Profil krajiny pracovného života pre Estónsko
Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Estónsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
V rokoch 2012 až 2022 sa HDP Estónska výrazne zvýšil, a to o 31,9 %, čo je výrazne nad priemerom EÚ za rovnaké obdobie (15,29 %). Počas tohto obdobia sa celková nezamestnanosť znížila z 9,9 % na 5,6 % (pokles o 4,3 percentuálneho bodu). Najväčší pokles bol v prípade nezamestnanosti mužov (4,8 percentuálneho bodu). Údaje o zamestnanosti vo všetkých kategóriách sa v rokoch 2012 až 2022 zvýšili a v porovnaní s priemerom EÚ zaznamenali výrazné zlepšenie: miera zamestnanosti mladých ľudí sa v EÚ-27 zvýšila len o 0,6 percentuálneho bodu, zatiaľ čo v Estónsku sa zvýšila o 3,8 percentuálneho bodu. Zatiaľ čo všetky údaje o zamestnanosti sa do roku 2018 neustále zvyšovali, v roku 2019 došlo k miernemu poklesu týchto údajov (s výnimkou žien). V roku 2020 sa HDP v porovnaní s rokom 2019 znížil o 3,2 %, čo je menej ako pokles o 6,2 % v EÚ-27.
Zákon o pracovných zmluvách (Töölepinguseadus) upravuje pracovnoprávne vzťahy v súkromnom sektore a zákon o štátnej službe (Avaliku teenistuse seadus) upravuje verejný sektor. V roku 2009 bol implementovaný nový zákon o pracovných zmluvách a v roku 2013 nadobudol účinnosť nový zákon o štátnej službe. Od roku 2014 musia byť všetky formy zamestnania (platené alebo dobrovoľné) zapísané v registri zamestnaností.
Pracovnoprávne vzťahy upravuje zákon o odborových zväzoch (Ametiühingute seadus), zákon o správcovi zamestnancov (Töötajate usaldusisiku seadus), zákon o kolektívnom riešení pracovných sporov (Kollektiivse töötüli lahendamise seadus) a zákon o kolektívnych zmluvách (Kollektiivlepingu seadus).
Súčasný systém pracovnoprávnych vzťahov v Estónsku bol vyvinutý začiatkom 90. rokov. Hoci sa v priebehu desaťročí veľa zmenilo, v právnych predpisoch o kolektívnom vyjednávaní a riešení kolektívnych sporov bolo vykonaných len niekoľko zmien. Napríklad od roku 2007 má Estónsko dvojitý kanál zastupovania zamestnancov: zamestnancov môže zastupovať odborový zväz a/alebo správca zamestnancov.
V Estónsku bolo kolektívne vyjednávanie vždy decentralizované, pretože sa väčšinou uskutočňuje na úrovni spoločností. Na odvetvovej úrovni existujú kolektívne zmluvy len v dvoch odvetviach: doprava a zdravotná starostlivosť. Na vnútroštátnej úrovni sa o minimálnych mzdách zvyčajne každoročne rokuje medzi Estónskou konfederáciou odborových zväzov (Eesti Ametiühingute Keskliit, EAKL) a Estónskou konfederáciou zamestnávateľov (Eesti Tööandjate Keskliit, ETKL). V roku 2017 bolo dohodnuté, že na roky 2019 – 2022 sa zvýšenie národnej minimálnej mzdy bude každoročne počítať na základe produktivity práce a hospodárskeho rastu. O minimálnej mzde pracovníkov v oblasti kultúry sa každoročne rokuje medzi Estónskou konfederáciou zamestnaneckých zväzov (Teenistutate Ametiliitude Keskorganisatsioon, TALO) a ministerstvom kultúry (Kultuuriministeerium). Vzťahuje sa na všetkých zamestnancov v oblasti kultúry s vysokoškolským vzdelaním, ktorí pracujú vo verejných orgánoch, súkromných nadáciách vo vlastníctve štátu a verejnoprávnych agentúrach na pozícii svojej špecializácie vyžadujúcej vysokoškolské vzdelanie, ale odporúča sa aj pre oblasť kultúry súkromného sektora.
V súčasnosti je úroveň členstva v odboroch v Estónsku jedna z najnižších v EÚ.
V Estónsku vo všeobecnosti funguje sociálny dialóg (napr. sociálni partneri sú zapojení do tvorby politík a sú členmi dozorných orgánov hlavných organizácií súvisiacich s pracovným životom). Hoci existujú prípady, keď sociálni partneri nie sú plne spokojní s úrovňou svojej angažovanosti vo vláde alebo s rozsahom, v akom sa ich návrhy zohľadňujú, celkovo je ich zapojenie vo všeobecnosti dobré a ich hlas je vypočutý.
V roku 2018 na pozvanie predsedu vlády sociálni partneri na vnútroštátnej úrovni a vláda obnovili tripartitný sociálny dialóg tým, že sa stretli, aby diskutovali o témach týkajúcich sa práce, daní a sociálnej politiky. Podobné stretnutie sa uskutočnilo v roku 2020. Tieto stretnutia dobre slúžili svojmu účelu, ale boli zavedené aj pravidelné stretnutia s ministrom sociálnych vecí.
COVID-19 nemal podstatný vplyv na pracovnoprávne vzťahy. Stretnutia sa naďalej konali a prebiehali plánované rokovania. Sociálny dialóg bol počas pandémie silný: v spolupráci so sociálnymi partnermi boli vypracované niektoré z najdôležitejších opatrení na zmiernenie krízy (t. j. dočasné dotácie miezd, zníženie vlastných príspevkov zamestnancov na nemocenské), ktoré sa ukázali ako úspešné a ukázali vôľu sociálnych partnerov spolupracovať a robiť kompromisy a význam sociálneho dialógu.
