Pozadie pre Portugalsko

V rokoch 2012 až 2022 sa hrubý domáci produkt (HDP) Portugalska zvýšil o 19,86 %, čo bolo vyššie ako priemerná miera rastu EÚ na úrovni 15,29 % za rovnaké obdobie. V roku 2022 dosiahla miera nezamestnanosti v Portugalsku 6 %; nezamestnanosť mladých ľudí však dosiahla 19 %, čo je o 4,5 percentuálneho bodu viac ako priemer EÚ (14,5 %).

Miera zamestnanosti žien v roku 2022 dosiahla 74,4 %, čo je viac ako priemer EÚ na úrovni 69,5 %. Celková miera zamestnanosti v roku 2022 bola 76,4 %, čo je mierne nad priemerom EÚ za ten istý rok, ktorý predstavoval 74,5 %.

Hlavnými právnymi predpismi platnými v Portugalsku, ktoré sa vzťahujú na pracovnoprávne vzťahy a pracovnoprávne vzťahy, sú Zákonník práce (Código de Trabalho; zákon č. 7/2009 z 12. februára, ktorým sa upravuje súkromný sektor, a všeobecné pracovné právo vo verejných funkciách (Lei Geral do Trabalho em Funções Públicas; Zákon č. 35/2014 z 20. júna), ktorým sa upravuje verejný sektor.

Zákonník práce z roku 2009 bol v rokoch 2011 až 2014 predmetom siedmich zmien.

V politickom cykle 2015 – 2019 vláda Socialistickej strany (Partido Socialista, PS) urobila širokú škálu legislatívnych zmien. V roku 2017 sa rezolúciou č. 82/2017 stanovili nové pravidlá predĺženia platnosti kolektívnych zmlúv, pričom kritériá reprezentatívnosti/zastúpenia združení zamestnávateľov boli nahradené novými kritériami zameranými na inkluzívnosť a zníženie nerovnosti. Zákon č. 73/2017, ktorý bol zavedený aj v roku 2017, posilnil právny rámec upravujúci obťažovanie na pracovisku v súkromnom a verejnom sektore. V roku 2018 sa zákonom č. 60/2018 zaviedli opatrenia na podporu rovnakého odmeňovania žien a mužov vrátane pravidelného poskytovania informácií o rozdieloch v odmeňovaní podľa spoločnosti, povolania a úrovne kvalifikácie a pravidiel transparentnosti s cieľom predchádzať mzdovej diskriminácii.

V roku 2018 sa zákonom č. 14/2018 stanovilo, že v prípade prevodu podniku alebo podniku si pracovníci ponechávajú všetky zmluvné a nadobudnuté práva, konkrétne odmeňovanie, odpracované roky, profesijnú kategóriu a funkčný obsah a sociálne dávky. Tento právny režim bol zákonom č. 18/2021 rozšírený na situácie prevodu na základe rozhodnutia o poskytovaní služieb prostredníctvom verejnej súťaže, priamej dohody alebo akéhokoľvek iného spôsobu výberu, a to vo verejnom aj súkromnom sektore, a to poskytovanie služieb dohľadu, stravovania, upratovania alebo dopravy.

V roku 2019 sa zákonom č. 93/2019 zaviedli významné zmeny v Zákonníku práce (Campos Lima a Perísta, 2020; Campos Lima, 2021). Týmito právnymi predpismi sa zaviedli nové pravidlá na boj proti segmentácii trhu práce, pričom sa skrátilo trvanie zmlúv na dobu určitú na maximálne dva roky a troch predĺžení. obmedzili ich použitie len na dočasné potreby; a vytvoril "dodatočný príspevok k nadmernému obratu", ktorý sa má uplatňovať na spoločnosti s ročným podielom zmlúv na dobu určitú, ktorý je vyšší, ako je priemerný obrat odvetvia. Dve opatrenia zavedené týmto zákonom však vytvorili potenciálne riziko neistoty: 1. predĺženie skúšobnej doby z 90 na 180 dní pre tých, ktorí hľadajú svoje prvé zamestnanie, a osoby dlhodobo nezamestnané v prípade zamestnania na dobu neurčitú a 2) predĺženie zmlúv na dobu určitú na veľmi krátku dobu z 15 na 35 dní, umožnenie ich využitia nad rámec poľnohospodárskych činností a činností cestovného ruchu. Týmito právnymi predpismi sa zaviedli aj zmeny rámca kolektívneho vyjednávania a nariadenia o pracovnom čase (pozri oddiel "Nariadenie o pracovnom čase") (Campos Lima a Perísta, 2020; Campos Lima, 2021).

V roku 2021 sa objavila nová fáza legislatívnych zmien, ktorá vznikla ako výsledok diskusie v zelenej knihe o budúcnosti práce (Moreira a Dray, 2022). Po tejto diskusii vláda predstavila balík opatrení označených ako Agenda pre dôstojnú prácu (Agenda do Trabalho Digno), ktorý otvoril diskusiu o nových reformách pracovného práva. Diskusia začatá v roku 2021 bola prerušená všeobecnými voľbami, ale pokračovala aj v roku 2022; portugalský parlament schválil právny predpis až 23. februára 2023 (portugalská vláda, 2023a; portugalský parlament, 2023) a nadobudol účinnosť 3. apríla 2023.

Jednou z tém, ktorými sa zelená kniha zaoberala, bola regulácia práce na diaľku. Naliehavá potreba zlepšiť právny rámec nad rámec dočasných opatrení v súvislosti s rozšírenou prácou na diaľku počas pandémie (Eurofound, 2021a, 2022) urýchlila zmenu Zákonníka práce o práci na diaľku zavedenú zákonom č. 83/2021, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2022. Nový režim, ktorý zaviedol tento zákon, definuje prácu na diaľku ako poskytovanie práce v rámci zákonnej podriadenosti pracovníka zamestnávateľovi na mieste, ktoré nie je ním určené, s využitím informačných a komunikačných technológií.

V tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa uvádza, že zásada favor laboratoris sa vzťahuje na "pracovné podmienky v režime práce na diaľku", čím sa bráni tomu, aby kolektívne zmluvy a individuálne pracovné zmluvy stanovovali menej priaznivé podmienky, ako sú podmienky stanovené v Zákonníku práce (článok 3). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh zahŕňa aj "pracovné podmienky v režime práce na diaľku" do zoznamu záležitostí, ktoré musia byť upravené kolektívnymi zmluvami (článok 492). Posilňujú sa ním práva pracovníkov s deťmi a s neformálnymi opatrovateľskými povinnosťami rozhodnúť sa pre prácu na diaľku (článok 166); rozširuje rozsah výdavkov pracovníkov, ktoré musia zamestnávatelia platiť (článok 168), rozširuje ochranu súkromia pracovníkov a predchádza riziku hypervigilancie (článok 170); zabezpečuje lepšie podmienky pre spojenie pracovníkov s priestormi spoločnosti; a stanovuje "povinnosť zamestnávateľa zdržať sa kontaktu s pracovníkom mimo pracovného času" (dever de abstenção de contacto), čo je pravidlo, ktoré sa vzťahuje nielen na pracovníkov v režime práce na diaľku, ale na všetkých pracovníkov [článok 169 písm. B) a článok 199 písm. A)]. Takisto sa ním zlepšujú predpisy týkajúce sa práv pracovníkov na informácie, zastúpenie a účasť a zlepšujú sa podmienky ich interakcie s odborovými zväzmi a zastupiteľskými štruktúrami na pracovisku (články 169 a 465).

Podľa tohto dodatku si vykonávanie práce na diaľku bude vždy vyžadovať písomnú dohodu, a to buď súbežne s pôvodnou pracovnou zmluvou, alebo nezávisle od nej (článok 166). V dohode o práci na diaľku sa vymedzuje režim trvalosti alebo striedania období práce na diaľku a prezenčnej práce. Musia sa v ňom uviesť tieto aspekty: miesto, kde bude zamestnanec zvyčajne vykonávať svoju prácu; bežné obdobie dennej a týždennej práce; pracovná doba; zmluvnú činnosť a zodpovedajúcu kategóriu; odmena, na ktorú bude mať zamestnanec nárok, vrátane doplnkových a doplnkových výhod; vlastníctvo pracovných nástrojov a osoby zodpovednej za ich inštaláciu a údržbu; a frekvencia a spôsob uskutočňovania osobného kontaktu. Zmluvu o práci na diaľku možno podpísať na dobu určitú alebo neurčitú. Ak je dohoda na dobu určitú, nesmie presiahnuť šesť mesiacov a automaticky sa obnoví na rovnaké obdobia, ak žiadna zo strán písomne neodvolá dohodu do 15 dní pred uplynutím jej platnosti.

Nový režim práce na diaľku rozširuje niektoré pravidlá vzťahujúce sa na prácu na diaľku na základe pracovných zmlúv (podriadené pracovnoprávne vzťahy) na samostatne zárobkovo činné osoby vždy, keď sa považujú za ekonomicky závislé od príjemcu činnosti (článok 165). Tieto pravidlá zahŕňajú pravidlá týkajúce sa vybavenia a systémov potrebných na vykonávanie práce a interakcií medzi pracovníkmi a zamestnaniami (článok 168); organizáciu, riadenie a kontrolu práce [článok 169 písm. A)]; akékoľvek osobitné povinnosti zamestnávateľov a pracovníkov [článok 169 písm. B)]; súkromie pracovníkov v režime práce na diaľku (článok 170), a zdravie a bezpečnosť pri práci [článok 170 písm. A)]. Samostatne zárobkovo činné osoby sa považujú za ekonomicky závislé, ak 50 % alebo viac ich ročného príjmu vypláca ten istý subjekt.

V Portugalsku sa v kontexte revolučného prechodu k demokracii po roku 1974 objavili demokratické inštitúcie priemyselných vzťahov. Po takmer polstoročí diktatúry a najdlhšom autoritárskom korporativizme v Európe zohral nový demokratický štát v 70. rokoch 20. storočia významnú úlohu pri zlepšovaní pracovných noriem a v konfigurácii systému pracovnoprávnych vzťahov. Politický vplyv odborových a zamestnávateľských konfederácií bol posilnený inštitucionalizáciou tripartitného zosúladenia, procesom, ktorý sa začal v roku 1984 a nadobudol čoraz väčší význam (Campos Lima a Naumann, 2011). Koncom 80. a 90. rokov zohrávali tripartitné sociálne pakty ústrednú úlohu pri podmieňovaní kolektívneho vyjednávania smerom k umiernenosti miezd, hoci Všeobecná konfederácia portugalských pracujúcich (Confederação Geral dos Trabalhadores Portugueses – Intersindical Nacional, CGTP-IN) – najreprezentatívnejšia odborová konfederácia – ich nepodpísala. Naopak, Všeobecný zväz pracovníkov (União Geral de Trabalhadores, UGT) podpísal všetky tieto sociálne pakty.

Zákonník práce z roku 2003 (zákon č. 99/2003 z 27. augusta), stredopravá vládna iniciatíva, zvrátil princíp favor laboratoris a zaviedol mechanizmy na urýchlenie ukončenia kolektívnych zmlúv a skrátenie doby ich platnosti po uplynutí platnosti. Zamestnávateľom to vydláždilo cestu k jednostrannému odstúpeniu od existujúcich kolektívnych zmlúv, ale kvôli medzerám v zákone sa to nevzťahovalo na niektoré obzvlášť dôležité dohody. Kolektívne vyjednávanie vstúpilo do krízy v roku 2004 s prudkým poklesom obnovenia kolektívnych zmlúv a ich pokrytia (len 600 000 pracovníkov).

Počas funkčného obdobia vlády PS (2005 – 2009) bolo oživenie kolektívneho vyjednávania uľahčené strednodobou tripartitnou dohodou z roku 2006 o trajektórii minimálnej mzdy, ktorú podpísali všetci sociálni partneri. Do roku 2008, keď vypukla globálna finančná kríza, bolo obnovených kolektívnych zmlúv približne 1 800 000 pracovníkov, čo predstavuje približne 65 % všetkých zamestnancov (okrem verejnej správy). Zákonník práce z roku 2009 (zákon č. 7/2009 z 12. februára), iniciatíva socialistickej vlády, zaviedol významné zmeny v rámci kolektívneho vyjednávania: čiastočne obnovil zásadu favor laboratoris , zaviedol možnosť neodborových rokovaní na podnikovej úrovni na základe mandátu odborov a ďalej uľahčil jednostrannú "kaducitu" kolektívnych zmlúv a znížil ich platnosť, odstránenie prekážok odstúpenia od dohôd (Campos Lima, 2019).

[Memorandum o porozumení o osobitnej podmienenosti hospodárskych politík](file:///C:/Users/Miguel%20Lima/Documents/PAZ/Irec2014/2011-05-18-mou-portugal_en.pdf), memorandum o porozumení (v platnosti od mája 2011 do mája 2014) uložilo v Portugalsku rôzne politické opatrenia extrémnych úsporných opatrení a hĺbkových zmien v inštitúciách trhu práce a v právnom rámci ako podmienku finančnej pomoci krajiny (Costa a Caldas, 2013; Pedroso, 2014). Memorandum o porozumení podpísali 17. mája 2011 inštitúcie trojky – Európska komisia (EK), Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF) – a dočasná vláda Socialistickej strany (PS). Politickým požiadavkám Trojky však mala realizovať politické požiadavky trojky stredopravá koalícia Sociálnodemokratickej strany (Partido Social Democrata, PSD) a CDS – Ľudovej strany (CDS – Partido Ľud), ktorá bola pri moci od 21. júna 2011. Opatrenia a legislatíva zavedené v rokoch 2011 – 2014 počas stredopravej koalície PSD/CDS v súlade s memorandom o porozumení (a ďalej) ešte drastickejšie znížili vyjednávaciu silu odborov. Legislatíva poskytla zástupcom mimo odborov väčší priestor na rokovania na úrovni firiem. Obdobie pretrvávania kolektívnych zmlúv sa ešte viac skrátilo, čo povzbudilo zamestnávateľov, aby jednostranne odstúpili od existujúcich zmlúv. Na predĺženie platnosti kolektívnych zmlúv boli potrebné prísnejšie podmienky (na základe reprezentatívnosti zamestnávateľských organizácií). Bolo možné pristúpiť k pozastaveniu (výnimke) kolektívnych zmlúv pre spoločnosti v kríze. Všetky tieto zmeny v kombinácii s hospodárskou krízou viedli k dramatickému poklesu obnovovania kolektívnych zmlúv a počtu pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje, ktorý dosiahol najnižšiu historickú úroveň v rokoch 2012, 2013 a 2014 (Campos Lima a Abrantes, 2016; Campos Lima, 2019).

Od roku 2015 došlo k pozitívnemu vývoju v oblasti hospodárskeho rastu a zamestnanosti a zaviedlo sa niekoľko propracujúcich a sociálnych opatrení vrátane pravidelného zvyšovania minimálnej mzdy, ktoré zaviedla vláda PS v spojenectve s portugalskými ľavicovými stranami: Ľavicovým blokom (Bloco de Esquerda, BE), komunistickou stranou (Partido Comunista, PCP) a Ekologickou stranou zelených (Partido Ecologista "Os Verdes"), PEV). To všetko pozitívne prispelo k pracovnoprávnym vzťahom. Tento vývoj a nové pravidlá uľahčili rozšírenie kolektívnych zmlúv (pozri oddiel "Mechanizmy rozšírenia") a prispeli k určitému oživeniu kolektívneho vyjednávania, hoci kolektívne vyjednávanie sa nevrátilo na úroveň zaznamenanú pred svetovou finančnou krízou. Tripartitné zosúladenie opätovne nadobudlo význam aj prostredníctvom trojstranných dohôd podpísaných v rokoch 2016, 2017 a 2018, pričom posledné dve dohody zahŕňajú širokú škálu opatrení.

V nadväznosti na trojstrannú dohodu o boji proti neistej práci a segmentácii trhu práce a o podpore väčšej dynamiky kolektívneho vyjednávania podpísanej v roku 2018 sa zákonom č. 93/2019, ktorým sa mení Zákonník práce (ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 2019), zmenil rámec kolektívneho vyjednávania v súvislosti s uplynutím platnosti kolektívnych zmlúv, hoci sa ním nezvrátila možnosť jednostrannej caducity (pozri oddiel "Uplynutie platnosti kolektívnych zmlúv"). Okrem toho vytvoril novú výzvu pre kolektívne vyjednávanie tým, že umožnil rozhodovať o "skupinových účtoch pracovného času" a vykonávať ich buď prostredníctvom kolektívnych zmlúv, alebo prostredníctvom podnikových referend organizovaných zamestnávateľmi (pozri časť "Úprava pracovného času").

Pretrvávajúce sporné otázky pretrvávajú v súvislosti s pracovnou legislatívou a právnym rámcom kolektívneho vyjednávania, ktoré zdôraznila CGTP-IN, najväčšia odborová konfederácia. CGTP-IN tvrdí najmä, že je potrebná hĺbková revízia právneho rámca kolektívneho vyjednávania, aby sa v plnej miere obnovila zásada favor laboratóris a aby sa umožnilo vypršanie platnosti kolektívnych zmlúv až po spoločnom rozhodnutí signatárskych strán. Tieto tvrdenia doteraz neviedli k úspešnej revízii.

Vo verejnom sektore vláda PS zrušila znižovanie nominálnych miezd a obnovila 35-hodinový pracovný týždeň, čím obrátila list proti úsporným opatreniam, ale nedosiahli sa žiadne významné výsledky v kolektívnom vyjednávaní, pokiaľ ide o mzdy (ktoré boli zmrazené takmer desať rokov). Tlak odborových zväzov sa v poslednom štvrťroku 2018 a v priebehu roka 2019 neúspešne zintenzívnil. Obmedzenia verejných výdavkov zohrávajú dôležitú úlohu pri ospravedlňovaní patovej situácie vládou.

Pandémia podnietila zavedenie dočasných opatrení, ktoré mali potenciál ovplyvniť kolektívne vyjednávanie. V roku 2020, počas výnimočného stavu, bolo právo na štrajk obmedzené v kľúčových odvetviach vrátane verejnej služby v zdravotníctve (Eurofound, 2021a); Na druhej strane vláda v roku 2021 reagovala na kritickú situáciu v oblasti kolektívneho vyjednávania pozastavením lehôt týkajúcich sa pretrvávania a skončenia platnosti kolektívnych zmlúv na obdobie 24 mesiacov (zákon č. 11/2021 z 9. marca 2021). Cieľom opatrenia bolo zabrániť vzniku nedostatkov v rozsahu kolektívneho vyjednávania (Eurofound, 2022).

Program sociálneho dialógu na roky 2021 – 2022 bol veľmi náročný z hľadiska širokej škály otázok, ktorými sa majú vláda a sociálni partneri zaoberať v rámci Hospodárskej a sociálnej rady (Conselho Económico e Social, CES) a tripartitného stáleho výboru pre sociálne zosúladenie (Comissão Permanente de Concertação Social, CPCS). Patrila medzi ne diskusia o pláne odolnosti a obnovy (ministerstvo plánovania, 2021) a diskusia o zelenej knihe o budúcnosti práce (Moreira a Dray, 2022) a o programe dôstojnej práce. Okrem toho v roku 2022 tlak vyvolaný eskalujúcou infláciou v súvislosti s vojnou na Ukrajine postavil politiku stanovovania miezd do centra diskusie. Vládny návrh dohody o konkurencieschopnosti a príjmoch viedol k trojstrannej strednodobej dohode o zlepšení príjmov, miezd a konkurencieschopnosti na roky 2023 – 2026 (CES, 2022a), ktorá bola uzavretá 9. októbra 2022 a po ktorej nasledovala dvojstranná dohoda medzi vládou a odborovými zväzmi verejného sektora (portugalská vláda, 2022), uzavretá 24. októbra 2022 (pozri oddiel "Tripartitné a bipartitné orgány a zosúlaďovanie").