Kontext pre Cyprus

V roku 2021 začalo cyperské hospodárstvo opäť zaznamenať mieru rastu: hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa sa zvýšil o 10,5 %, čo bolo výrazne nad priemerom EÚ27 za daný rok. Podobne ako vo zvyšku EÚ klesla nezamestnanosť o 0,1 %, hoci miera nezamestnanosti žien (ktorá sa počas pandémie znížila) sa zvýšila o 0,3 %. Zvýšila sa aj celková miera zamestnanosti, ale na Cypre bol nárast o niečo nižší ako priemer EÚ27. V roku 2022 tento pozitívny vývoj pokračoval. HDP na obyvateľa sa zvýšil o 4 %, čo bolo opäť viac ako priemer EÚ27 za daný rok. Nezamestnanosť ďalej klesla o 0,7 %, čo bol výrazný pokles, ale nebol taký veľký pokles ako priemer EÚ27. Zatiaľ čo nezamestnanosť medzi mužmi a mladými ľuďmi klesla (1,1 % a 0,9 %), pokles medzi ženami bol minimálny. Hoci to bolo prvýkrát od roku 2020, čo nezamestnanosť žien klesla, miera nezamestnanosti bola vyššia ako v roku 2020. Okrem toho pokles nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi bol výrazne nižší ako priemer EÚ27. Na druhej strane celková zamestnanosť sa na Cypre v roku 2022 zvýšila o viac ako priemer EÚ27; miera zamestnanosti mladých ľudí však naďalej klesala, na rozdiel od nárastu priemeru EÚ27.

V súčasnom systéme pracovnoprávnych vzťahov na Cypre je pracovnoprávne predpisy druhotným regulačným nástrojom. Vzhľadom na to, že pracovné právo je tvorené zvykovým právom a zákonným právom, pracovnoprávny vzťah sa riadi všeobecnými zásadami zmluvného práva (zmluvné právo (kapitola 149) v znení neskorších predpisov), ktoré sú v prípade potreby doplnené zákonnými právami a povinnosťami. V tejto súvislosti boli pracovnoprávne vzťahy na Cypre donedávna upravené veľmi obmedzeným počtom zákonov, najmä zákonom o ukončení pracovného pomeru z roku 1967 v znení zmien a doplnení z roku 2002 [zákon 159(I)/2002] a zákonom o dovolenke s odmenou z roku 1967 v znení zmien a doplnení z roku 2002 [zákon 169(I)/2002]. S presadzovaním acquis v oblasti pracovného práva sa však od roku 2002 zaviedol súbor zákonov, ktoré v súčasnosti upravujú značný počet pracovných podmienok. V niektorých prípadoch acquis stanovilo priaznivejšie podmienky ako tie, ktoré boli dohodnuté v kolektívnych zmluvách (napríklad dovolenka za kalendárny rok).

Súčasný systém pracovnoprávnych vzťahov sa po roku 1960 – v roku, keď Cyprus získal nezávislosť – podstatne upevnil na základe dvoch základných princípov: dobrovoľníctva a tripartitnej spolupráce. Na základe týchto zásad kolektívne vyjednávanie tradične zohráva vedúcu úlohu pri regulácii pracovnoprávnych vzťahov a právne predpisy sú sekundárnym nástrojom (pozri vyššie). V rovnakom duchu je zasahovanie štátu vo všeobecnosti do pracovnoprávnych vzťahov a najmä do formulovania pracovných podmienok obmedzené na minimum. V tomto kontexte je úloha štátu hlavne sprostredkovateľská. Zasahuje, ako to stanovuje aj zákonník pracovnoprávnych vzťahov (Κώδικας Βιομηχανικών Σχέσεων, IRC), prostredníctvom mediačnej služby ministerstva práce a sociálneho poistenia (Υπουργείο Εργασίας και Κοινωνικών Ασφαλίσεων, MLSI) v prípadoch, v ktorých nie je možné dosiahnuť dohodu priamym dvojstranným vyjednávaním medzi organizáciami zamestnávateľov a odborovými organizáciami. V odvetviach hospodárskej činnosti, v ktorých nie je zastúpenie odborových zväzov prítomné alebo je slabé, štát prostredníctvom právnych predpisov stanovuje minimálne normy základných podmienok zamestnávania, ako je minimálna mzda a pracovný čas pre konkrétne povolania alebo odvetvia hospodárskej činnosti, napríklad v maloobchode. Vzhľadom na klesajúcu hustotu odborových zväzov a najmä vzhľadom na nedávnu hospodársku krízu sa odborové zväzy od roku 2013 viac prikláňajú k zasahovaniu štátu do regulácie minimálnych podmienok zamestnania. Napríklad v apríli 2016 po obnovení kolektívnej zmluvy v hotelovom priemysle Snemovňa reprezentantov (Βουλή των Αντιπροσώπων) zmenila podmienky nariadenia o zamestnanosti zamestnancov v hoteloch (Οι περί εργοδοτουμένων σε ξενοδοχεία (όροι υπηρεσίας) κανονισμοί) tým, že zaviazala všetkých zamestnávateľov v tomto odvetví rozšíriť minimálne nároky a výhody na všetkých zamestnancov hotelov, bez ohľadu na rozsah kolektívnej zmluvy. To bola hlavná požiadavka odborových zväzov v tomto odvetví. V podobnom procese týkajúcom sa stavebníctva dosiahli odvetvoví sociálni partneri v roku 2019 dohodu o obnovení kolektívnej zmluvy odvetvia vrátane zavedenia právnych predpisov, ktorými sa stanovia minimálne podmienky zamestnávania pre všetkých pracovníkov v tomto odvetví. Na rozdiel od akéhokoľvek iného právneho nástroja, ktorým sa stanovujú minimálne podmienky zamestnávania, sa v tomto právnom predpise, ktorý bol prijatý v máji 2020, stanovuje automatický vývoj týchto minimálnych podmienok v súlade s príslušnými ustanoveniami kolektívnej zmluvy odvetvia. Tento vývoj vedie k predpokladu, že v budúcnosti budú regulačné a legislatívne orgány častejšie vyzývané, aby prijímali opatrenia upravujúce minimálne podmienky zamestnania.

V roku 2021 a najmä v roku 2022 došlo k výraznému vývoju v pracovnoprávnych predpisoch. V tomto krátkom období došlo k zmenám zákona o tehotenskej a materskej dovolenke a zákona o ochrane miezd. Okrem toho bol zavedený nový zákon o otcovskej dovolenke, rodičovskej starostlivosti, vyššej moci a pružných formách organizácie práce, ktorý vyplynul z harmonizácie so smernicou EÚ o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Tento zákon bol prijatý začiatkom decembra 2022 a zrušil predchádzajúce zákony o rodičovskej dovolenke, vyššej moci a otcovskej dovolenke. Okrem toho sa v roku 2022 po prvýkrát na Cypre ukončil aj sociálny dialóg o zavedení vnútroštátnej minimálnej mzdy. Príslušná ministerská vyhláška nadobudla účinnosť v roku 2023, ale bola veľmi rozdeľujúca, pretože odbory ju v mnohých ohľadoch považovali za problematickú. V skutočnosti mali odbory v posledných mesiacoch množstvo dôvodov na nespokojnosť. Okrem problematického dekrétu o minimálnej mzde došlo k množstvu sporov rôzneho významu. Tieto spory zahŕňajú: veľký počet majiteľov hotelov nedodržiaval kolektívnu zmluvu ani po tom, čo sa stala zákonom, pretože podľa názoru odborových zväzov dekrét súčasnej vlády, ktorý umožňoval majiteľom hotelov a zamestnávateľom v iných odvetviach zamestnávať čoraz väčší počet pracovníkov z tretích krajín, pridal urážku k ujme; návrh zákona o práci na diaľku, ktorý vznikol po produktívnom procese sociálneho dialógu, sa nikdy nedostal do Snemovne reprezentantov kvôli zasahovaniu zamestnávateľských organizácií, ktoré dúfali v priaznivejšiu smernicu EÚ v tejto oblasti; a zamestnávateľské organizácie odmietli dohodu o obnovení príspevku na životné náklady (COLA) a vláda sa zdráhala dodržať, čo viedlo k prvému generálnemu štrajku v histórii Cyperskej republiky. Všetky tieto spory sú stále pretrvávajúcimi a nevyriešenými problémami.