Kontext pre Bulharsko

V rokoch 2012 až 2022 zaznamenalo Bulharsko výrazný rast hrubého domáceho produktu o 42,49 %, čo je výrazne nad priemerom EÚ na úrovni 15,29 %. Od roku 2012 do roku 2022 sa nezamestnanosť v Belgicku znížila o 9 percentuálnych bodov a v roku 2022 zostala pod priemerom EÚ na úrovni 6,2 %. Nezamestnanosť mladých ľudí (nezamestnanosť ľudí do 25 rokov) v roku 2022 klesala na úrovni 10,7 % a stále bola vyššia ako celková miera nezamestnanosti 4,3 %. Miera zamestnanosti sa za 10 posudzovaných rokov zvýšila zo 67 % v roku 2012 na 73,6 % v roku 2022. Zamestnanosť osôb vo veku 15 – 24 rokov klesla v rokoch 2012 až 2022 o 7,4 percentuálneho bodu.

Medzi hlavné výzvy, ktorým čelilo bulharské hospodárstvo a trh práce v rokoch 2012 až 2022, patrilo zvládanie pandémie a inflácie a znižovanie nerovností. Do polovice roka 2021 sa podnikateľské prostredie zlepšovalo v dôsledku vládnej politiky a opatrení zavedených na obmedzenie účinkov COVID-19. V júni až decembri 2021 však bulharské hospodárstvo riešilo výrazný nárast cien energií a ďalšiu vlnu COVID-19. Zintenzívnenie vojny na Ukrajine zvýšilo pravdepodobnosť stagflácie, pretože vyššie ceny energií zdražili výrobu a znemožnili konkurencieschopnosť, zatiaľ čo vonkajšie trhy sa zmenšili. Bulharsko už druhý rok po sebe zaznamenalo v roku 2021 pokles počtu zamestnaných osôb a nárast nezamestnanosti (Ekonomický výskumný inštitút, Bulharská akadémia vied, 2022).

Zákonník práce (Кодекс на труда) upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, pracovnoprávne vzťahy, kolektívne vyjednávanie a kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.

V roku 2022 boli zmeny Zákonníka práce (implementované zákonom č. 217 z 5. augusta 2022, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce) zamerané na podporu bezpečnosti a predvídateľnosti pracovnoprávnych vzťahov a zlepšenie možností zosúladenia pracovných a rodinných povinností, pričom sa vykonáva smernica (EÚ) 2019/1152 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v EÚ a smernica (EÚ) 2019/1158 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov (KPMG Bulharsko, 2022).

Zastúpenie zamestnancov a kolektívne vyjednávanie a kritériá národného zastúpenia sociálnych partnerov upravuje Zákonník práce. Zákon o riešení kolektívnych pracovných sporov (CLD) sa zaoberá riešením sporov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi v otázkach týkajúcich sa pracovného a sociálneho poistenia a životnej úrovne. Súčasné podmienky na zavedenie zastúpenia zamestnávateľov a zamestnancov prostredníctvom organizácií sú stanovené vyhláškou (vyhláška Rady ministrov č. 152 z 11. júla 2003).

Generálny inšpektorát práce má celkovú kontrolu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vo všetkých hospodárskych odvetviach. Inšpektorát je súčasťou ministerstva práce a sociálnej politiky. Fungovanie vnútroštátneho systému inšpekcie práce určuje zákon o inšpekcii práce (2009).

Bulharský systém pracovnoprávnych vzťahov je decentralizovaný a funguje prostredníctvom rôznych tripartitných štruktúr pre vnútroštátny a sektorový sociálny dialóg a orgány kolektívneho vyjednávania na odvetvovej, priemyselnej, podnikovej a územnej úrovni (rady pre sociálnu spoluprácu v obciach). Národná tripartitná spolupráca sa uskutočňuje v rámci Národnej rady pre tripartitnú spoluprácu (NTCC) od roku 1993 a Hospodárskej a sociálnej rady od roku 2001 a uskutočňuje sa aj prostredníctvom rôznych tripartitných riadiacich a dozorných orgánov v rámci správy zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia. Priemyselná tripartitná spolupráca je organizovaná aj prostredníctvom (sub)priemyselných rád pod záštitou príslušných ministerstiev (v približne 50 radách). Hoci hustota odborových zväzov a vplyv kolektívneho vyjednávania sa od 90. rokov minulého storočia znížili, pokrytie kolektívnym vyjednávaním je stále značné vo viacerých odvetviach a spoločnostiach (Kirov, 2019). V júni 2020 bola podpísaná národná trojstranná dohoda, ktorá je len štvrtou svojho druhu za 30 rokov prechodu. Zahŕňa opatrenia v piatich oblastiach: podnikateľské prostredie a hospodárstvo; energia; Európskej zelenej dohody, demografia, vzdelávanie, trh práce a pracovná migrácia; a politiky sociálnej ochrany (Dimitrov, 2021).

Od roku 2011 sociálny dialóg a pracovnoprávne vzťahy v Bulharsku fungujú v zložitej politickej a hospodárskej klíme a pokračujú napriek tomu, že vláda pri prijímaní rozhodnutí národného významu neberie ohľad na tripartitu. Napríklad došlo k napätiu medzi zamestnávateľmi, odborovými zväzmi a verejnými orgánmi v súvislosti s fungovaním NTCC v súvislosti s legislatívnymi zmenami súvisiacimi s prácou, dôchodkovou reformou, zvyšovaním minimálnej zákonnej mzdy a bulharským plánom obnovy a odolnosti.

V rokoch 2020 – 2021 sa sociálni partneri aktívne podieľali na podpore opatrení a sociálneho dialógu v súvislosti s ochorením COVID-19 a utečeneckou krízou v dôsledku vojny na Ukrajine.

S cieľom riešiť viaceré výzvy, ktoré pandémia predstavuje (Dimitrov, 2021), Konfederácia nezávislých odborových zväzov Bulharska (CITUB) a tri organizácie zamestnávateľov – Konfederácia zamestnávateľov a priemyselníkov v Bulharsku (CEIBG), Bulharské priemyselné združenie (BIA) a Bulharské združenie priemyselného kapitálu (BICA) – iniciovali podpísanie dvojstranných memoránd sociálnych partnerov na prevenciu COVID-19, zachovanie pracovných miest a prispôsobenie zručností pracovnej sily digitalizujúcemu sa svetu práce. Zapojené priemyselné odvetvia/odvetvia sú chemický priemysel, baníctvo, hutníctvo, strojárstvo a elektrotechnický priemysel, energetika, zásobovanie vodou a kanalizácia, stavebníctvo, textil a odev, potravinársky priemysel, pivovarníctvo, poľnohospodárstvo a kultúra.

V rokoch 2020 – 2021 sa sociálni partneri aktívne zúčastňovali na rokovaniach s vládou o návrhu hospodárskych a sociálnych opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 a ich udržateľnosti, ako aj na stanoviskách k legislatívnym zmenám a návrhom zákonov. Počas diskusií o novele zákonníka práce došlo k napätiu medzi zamestnávateľmi a organizáciami zamestnancov v súvislosti s priemerovaním času, pohotovostnou službou a nadčasmi, zvýšením minimálnej zákonnej mzdy a sociálno-ekonomickými opatreniami z dôvodu inflácie. Finálna verzia národného plánu obnovy a odolnosti je tiež predmetom napätia medzi sociálnymi partnermi a vládou. Podľa CITUB (Atanasov, 2023) plán obsahuje podstatné zmeny (napríklad 40 % zníženie energetických emisií do roku 2026), ktoré neboli predmetom diskusie so sociálnymi partnermi ani širšej verejnej konzultácie.