Priemyselné žaloby a spory v Česku

Právne aspekty

České právo rozlišuje len dva typy štrajkov: stávku a výluku. Výluka je de facto protiútok zo strany zamestnávateľa v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy.

Okrem týchto dvoch typov, definovaných v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, sa v praxi stávková pohotovost.

Pojmy "blokáda" (blokáda) alebo "okupačnístávka" nie sú stanovené v zákone, a preto sa tieto činnosti v praxi nevyskytujú.

Štrajky

Právo na štrajk ako základné ľudské právo je zaručené v Charte základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou Ústavy Českej republiky. Článok 27 (oddiel IV) charty stanovuje, že právo na štrajk je zaručené v súlade s podmienkami stanovenými zákonom; Toto právo nemajú sudcovia, príslušníci ozbrojených síl ani príslušníci bezpečnostných zložiek.

Zákonnosť štrajku je obmedzená aj zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorý sa vzťahuje na štrajky súvisiace s kolektívnym vyjednávaním. To znamená, že štrajky možno rozdeliť do dvoch skupín.

1. Štrajky súvisiace so zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní: Tieto štrajky sú spolu s ich požiadavkami a postupmi presne upravené zákonom. Štrajk v zmysle zákona je právnym nástrojom na urovnanie kolektívnych sporov týkajúcich sa dojednávania a uzatvárania kolektívnej zmluvy. Za kolektívny spor sa považuje aj spor o zmenu už platnej zmluvy, ak je možnosť a rozsah zmien dohodnutá v kolektívnej zmluve. Kolektívne spory sú spory, ktoré nezakladajú nároky pre jednotlivých zamestnancov. Podmienkou štrajku je však dodržiavanie všetkých predpisov stanovených zákonom.

2. Štrajky mimo pôsobnosti zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní: V právnom poriadku nie je žiadny zákon na implementáciu § 27 Charty základných práv a slobôd týkajúci sa štrajkov iných ako štrajkov, ktorým sa zaoberá zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. To však neznamená, že sú zakázané všetky druhy štrajkov okrem tých, na ktoré sa vzťahuje tento zákon – súd rozhodne, či je konkrétny útok legálny alebo nie.

Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní uznáva aj solidárne štrajky na podporu zamestnancov, ktorí štrajkujú za uzavretie kolektívnej zmluvy.

Výluky

Výluka je druhým typom štrajku, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (§ 27). Definícia výluky je čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže ako konečné riešenie sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť výluku, ak nie je možné dosiahnuť dohodu ani po konaní za prítomnosti mediátora a ak zmluvné strany nepožiadajú rozhodcu o vyriešenie sporu. Dátum začiatku výluky, jej rozsah, dôvody a zoznam mien zamestnancov, ktorých sa výluka týka, musí zamestnávateľ zaslať príslušnému odborovému orgánu najmenej tri pracovné dni vopred. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť dotknutým zamestnancom rovnakú výpovednú lehotu. Zákon špecifikuje situácie, v ktorých je výluka nezákonná. Vo všeobecnosti to platí pre situácie, v ktorých by výluka ovplyvnila zamestnancov zdravotníckych zariadení, čo by mohlo ohroziť zdravie alebo životy verejnosti, ako aj výluky týkajúce sa sudcov alebo zástupcov štátu.

Štrajky sú v Česku pomerne zriedkavé (pozri tabuľku "Vývoj štrajkov, 2015 – 2022"). Častejšie sa však používajú upozornenia na štrajky, ale tento typ štrajku nie je zákonom definovaný. Tieto dve formy štrajku sú najdôležitejšie a najpoužívanejšie v praxi (najmä pokiaľ ide o štrajkové poplachy).

Štrajky a štrajkové pohotovosti pravidelne monitoruje ČMKOS, najväčšia odborová konfederácia v Česku. Dáta z ČMKOS sa týkajú len protestných akcií v rámci ČMKOS; súhrnný počet protestných akcií v celom Česku nie je k dispozícii.

Výluky ako forma štrajku neboli zaznamenané už mnoho rokov.

Vývoj v štrajku, 2015 – 2022

Poznámka: V tejto oblasti neexistuje žiadna zákonom definovaná služba podávania správ. Priemerný počet pracovných dní stratených v dôsledku štrajku za rok na 1 000 zamestnancov nebol od polovice 90. rokov centrálne monitorovaný.

Zdroj: ČMKOS (2022) (údaje len za členov ČMKOS).