Kontext pre Lotyšsko

V rokoch 2012 až 2022 sa ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) pohyboval od 7 % (v roku 2012) do -2,2 % (v roku 2020). V rokoch 2012 – 2022 bola ročná miera rastu s výnimkou poklesu v roku 2020 mierna (1,9 – 4 %), ale zostala kladná. V 10-ročnom období miera nezamestnanosti neustále klesala. Celková nezamestnanosť v roku 2022 predstavovala 6,9 %. Za 10 posudzovaných rokov došlo k nárastu zamestnanosti, pričom celková miera zamestnanosti dosiahla 74,3 % v roku 2012 a 76,8 % v roku 2022. V roku 2022 bola miera zamestnanosti mužov (79,1 %) vyššia ako miera zamestnanosti žien (74,5 %).

Pracovnoprávne predpisy zahŕňajú zákonník práce (prijatý 20. júna 2001), zákon o ochrane práce (prijatý 20. júna 2001) a doplňujúce právne predpisy, zákon o pracovnoprávnych sporoch (prijatý 26. septembra 2002), zákon o štrajku (prijatý 23. apríla 1999) a niekoľko ďalších normatívnych aktov upravujúcich odmeňovanie osobitných skupín pracovníkov a iné špecifické otázky.

Zastúpenie zamestnávateľov, reprezentatívnosť zamestnancov a kolektívne vyjednávanie upravuje zákonník práce, zákon o odborových zväzoch (v novom znení prijatý 6. marca 2014) a zákon o organizáciách zamestnávateľov a ich združeniach (prijatý 19. mája 1999).

Úloha európskych zamestnaneckých rád sa určuje v zákone o informovaní pracovníkov a konzultáciách s pracovníkmi v obchodných spoločnostiach a skupinách obchodných spoločností na úrovni EÚ, ktorý bol prijatý 19. mája 2011.

V roku 2022 boli v zákonníku práce vykonané dva súbory zmien. Prvými zmenami (prijatými 6. júna 2022 a platnými od 1. augusta 2022) sa zaviedli zmeny vo viac ako 40 ustanoveniach v hlavnej časti zákona a tri zmeny prechodných pravidiel (Latvijas Republikas Saeima, 2022a). Tieto zmeny sa týkajú nasledujúcich položiek:

• regulácia kolektívnych zmlúv (napríklad výnimky z kolektívnych zmlúv)

• povinnosť poskytovateľa služieb sprostredkovania do zamestnania písomne informovať zamestnanca o príjemcovi služby sprostredkovania zamestnancov pred predpokladaným vymenovaním zamestnanca

• nové požiadavky týkajúce sa obsahu pracovných zmlúv

• prísnejšia povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o pravidlách a podmienkach zamestnávania

• Nové skúšobné predpisy

• povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o pracovných cestách, ktoré majú absolvovať

• širšia spoločná zodpovednosť v stavebníctve

• povolenie Štátneho inšpektorátu práce (VDI) na prácu nadčas

• nové predpisy o pracovnom čase pre zamestnancov, ktorých rozvrhnutie pracovného času nie je úplne alebo do značnej miery predvídateľné

• právo zamestnancov na úpravu pracovného času

• pravidlo, že čerpanie dovolenky za kalendárny rok nesmie mať nepriaznivé dôsledky

• povinnosť zamestnávateľa poskytnúť neplatenú dovolenku

• nárok otcov na dlhšiu otcovskú dovolenku

• rodičovská dovolenka

Druhým súborom zmien (platných od 25. novembra 2022) sa zaviedli výnimky v postupoch určovania a preskúmania minimálnych mesačných miezd (Latvijas Republikas Saeima, 2022b).

Systém sociálneho dialógu bol zavedený začiatkom 90. rokov, keď bola úloha odborových zväzov, organizácií zamestnávateľov, kolektívnych zmlúv a postup rokovaní stanovená v lotyšskom pracovnom práve a ďalších osobitných zákonoch. Systém je založený na princípe dobrovoľnej účasti zúčastnených. Na začiatku bol sociálny dialóg bipartitným procesom. V roku 1993 bol vytvorený systém sociálneho dialógu založený na tripartitnom procese rokovaní. V tom istom roku boli zriadené dve tripartitné rady a v roku 1994 bola zriadená ďalšia rada. Zamestnancov zastupovala a stále zastupuje jediná organizácia na vnútroštátnej úrovni, Lotyšská konfederácia slobodných odborových zväzov (Latvijas Brīvo arodbiedrību savienība, LBAS). Zamestnávatelia sú zastúpení aj jednou organizáciou, Lotyšskou konfederáciou zamestnávateľov (Latvijas Darba Devēju konfederācija**,** LDDK) (založená v roku 1993).

Národná tripartitná poradná rada zamestnávateľov, vlády a odborových zväzov bola zriadená v decembri 1993. V roku 1996 bola reorganizovaná na Národnú radu pre tripartitnú spoluprácu (Nacionālā trīspusējās sadarbības padome, NTSP).

Dňa 12. mája 1998 sa na základe "Koncepcie tripartitnej spolupráce na vnútroštátnej úrovni" zlúčili rady do jednej hlavnej rady a niekoľkých podrád.

Bolo zavedených niekoľko zákonov na reguláciu procesu sociálneho dialógu. V roku 2002 bol zavedený nový zákonník práce, ktorý jasnejšie stanovil hlavné princípy sociálneho dialógu, povinnosti zamestnávateľov a práva zamestnancov.

Od reorganizácie systému sociálneho dialógu v roku 1998 nedošlo k žiadnym významným zmenám. Pracovnoprávne vzťahy sú korporátne a orientované na konsenzus. Hoci sú silné, koordinované a tripartitné na vnútroštátnej úrovni, na úrovni odvetví sú slabé.

V roku 2017 sa novelou zákonníka práce rozšírila reprezentatívnosť zamestnávateľov v sektorovom sociálnom vyjednávaní na veľké podniky. Takéto veľké podniky by mali spĺňať rovnaké opatrenia na zastúpenie, aké platia pre organizácie zamestnávateľov.

Sociálni partneri boli veľmi aktívni pri zmierňovaní dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Spočiatku vyjadrovali plnú podporu vládnym opatreniam zameraným na obmedzenie šírenia vírusu a aktívne sa podieľali na navrhovaní a zlepšovaní podporných opatrení navrhnutých a prijatých vládou. Neskôr v tom istom roku sociálni partneri zdôraznili význam sociálneho dialógu pri zmierňovaní vplyvu krízy a vyzvali vládu, aby lepšie rešpektovala iniciatívy sociálnych partnerov.

Na začiatku pandémie zohrala hlavnú úlohu vláda, ktorá musela rýchlo prijímať rozhodnutia. Vláda sa však od samého začiatku snažila čo najviac zapojiť sociálnych partnerov do pracovných skupín, ktoré v tom čase zriadila.

Prvá skupina bola zriadená pred pandémiou COVID-19 pod záštitou ministerstva financií s cieľom uľahčiť kolektívnu diskusiu o štátnej daňovej a fiškálnej politike. Druhá skupina bola zriadená v Medzisektorovom koordinačnom centre na koordináciu činnosti štátnych inštitúcií a pozostávala z ministrov a zástupcov sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Treťou bola skupina pre prevádzkové riadenie – pracovná skupina pre koordináciu medziinštitucionálnych operácií. Bol zriadený nariadením kabinetu ministrov č. 2020/1.2.1.-84 prijatým 10. júla 2020.

Najväčší sociálni partneri (LDDK a LBAS) a ďalšie inštitúcie (Lotyšská obchodná a priemyselná komora (Latvijas Tirdzniecības un rūpniecības kamera, LTRK), Lotyšské združenie miestnych a regionálnych samospráv (Latvijas Pašvaldību savienība, LPS) a Lotyšská akadémia vied vytvorili koalíciu, ktorú nazvali "veľká päťka". Prostredníctvom koalície koordinovali svoje kroky a pripravovali a predkladali spoločné stanoviská.

Tento nový prístup k verejnej diskusii do istej miery znížil úlohu sociálnych partnerov, pretože dohody sa dosahovali vo veľkých, etablovaných skupinách.