Aktéri a inštitúcie v Taliansku

V tejto časti sa opisujú verejné orgány zapojené do sociálneho dialógu, pracovnoprávnych vzťahov a regulácie pracovných podmienok.

CNEL bol zriadený článkom 99 talianskej ústavy. Podrobnosti nájdete v časti "Tripartitné a bipartitné orgány a zosúladenie".

Aj keď ministerstvo práce a sociálnych politík, ministerstvo podnikov a Made in Italy, ministerstvo hospodárskeho rozvoja a miestne orgány nie sú primárne zapojené do sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni, často sa od nich vyžaduje, aby uľahčili sociálny dialóg na úrovni podnikov v prípade krízy podnikov (t. j. podpisovanie kolektívnych zmlúv v prípade hromadného prepúšťania alebo v súvislosti s opatreniami na podporu príjmu pracovníkov). V niektorých zriedkavých prípadoch (t. j. keď čelia ťažkostiam popredné podniky alebo čiastočne štátne spoločnosti) sa samotná vláda snaží podporovať, sprostredkovať a podporovať sociálny dialóg.

INPS je nehospodársky verejný orgán, ktorý riadi takmer celý taliansky systém sociálneho zabezpečenia a poisťuje väčšinu samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov vo verejnom a súkromnom sektore. Inštitút je pilierom národného systému sociálneho zabezpečenia.

INAIL je nehospodársky verejný orgán, ktorý spravuje povinné poistenie proti pracovným úrazom a chorobám z povolania.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 149/2015 Z. z. bol zriadený Národný inšpektorát práce. Inšpektorát vykonáva kontroly, ktoré predtým vykonávalo ministerstvo práce a sociálnych politík, INPS a INAIL. Vykonáva dohľad ministra práce a sociálnych vecí a kontroluje ho Dvor audítorov.

Pracovný sudca v talianskom súdnom systéme určí špecializovanú sekciu (pracovné súdy) každého všeobecného súdu pre prvý stupeň, každého odvolacieho súdu druhého stupňa a Najvyššieho kasačného súdu na preskúmanie legitímnosti, s právomocou rozhodovať o konkrétnych veciach týkajúcich sa pracovného práva a sociálneho zabezpečenia. Spory týkajúce sa individuálnych pracovnoprávnych vzťahov možno okrem súdnych rozhodnutí riešiť aj mimosúdnym zmierovacím konaním na jednom z "chránených súdov" zriadených zákonodarcom. Postup stanovený zákonom stanovuje, že rozhodnutie môže prijať zmierovacia komisia, ktorej predsedá riaditeľ územne príslušného provinčného riaditeľstva práce a ktorá je zložená zo zástupcov pracovníkov a zamestnávateľov.

Národná agentúra pre aktívne politiky trhu práce (ANPAL) podporuje práva ľudí na prácu, odbornú prípravu a profesijný rozvoj; koordinuje národnú sieť služieb zamestnanosti, a je zodpovedný za informačný systém trhu práce.

Kritériá na určenie reprezentatívnosti sociálnych partnerov sa v priebehu rokov niekoľkokrát zmenili. Prvé a jediné ustanovenie do roku 1970 bolo v článku 39 talianskej ústavy, ktorý stanovuje jediné kritérium založené na počte pridružených pracovníkov. Memorandum o porozumení podpísané 3. júla 1993 (Protocollo d'Intesa) medzi sociálnymi partnermi a vládou zaviedlo kľúčové zmeny v zastúpení pracovníkov v Taliansku. Jednotní zástupcovia odborových zväzov (RSU) môžu byť vymenovaní pracovníkmi prostredníctvom volieb a namiesto zástupcov podnikových odborových zväzov (RSA).

Dňa 14. januára 2014 Confindustria, CGIL, CISL a UIL podpísali TU 2014, ktorým boli stanovené nové pravidlá reprezentatívnosti. Najmä podľa TU 2014 musia odborové zväzy na účasť v národnom kolektívnom vyjednávaní dosiahnuť prah reprezentatívnosti 5 %, ktorý sa meria ako priemer percentuálneho podielu členov odborov a percentuálneho podielu hlasov získaných tými istými odbormi vo voľbách RSU. NCBA sú záväzné, ak ich podpíšu odborové zväzy, ktoré dosiahnu úroveň reprezentatívnosti 50 % + 1, a ak ich schváli väčšina pracovníkov v referende. Okrem toho TU 2014 uvádza, že dohody na úrovni firmy sú záväzné, ak ich podpíše väčšina členov RSU alebo RSA, ktorá dostane väčšinu zástupcov od zamestnancov.

O odborovom zastúpení

Zamestnanci majú ústavne zakotvené právo organizovať sa a vstupovať do odborov (článok 39) a štrajkovať (článok 40). Tieto práva poskytujú slobodu vstupovať do odborov a nezúčastňovať sa na štrajkoch.

Zákonník práce (článok 17) uvádza zákaz "odborových zväzov" (sindacati di comodo) alebo "žltých odborov" – t. j. odborových zväzov založených a podporovaných zamestnávateľmi a ich organizáciami.

Pokiaľ ide o kategórie pracovníkov a odvetvia vylúčené z práva vstupovať do odborov, jediné obmedzenia platné v Taliansku sa týkajú členov vojenských a policajných zborov. Obe tieto kategórie majú právo združovať sa v odboroch, ale v systéme separácie – teda v odboroch založených, riadených a zastúpených výlučne policajnými/vojenskými dôstojníkmi (ako to ustanovuje zákon č. 121/1981 Z. z. o príslušníkoch polície a zákon č. 46/2022 Z. z. o príslušníkoch armády v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu č. 120/2018). Armáda aj polícia majú zakázané štrajkovať.

Čo sa týka hustoty odborových zväzov a členstva v Taliansku v rokoch 2010 – 2022, trend je negatívny. Presné údaje za roky 2020 – 2022 však nie je možné uviesť. Taliansku chýba transparentný systém na meranie členstva pracovníkov v odboroch a odbory majú tendenciu nezverejňovať oficiálne a presné údaje, ani formálne certifikované údaje (t. j. overené nezávislými orgánmi).

Negatívny trend v odboroch poukazuje na všeobecnú nechuť talianskych občanov k združovaniu a účasti v sprostredkovateľských orgánoch, čo stelesňuje všeobecnú krízu zastúpenia na politickej aj odborovej úrovni.

Členstvo a hustota odborových zväzov, 2010 – 2022

Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Členstvo zamestnancov v odborových organizáciách odvodené od celkového počtu členov odborov a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. pracovníci na dôchodku, samostatne zárobkovo činné osoby, študenti, nezamestnaní).

Zdroj: OECD a AIAS (2021).

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Najväčšími odborovými konfederáciami z hľadiska členstva v Taliansku sú CGIL, CISL a UIL. Vzhľadom na to, že talianske odborové zväzy majú tendenciu nezverejňovať oficiálne a presné údaje, ani formálne overené a overené údaje, je možné vykazovať tieto vlastné vyhlásenia.

• CGIL uvádza, že má viac ako 5 miliónov členov.

• CISL uvádza, že má viac ako 4 milióny členov.

• UIL uvádza, že má viac ako 2 milióny členov.

Oficiálne údaje nie je možné nahlásiť, pretože nie sú k dispozícii. Čaká sa na oznámenie ministerstva práce a sociálnych politík týkajúce sa vlastnodeklarovaných údajov.

Hlavné odborové konfederácie a federácie*

Poznámky: * Upozorňujeme, že údaje o členstve v odboroch nie sú oficiálne ani formálne certifikované, pretože neboli overené nezávislými orgánmi. Údaje zverejňujú priamo odborové zväzy alebo ich výskumné centrá. ** Odborové zväzy dôchodcov sa často zapájajú do rokovaní o miestnych verejných politikách s obcami. n.a., nie je k dispozícii.

O zastupovaní zamestnávateľa

Vstupom do zamestnávateľskej organizácie nevznikajú žiadne povinnosti, s výnimkou povinnosti uplatniť NCBA dohodnutú a podpísanú zamestnávateľskou organizáciou. V posledných rokoch organizácie zamestnávateľov doplnili svoju tradičnú úlohu zastupovania záujmov vo vzťahu s odborovými organizáciami o dve ďalšie funkcie:

• poskytovanie služieb na podporu podnikateľských aktivít a rozvoja svojich členov

• v rámci politickej ekonómie a správy vecí verejných podpora foriem dialógu s politickými inštitúciami o daňových otázkach, strategických investíciách, európskych reformách atď.

Medziorganizačné inovácie, najmä v oblasti organizácií malých a stredných podnikov (spoločné orgány poskytujúce svojim členom sociálne zabezpečenie a služby), sa darí.

Pokiaľ ide o hustotu organizácií zamestnávateľov a členstvo v Taliansku v rokoch 2012 – 2022, tento trend nemožno určiť z dôvodu nedostatku oficiálnych údajov.

Členstvo v zamestnávateľských organizáciách a hustota v rokoch 2012 – 2022 (%)

Poznámka: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

Organizácie zamestnávateľov zúčastňujúce sa na CNEL

Oficiálne údaje nie je možné nahlásiť, pretože nie sú k dispozícii. Čaká sa na oznámenie ministerstva práce a sociálnych politík týkajúce sa vlastnodeklarovaných údajov.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie*

Poznámka: * Upozorňujeme, že údaje o členstve v zamestnávateľských organizáciách nie sú oficiálne ani formálne certifikované, pretože nie sú overené nezávislými orgánmi. Údaje zverejňujú priamo organizácie zamestnávateľov alebo ich výskumné centrá. n.a., nie je k dispozícii.

Na inštitucionálnej úrovni je CNEL poradným orgánom zriadeným talianskou ústavou (článok 99), ktorý zahŕňa zástupcov sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

CNEL riadi 64 členov predstavenstva, ktorí sú nominovaní každých päť rokov. Konkrétne 10 členov vymenúvajú priamo prezidenti republiky: dvoch navrhuje predseda Rady ministrov; ostatné nominuje prezident Talianska na základe konzultačného postupu, v rámci ktorého sociálni partneri a mimovládne organizácie navrhujú členov predstavenstiev v rámci svojich kvót.

CNEL má právo vytvárať právne predpisy a vykonáva mnohé dôležité funkcie, ako je vypracúvanie správ, stanovísk a prieskumov na žiadosť parlamentu, vlády alebo regiónov o návrhoch zákonov alebo o relevantných otázkach týkajúcich sa hospodárskych a sociálnych politík. CNEL okrem toho spravuje, vykonáva a aktualizuje národné archívy dohôd o vyjednávaní.

Paritárne inštitúcie (enti bilaterali) zriaďujú spoločne zamestnávatelia a odborové zväzy s cieľom poskytovať svojim členom sociálne zabezpečenie a služby. Tieto inštitúcie sa v posledných rokoch stávajú čoraz dôležitejšími. Existuje niekoľko druhov a môžu ich zriadiť organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy na medziodvetvovej alebo odvetvovej úrovni. Paritárne inštitúcie riadia spoločne sociálni partneri a majú vnútornú organizačnú štruktúru pozostávajúcu zo zhromaždenia, výkonnej rady, prezidenta, výkonného riaditeľa a monitorovacieho výboru. Tieto správne orgány zvyčajne vymenúvajú sociálni partneri každé tri alebo štyri roky. Spoločné orgány sa zaoberajú viacerými otázkami, ako sú mzdy, zručnosti, odborná príprava, pracovný čas a dávky v nezamestnanosti. Môžu byť klasifikované ako inštitucionálne fondy alebo neinštitucionálne fondy.

Orgány možno považovať za inštitucionálne fondy, pokiaľ zákon stanovuje konkrétne ciele kolektívneho vyjednávania, ktoré sa má uskutočňovať prostredníctvom fondov, alebo osobitné systémy, ktoré sa majú prostredníctvom nich vykonávať; Fondy zahŕňajú dôchodkové fondy, súkromné fondy zdravotnej starostlivosti, fondy nezamestnanosti a fondy odborného vzdelávania. Neinštitucionálne fondy sú tie, ktoré sledujú ciele alebo implementujú schémy, ktoré sú samoregulované kolektívnym vyjednávaním.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

V Taliansku koexistujú dva typy zastúpenia na pracovisku: RSA a RSU.

RSA sa zriaďujú na úrovni spoločnosti na podnet zamestnancov v rámci odborových zväzov, ktoré podpisujú NCBA uplatňované v príslušnej spoločnosti, ako sa stanovuje v zákonníku práce (článok 19). Podľa rozhodnutia Ústavného súdu č. 231/2013 môžu RSA vytvárať aj odborové zväzy, ktoré nie sú signatármi uplatňovaných kolektívnych zmlúv, ale aktívne sa zúčastňujú na súvisiacom procese kolektívneho vyjednávania.

Na začiatku 90. rokov kolektívne vyjednávanie nahradilo vo väčšine výrobných odvetví RSA RSU, ktoré sú regulované medzisektorovými dohodami a nie zákonom. RSU zriaďujú odborové zväzy, ktoré podpísali alebo formálne uznali TU 2014. Vo verejnej službe sú však RSU upravené článkom 42 zákona č. 165 z 30. marca 2001.

Medzi RSA a RSU nie sú žiadne významné rozdiely, pokiaľ ide o aktivity alebo právomoci. Ich úloha je rovnaká: rokovanie o kolektívnych zmluvách na úrovni podniku so zamestnávateľom a účasť na informačných a konzultačných postupoch. RSU nahrádzajú RSA na úrovni kolektívneho vyjednávania a volia ich všetci pracovníci. RSA/RSU je možné zriadiť vo výrobných jednotkách s viac ako 15 zamestnancami.

Regulácia, zloženie a právomoci zastupiteľských orgánov