Pozadie Belgicka

Od roku 2012 do roku 2022 sa hrubý domáci produkt Belgicka zvýšil o 10,6 %. Za rovnaké obdobie sa celková nezamestnanosť znížila o 2 percentuálne body a v roku 2022 dosiahla 5,6 %, čo je o niečo menej ako priemer EÚ na úrovni 6,2 % za ten istý rok. Údaje o nezamestnanosti mladých ľudí sa za 10 rokov znížili o 3,6 percentuálneho bodu a v roku 2022 dosiahli 16,4 %, čo je nad priemerom EÚ na úrovni 14,5 %.

Sociálny dialóg v Belgicku vychádza okrem iného zo zákona z 5. decembra 1968 o kolektívnych zmluvách a spoločných výboroch (Loi du 5 décembre 1968 sur les conventions collectives de travail et les commissions paritaires/Wet van 5 december 1968 bretreffende de collectieve arbeidsovereenkomsten en de paritaire comites). Zatiaľ čo sloboda zhromažďovania a združovania, ako aj právo na informácie, konzultácie a vyjednávanie sú stanovené v belgickej ústave, zákon z 5. decembra 1968 stanovuje kritériá reprezentatívnosti odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov (pozri časť "Reprezentatívnosť"). Pracovné právo zahŕňa všetky právne predpisy o pracovnom čase, právach a povinnostiach zamestnávateľov a zamestnancov a osobitné opatrenia týkajúce sa mladých pracovníkov.

V posledných rokoch, čiastočne v dôsledku úsporných opatrení od finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008, sa v krajine zaviedla séria reforiem pracovnej regulácie. Týkajú sa flexibilizácie pracovného času (2012, 2016, 2017, 2022); dočasná agentúrna práca (2013); flexibilné pracovné miesta v hotelovstve, reštauráciách a stravovaní, malom maloobchode, kinách, športe, kultúre a zdravotnej starostlivosti (2015, 2017, 2022); nočná práca pre elektronický obchod (2015; ďalšie zmeny v rokoch 2017 a 2023); reformy predčasného odchodu do dôchodku a dôchodkov (2012 – 2015); systém kariérnej dovolenky (2015); opatrenia na zvýšenie udržateľnej práce (2012 – 2013 a 2017), a zrušenie skúšobnej doby (2014).

Ďalšia významná zmena sa týka zavedenia jednotnejšieho postavenia v zamestnaní pre robotníkov a administratívnych pracovníkov, pokiaľ ide o ich výpovedné lehoty (zákon z 26. decembra 2013).

Od konca 90. rokov 20. storočia zohráva štát čoraz väčšiu úlohu v kolektívnom vyjednávaní (Capron a kol., 2013) s niekoľkými kombinovanými funkciami. Priamo zasiahla, ako v prípade návrhu vlády, ktorá prevzala moc v októbri 2014, na odstránenie ďalšieho automatického indexovaného zvyšovania miezd. Tvrdila, že rozdiel v platoch medzi Belgickom a susednými krajinami je príliš veľký, čo spôsobuje, že Belgicko nie je konkurencieschopné. Štátom riadená kontrola inflácie a nákladov práce tiež vytvorila silný tlak na kolektívne vyjednávanie. Viac informácií nájdete v Van Gyes a kol. (2017). V súlade s týmto trendom sa inštitucionálna a politická štruktúra krajiny stala federálnejšou, pričom regiónom a komunitám bola udelená väčšia moc. Vďaka úzkej interakcii medzi verejnými orgánmi a konfederáciami zamestnávateľov alebo odborových zväzov viedla regionalizácia v krajine k väčšiemu vplyvu regionálnych aktérov. Na strane zamestnávateľov to platí najmä pre Flámske obchodné komory (_Vlaams netwerk van ondernemingen, _Voka) a Valónsky podnikateľský zväz (_Union Wallonne des Entreprises, _UWE). Na strane odborových zväzov zostali existujúce vnútroštátne štruktúry. Pokiaľ ide o organizačné zmeny v rámci odborových zväzov, existuje všeobecný trend presunu kompetencií medzi odborovými zväzmi s cieľom lepšie sa zosúladiť so zložením pracovnej sily v určitých odvetviach a zmenšujúcou sa priepasťou medzi robotníkmi a bielymi goliermi.

V roku 1970 belgický štát prijal federálnu štruktúru zahŕňajúcu regióny a komunity. Tento federalizačný proces bol posilnený šiestimi veľkými inštitucionálnymi reformami, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1970, 1980, 1988 – 1989, 1993, 2001 a konečnou reformou v roku 2013. Najnovšia inštitucionálna reforma ovplyvnila organizáciu trhu práce tým, že poskytla väčšie právomoci regiónom v oblastiach, v ktorých sociálni partneri zvyčajne zohrávajú významnú úlohu, ako sú politiky v oblasti zdravia a bezpečnosti alebo zamestnanosti.

Hlavným vývojom týchto reforiem bolo, že medziodvetvoví sociálni partneri nemohli podpísať medziodvetvovú dohodu na roky 2011 – 2012 a 2013 – 2014. V poslednom kole rokovaní na roky 2023 – 2024 nakoniec prevzala vládu, pretože napriek dlhým rokovaniam sa sociálni partneri nedokázali dohodnúť. Bola stanovená mzdová marža 0 %. Kľúčovým bodom je, že stanovovanie miezd sa v období po roku 2008 často ukázalo ako konfliktná otázka. Mechanizmy stanovovania miezd aj úrovne miezd boli ústrednými otázkami v posledných kolách medziodvetvového vyjednávania v rámci "skupiny desiatich[[1]](file:///C:/Users/ssm/Downloads/EF23067_Belgium_Publication%20(1).docx#_ftn1)", čo viedlo k sporom a niekedy aj jednostranným zásahom vlády.

Rada ministrov schválila 23. januára 2022 návrh kráľovského dekrétu s cieľom stanoviť maximálny vývoj nákladov práce na roky 2023 – 2024. Vzhľadom na to, že sociálni partneri sa nedokázali dohodnúť na mzdovej norme[[2]](file:///C:/Users/ssm/Downloads/EF23067_Belgium_Publication%20(1).docx#_ftn2), vláda sa rozhodla riadiť sa prípravnou správou Ústrednej obchodnej rady a stanovila mzdovú normu vo výške 0 %.

Na poskytnutie dodatočnej odmeny nad 0 % vláda povolila jednorazovú prémiu vo forme "spotrebného šeku". Spoločnosti, ktoré v roku 2022 dosiahli "dobré alebo výnimočné výsledky", mali možnosť poskytnúť svojim zamestnancom jednorazovú prémiu za kúpnu silu. Táto prirážka za kúpnu silu predstavovala maximálne 500 EUR na zamestnanca pre spoločnosti, ktoré dosiahli dobré výsledky. Pre spoločnosti, ktoré dosiahli mimoriadne vysoké zisky, táto prémia predstavovala maximálne 750 eur na zamestnanca.

Národná rada práce vydala 24. januára 2023 rozdelené stanovisko zastúpenia zamestnancov a zastúpenia zamestnávateľov k návrhu kráľovského dekrétu o prirážke za kúpnu silu. Zástupcovia zamestnancov aj zamestnávateľov poznamenali, že v súčasnosti v zákone ani vyhláške nie sú žiadne definície pojmov "vysoký zisk" a "výnimočne vysoký zisk".