov a infraštruktúru. Okrem toho členstvo v OÉT poskytovalo členom dodatočný dôvod na pridruženie sa k danej zamestnávateľskej organizácii. Podobne ako odborové konfederácie, iba tri národné konfederácie zamestnávateľov (pozri nižšie) sú členmi VKF, zatiaľ čo všetkých deväť národných zamestnávateľských organizácií a päť ďalších zamestnávateľských organizácií sa zúčastňuje NGTT.
Od 1. januára 2012 sú spoločnosti a podnikatelia povinní zaregistrovať sa v príslušnej hospodárskej komore v súlade so zákonom CXXI z roku 1999 (v znení zmien a doplnení z novembra 2011). Táto povinná registrácia stojí ročný registračný poplatok vo výške 5 000 HUF (približne 16 EUR), ale neposkytuje rovnaké práva a povinnosti ako riadni členovia komôr. Zamestnávateľské organizácie boli nepriateľské voči myšlienke povinnej registrácie, pretože neprináša spoločnostiam žiadnu výhodu a možno ju jednoducho považovať za daň. Oslabuje ochotu spoločností pripojiť sa k zamestnávateľským organizáciám, ktoré sú založené na slobode združovania.
Hustota organizácie zamestnávateľov, 2012 – 2020
| 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | Source | |
| Employer organisation density in terms of active employees (%) | 50.9% | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
| Employer organisation density in private sector establishments (%)* | n.a. | 13% | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | 5% | n.a. | European Company Survey 2019 (Eurofound and Cedefop, 2020) |
| Employer organisation density in private sector establishments (%) | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | Approximately >49% | Authors’ own calculations |
Poznámka: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie zapojenej do kolektívneho vyjednávania.
Hlavné zamestnávateľské organizácie
Dve najvýznamnejšie zamestnávateľské organizácie sú MGYOSZ a VOSZ v súkromnom sektore. Spolu s ÁFEOSZ sú členmi VKF. Týmto trom zamestnávateľským organizáciám sa podarilo udržať si svoju úlohu v konzultáciách a rokovaniach na vnútroštátnej úrovni, zatiaľ čo iné zamestnávateľské organizácie majú tendenciu posilňovať svoju činnosť v sektorovom sociálnom dialógu alebo sú nútené hľadať rôzne spôsoby, ako sa prispôsobiť zmenenej štruktúre sociálneho dialógu.
Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie
| Name | Abbreviation | Number of members in 2020 | Involved in collective bargaining? |
Confederation of Hungarian Employers and Industrialists (Munkaadók és Gyáriparosok Országos Szövetsége) MGYOSZ is the Hungarian member of the Confederation of European Business (BusinessEurope). Its members are sectoral, professional and regional federations, but it also affiliates companies directly (mainly multinational and large companies). | MGYOSZ | 152 | Partly (tripartite consultation on the minimum wage and negotiation on wage increases in the VKF) |
Hungarian Federation of Consumer Co-operative Societies and Trade Associations (Általános Fogyasztási Szövetkezetek és Kereskedelmi Társaságok Országos Szövetsége) Members are largely food retail and wholesale companies and some cooperatives. It also has some members from the catering and tourism sectors. | ÁFEOSZ | 1,200 | Partly (tripartite consultation on the minimum wage and negotiation on wage increases in the VKF) |
National Association of Entrepreneurs and Employers (Vállalkozók és Munkáltatók Országos Szövetsége) VOSZ also has large enterprises among its members, but it mainly affiliates SMEs as direct members. | VOSZ | 58,000 | Partly (tripartite consultation on the minimum wage and negotiation on wage increases in the VKF) |
National Federation of Traders and Caterers (Kereskedők és Vendéglátók Országos Érdekképviseleti Szövetsége) KISOSZ organises Hungarian self-employed and family entrepreneurs – its members are micro, small and medium-sized companies. | KISOSZ | 40,000 | No |
Hungarian Industrial Association (Magyar Iparszövetség) Its members are regional and professional federations of Hungarian-owned SMEs. | OKISZ | 23 | No |
Hungarian Association of Craftsmen’s Corporations (Ipartestületek Országos Szövetsége) Its members are regional and professional federations and guild units of small craft and artisan businesses. | IPOSZ | 170 | No |
National Federation of Agricultural Cooperatives and Producers (Mezőgazdasági Szövetkezők és Termelők Országos Szövetsége) MOSZ is the largest employer organisation in the agricultural sector and the only one that affiliates agricultural enterprises and subsectoral organisations. With the cessation of the OÉT, it is active in the agricultural sectoral social dialogue committee. | MOSZ | 1,100–1,200 | No |
National Association of Strategic and Public Utility Companies (Stratégiai és Közszolgáltató Társaságok Országos Szövetsége) STARTOSZ affiliates state-owned (mainly public utility) companies. | STRATOSZ | 21 | No |
Poznámka: MSP, malé a stredné podniky.
Od roku 2012 je jediným fórom tripartitného dialógu na národnej úrovni VKF. Nemožno ho považovať za náhradu OÉT (ktorý zanikol v roku 2011), keďže fungovanie VKF nie je upravené zákonom a jeho zasadnutia sa organizujú ad hoc, bez ročného programu a spôsobom, ktorý stranám neumožňuje viesť dôkladné diskusie. Jeho stretnutia zvyčajne nie sú otvorené pre verejnosť. Každoročné konzultácie a rokovania o národných minimálnych mzdách a odporúčaniach týkajúcich sa miezd a o následných dohodách boli v poslednej dobe jedinými stálymi témami tripartitného dialógu na vnútroštátnej úrovni.
NGTT je multipartitné fórum na konzultácie o širokej škále sociálno-ekonomických otázok, ktoré zahŕňa veľký počet aktérov. Nemožno ho považovať za orgán sociálneho dialógu; Je to symbolický poradný orgán občianskeho dialógu bez akejkoľvek vyjednávacej funkcie. Toto nastavenie sa v posledných rokoch nezmenilo.
Výbory pre sektorový sociálny dialóg (ktorých bolo v januári 2023 18, ako aj 24 výborov pre subsektorový dialóg na nižšej úrovni) existujú od roku 2004. Boli zriadené s cieľom uľahčiť odvetvový dialóg vo všeobecnosti vrátane odvetvového kolektívneho vyjednávania, hoci odvetvové kolektívne vyjednávanie ešte nebolo plne začlenené do systému kolektívneho vyjednávania. Výbory pre sektorový sociálny dialóg sa riadia právnymi predpismi (zákon LXXIV z roku 2009), ktorými sa upravuje fungovanie odvetvového a stredného sociálneho dialógu. V právnych predpisoch sa tiež podrobne stanovujú kritériá reprezentatívnosti na odvetvovej úrovni. Zákonodarcovia mali pri príprave nového Zákonníka práce výslovný zámer podporiť vyjednávaciu činnosť odborových zväzov a presunúť kolektívne vyjednávanie z tradičnej úrovne (podnikovej úrovne) na odvetvovú úroveň. Nový kódex doteraz neviedol k zvýšeniu počtu kolektívnych zmlúv na odvetvovej úrovni.
Hlavné tripartitné a bipartitné orgány
| Name | Type | Level | Issues covered |
| National Economic and Social Council (Nemzeti Gazdasági és Társadalmi Tanács, NGTT) | Multipartite | National | General socioeconomic issues, strictly for information and consultation without the right to negotiate (or the right to collective bargaining) |
| Permanent Consultative Forum of the Private Sector and the Government (Versenyszféra és a Kormány Érdekegyeztető Fóruma, VKF) | Tripartite | National | The minimum wage and annual recommendation for general wage increase (for negotiation) and labour law-related issues (for consultation); other issues in the area of work-related taxation or health and safety, sometimes EU-related legislation, but only on an ad hoc basis and for information or consultation only |
| Sectoral social dialogue committees (Ágazati Párbeszéd Bizottságok, ÁPB) | Bipartite | Sectoral | Issues covered agreed by the parties. Committees have the right to collective bargaining |
Odbory a zamestnanecké rady koexistujú na maďarských pracoviskách. Ich úlohy, práva a povinnosti, ako aj ich vzťah k manažmentu/zamestnávateľom upravuje Zákonník práce (zákon I z roku 2012), konkrétne časť 3 o pracovnoprávnych vzťahoch.
Úlohy, práva a povinnosti odborových zväzov a zamestnaneckých rád
| Trade union (Szakszervezet) | Works council/worker participation body |
| Right to promote workers’ economic and social interests | Monitoring compliance with legislation in the workplace |
| Right to collective bargaining | The works council or worker participation body has the right to conclude a plant agreement, which regulates working conditions (except wages) if there is no representative trade union or the employer has not previously concluded a collective agreement (considered a quasi-collective bargaining right) When a collective agreement or a trade union eligible for collective agreement is in place at the employer, the plant agreement should strictly cover issues related to the original mission of works councils |
| Right to seek the information that employers have relating to workers’ employment contracts and economic and social interests (the employer is not obliged to provide this information) | An employer is obliged to inform the works council regularly about:
|
| Right to provide its opinion and initiate consultation with the employer about the employer’s planned decisions/measures | The employer is obliged to seek the opinion of the works council on each of its decisions/measures that concern a large number of workers 15 days prior to the decision |
| Right to represent members’ interests at court, with authorities and with other institutions | The works council has a co-determination right on the use of companies’ welfare funds |
| Right to strike | There is a ban on organising strikes |
Nový Zákonník práce (zákon I z roku 2012) zaviedol konkrétne úpravy v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi na pracoviskách. Kľúčové body sú nasledovné.
Pred rokom 2012 závisela reprezentatívnosť odborových zväzov na úrovni podnikov od počtu ich členov zvolených do zamestnaneckej rady. V novom Zákonníku práce bolo toto pravidlo nahradené hranicou 10 % (ak je 10 % z celkového počtu pracovníkov u zamestnávateľa členmi odborov) stanovenou vo vzťahu k právu na kolektívne vyjednávanie.
Ak u zamestnávateľa neexistuje "reprezentatívny" odborový zväz (t. j. odborový zväz oprávnený uzatvárať kolektívne vyjednávanie) a nie je v platnosti kolektívna zmluva, zamestnanecká rada má právo uzavrieť so zamestnávateľom závodnú zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky (okrem miezd).
Zamestnanecké rady majú funkciu "kontroly" a majú právo sledovať zákonnú činnosť zamestnávateľa; Iba odborový zväz má však právo zastupovať pracovníkov v sťažnostiach na nezákonnosť alebo iných sporoch.
Zamestnávateľ má informačné a konzultačné povinnosti len voči zamestnaneckej rade (podľa predchádzajúcej právnej úpravy mali toto právo aj odborové zväzy na podnikovej úrovni).
Regulácia, zloženie a právomoci orgánov
| Body | Regulation | Composition | Involved in company-level collective bargaining? | Thresholds for/rules on when the body needs to be/can be set up |
| Works council (üzemi tanács) | Labour Code, Articles 230–234 and especially Articles 235–268 | Members elected by workers | Right to conclude a plant agreement, which, under specific conditions, can regulate working conditions (except wages or wage-related issues), as stipulated in the relevant chapter of the Labour Code | 50 employees (non-mandatory) |
| Plant representative (üzemi megbízott) | Labour Code, Article 269 | One elected representative, if the number of employees is below 50 | Worker participation in the absence of a works council | Enterprises with under 50 employees (non-mandatory) |
| Conciliation committee (egyeztető bizottság) | Labour Code, Articles 291–293 | Bipartite body (equal numbers of representatives of the employer and of the trade union or works council) under the chairpersonship of a jointly selected independent person | Solving disputes between trade unions and the employer or between a works council and the employer | No threshold or ad hoc or permanent body (in the latter case, it has to be stipulated by the plant agreement or the collective agreement) |
