Aktéri a inštitúcie v Česku

Regulácia pracovných podmienok a pracovnoprávnych vzťahov patrí do pôsobnosti Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky (MPSV). Hlavnou úlohou MPSV v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a pracovných podmienok je vytvoriť právny rámec pre individuálne aj kolektívne pracovnoprávne vzťahy a kontrolovať uplatňovanie tohto rámca. MPSV spolupracuje aj s Radouhospodárskej a sociálnej dohody České republiky , ktorá je tripartitným orgánom.

Presadzovanie práv zamestnancov zabezpečuje najmä Štátny úrad práce (SÚIP), ktorý je jedným z podriadených orgánov MPSV, ako aj osem okresných inšpektorátov práce MPSV a miestne príslušné súdy. V Česku neexistujú osobitné pracovné súdy; Pracovnoprávne predpisy vrátane pracovnoprávnych sporov patria do právomoci všeobecných súdov. Národný inšpektorát práce a okresné inšpektoráty práce dohliadajú na dodržiavanie pracovného práva zamestnávateľmi a zamestnancami, najmä vo veciach ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovné podmienky, pracovné agentúry, nelegálne zamestnávanie českých občanov a cudzincov a falošná samostatná zárobková činnosť. Tieto orgány tiež podporujú zdravie a bezpečnosť a poskytujú poradenstvo v príslušných oblastiach. Národný inšpektorát práce môže pokutovať zamestnávateľov a zamestnancov za akékoľvek zistené priestupky.

Bezpečnosť práce, technické pomôcky a dodržiavanie zdravotných a protiepidemiologických predpisov sú oblasti, ktoré kontrolujú špecializované dozorné orgány, ako sú Technickýinspekcie České republiky (TIČR),Český báňský úrad(ČBÚ) a regionálne orgány verejného zdravotníctva.

MPSV a jeho podriadený orgán Úrad práce ČR (ÚP ČR) sú zodpovedné za národnú politiku zamestnanosti. Úrad práce ČR pôsobí ako sprostredkovateľ na trhu práce, poskytuje poradenstvo, uplatňuje aktívne opatrenia politiky zamestnanosti, vypláca dávky v nezamestnanosti a prevádzkuje evidenciu uchádzačov o zamestnanie, zahraničných pracovníkov a voľných pracovných miest.

Kritérium reprezentatívnosti sociálnych partnerov v Česku sa vyžaduje len v nasledujúcich prípadoch.

• Kolektívne vyjednávanie na pracovisku. Odborová organizácia môže kolektívne vyjednávať na pracovisku, ak má v pracovnoprávnom pomere aspoň troch členov odborovej organizácie (Zákonník práce, § 286).

• Členstvo v RHSD ČR, tripartitnom orgáne. Reprezentatívne kritériá účasti v RHSD ČR stanovuje štatút RHSD ČR: odborové organizácie musia mať minimálne 150 000 členov, zatiaľ čo zamestnávateľské organizácie sú povinné zastupovať firmy s najmenej 400 000 zamestnancami.

• Predĺženie HLCA (aj keď sa to uplatňuje len zriedkavo). Žiadosti o predĺženie HLCA musí MPSV zasielať najväčší odborový zväz alebo najväčšia zamestnávateľská organizácia v sektore, na ktorý by sa mala HLCA rozšíriť (zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní).

O odborovom zastúpení

Základné právne ustanovenia sociálneho dialógu pre odborové zväzy (a zamestnávateľov) sú zakotvené v Charte základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou ústavného poriadku Českej republiky. Článok 27 charty stanovuje právo združovať sa a združovať sa.

Zakladanie a existencia odborových organizácií a združení je upravené v občianskom zákonníku, ktorý upravuje odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov v odseku 2 o spoločnostiach/združeniach (články 214 – 302) a v článkoch 3025 a 3046.

V Česku neexistuje komplexná právna úprava odborových zväzov, organizácií zamestnávateľov a kolektívneho vyjednávania. tieto právne vzťahy upravujú viaceré zákony, a to Zákonník práce a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

Zamestnanec môže vstúpiť alebo nevstúpiť do odborovej organizácie, ako sa rozhodne. V dôsledku toho je nespravodlivé prepustiť ktoréhokoľvek zamestnanca z dôvodu, že je alebo nie je členom odborovej organizácie. Členstvo v odboroch je dobrovoľné; členstvo je možné kedykoľvek zrušiť. Odborové organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania za podmienok stanovených zákonom. Jediní ľudia, ktorí sú z tohto zákona vylúčení, sú príslušníci ozbrojených síl.

Členstvo v odboroch a hustota odborov, 2010 – 2021

Poznámky: * Národný zdroj (pozri zdroje nižšie). ** Členstvo zamestnancov v odborových organizáciách odvodené od celkového členstva v odboroch a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. dôchodcovia, samostatne zárobkovo činní pracovníci, študenti a nezamestnaní).

Zdroje: VÚPSV Praha (vlastné výpočty autorov na základe údajov odborových zväzov). Ďalšie údaje o členstve a hustote odborových zväzov pochádzajú z troch najväčších odborových konfederácií – Českomoravskej konfederácie odborových svazů (ČMKOS), Asociácie samostatných odborov (ASO) a Konfederácie umění a kultúry (KUK) – a z 29 samostatných odborov (vlastné výpočty autorov).

Hlavné odborové konfederácie a federácie

V Česku existujú tri hlavné odborové konfederácie: ČMKOS, ASO a KUK. Tieto konfederácie predstavujú približne 79 % členov odborových zväzov v Česku.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Členmi ČMKOS sú niektoré z najväčších odborových zväzov v Česku. Od októbra 2022 sú to:

• Odborový svaz KOVO, OS KOVO

• Odborový svaz zdravotnictví a sociálne péče České republiky (OSZSP ČR)

• Českomoravský odborový svaz pracovníků školství (ČMOS PŠ)

• Odborovýsvaz státních orgánů a organizácií (OSSOO)

Odborový svaz ECHO združuje zamestnancov z energetického a chemického priemyslu. Treťou najväčšou odborovou konfederáciou z hľadiska počtu členov a významu je KUK, ktorá bola členom RHSD ČR do roku 2000.

Medzi ČMKOS a ASO existuje určitá miera koordinácie. Ide o výmenu názorov a konzultácie o spoločných krokoch, najmä v súvislosti s prípravou na plenárne zasadnutie RHSD ČR. Okrem toho sú obe konfederácie autonómne a ich spoluprácu nemožno označiť za zvlášť intenzívnu.

O zastupovaní zamestnávateľa

Záujmy zamestnávateľov v sociálnom dialógu na národnej úrovni v Česku zastupujú dve najväčšie zamestnávateľské konfederácie – Svaz průmyslu a dopravy České republiky (SP ČR) a Konfederácia zamestnávateľských a podnikatelských združení České republiky (KZPS ČR) – ktoré sú súčasťou tripartitného orgánu RHSD ČR. Obaja títo sociálni partneri rokujú na tripartitnej platforme v rámci RHSD ČR, pričom na plenárnom zasadnutí RHSD ČR sa zúčastní český premiér, sedem členov vlády, sedem odborárov a sedem zástupcov zamestnávateľov.

Členstvo v týchto dvoch zamestnávateľských organizáciách je dobrovoľné a členovia sú povinní platiť členské príspevky. Zamestnávateľské organizácie presadzujú záujmy svojich členov v rámci podnikateľského sektora vo všeobecnosti a zastupujú zamestnávateľov v kontexte RHSD ČR. Zamestnávateľské organizácie sa vyjadrujú k návrhom právnych predpisov, zapájajú sa do konzultácií alebo zastupujú v kolektívnom vyjednávaní, ovplyvňujú hospodársku a sociálnu politiku ako súčasť expertných tímov, zúčastňujú sa na obchodných delegáciách sprevádzaním najvyšších predstaviteľov vlády na štátnych a oficiálnych návštevách v zahraničí a sú aktívnymi členmi pracovných skupín v rámci medzinárodných organizácií.

aj Hospodárska komora ČR (Hospodárska komora ČR, HK ČR), ktorá v mnohých ohľadoch chráni záujmy zamestnávateľov a podnikateľského sektora vo všeobecnosti. Nie je však zamestnávateľskou organizáciou ako takou a nie je zmluvnou stranou národného sociálneho dialógu. HK ČR pozostáva z takmer 16 000 členov (právnických a fyzických) vo forme 60 regionálnych a 127 sektorových združení.

Členstvo a hustota zamestnávateľských organizácií, 2012 – 2021

Poznámka: Národné dáta za roky 2012 – 2019: údaje troch najväčších zamestnávateľských organizácií, SP ČR, KZPS ČR a SOCR ČR.

Hlavné zamestnávateľské organizácie

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

Zdroje: SP ČR a KZPS ČR.

Tripartitné fórum na národnej úrovni, RHSD ČR, je hlavnou inštitúciou sociálneho dialógu v krajine. Jeho úloha je prísne konzultačná. Cieľom tejto tripartitnej organizácie je dosiahnuť dohodu prostredníctvom vzájomne rešpektovaných foriem dialógu v základných oblastiach hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Predovšetkým sa snaží udržať sociálny konsenzus ako predpoklad pozitívneho rozvoja hospodárstva a životnej úrovne občanov.

Hlavným fórom na rokovania o tripartitnej organizácii je plenárne zasadnutie. Na tomto zasadnutí je vládna delegácia zastúpená ôsmimi členmi, zamestnávateľské organizácie majú sedem zástupcov – konkrétne z SP ČR a KZPS ČR – a odborové konfederácie majú sedem zástupcov – a to z ČMKOS a ASO. Kritériá účasti sú stanovené v štatúte RHSD ČR.

Z európskej perspektívy je Česko jednou z krajín, v ktorých národná tripartitná organizácia pokrýva najširšiu škálu aktivít. Oblasti, ku ktorým sa RHSD ČR môže vyjadriť, sú definované vlastným štatútom: hospodárska politika, pracovnoprávne vzťahy, kolektívne vyjednávanie a zamestnanosť, sociálne otázky, mzdy a platy vo verejnej správe, verejná správa, bezpečnosť práce, zamestnávanie zahraničných pracovníkov, rozvoj ľudských zdrojov a vzdelávania a postavenie Českej republiky v EÚ.

Existuje aj 13 regionálnych tripartitných orgánov, ktoré sa zaoberajú podobnými oblasťami ako národný orgán. Otázky, ktorými sa zaoberajú, sú definované v ich štatútoch.

V Česku neexistuje žiadny bipartitný orgán.

Hlavné tripartitné orgány

Zástupcovia zamestnancov – odborové zväzy, zamestnanecké rady a zástupcovia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – sú zo zákona povinní informovať zamestnancov na všetkých pracoviskách o svojej činnosti a o obsahu a záveroch všetkých informácií a rokovaní so zamestnávateľmi. Zástupcovia zamestnancov nesmú mať z toho prospech ani byť diskriminovaní z dôvodu svojho členstva v zamestnaneckej rade.

Odborové zväzy zohrávajú zďaleka najvýznamnejšiu úlohu pri zastupovaní zamestnancov, a to nielen z hľadiska kompetencií, ale aj z hľadiska ich existencie na pracovisku a funkcie v sociálnom dialógu, najmä v kolektívnom vyjednávaní. Iba odborové organizácie môžu zastupovať zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, pri kolektívnom vyjednávaní pri uzatváraní kolektívnych zmlúv a pri tripartitných rokovaniach v RHSD ČR.

Zamestnancov môže zastupovať zamestnanecká rada, ktorá nemá žiadnu právnu subjektivitu a ktorá môže pôsobiť len ako sprostredkovateľ medzi zamestnávateľmi a zamestnancami s cieľom uľahčiť tok informácií a konzultácií v rámci spoločnosti (zamestnanecké rady sú v praxi v skutočnosti veľmi zriedkavé). Funkčné obdobie člena zamestnaneckej rady alebo zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je najviac tri roky.

Regulácia, zloženie a právomoci zastupiteľských orgánov