Profil krajiny pracovného života pre Fínsko
Tento profil popisuje kľúčové charakteristiky pracovného života vo Fínsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
Odborové zväzy, organizácie zamestnávateľov a verejné inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení pracovnoprávnych vzťahov, pracovných podmienok a štruktúr pracovnoprávnych vzťahov. Sú vzájomne prepojenými časťami viacúrovňového systému riadenia, ktorý zahŕňa európsku, národnú, odvetvovú, regionálnu (provinčnú alebo miestnu) a podnikovú úroveň. Táto časť sa zaoberá hlavnými aktérmi a inštitúciami a ich úlohou vo Fínsku.
Ministerstvo hospodárstva a zamestnanosti (Työ- ja elinkeinoministeriö) je zodpovedné za zabezpečenie fungovania trhu práce vytváraním priaznivého prostredia pre priemyselné činnosti a zamestnanosť. Navrhuje a monitoruje pracovnoprávne predpisy. Ministerstvo sociálnych vecí a zdravotníctva (Sosiaali- ja terveysministeriö) je zodpovedné za právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a otázok rovnosti. Za regionálny dohľad nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci sú zodpovedné oddelenia regionálnych štátnych správnych agentúr (Aluehallintovirasto).
Národná zmierovacia kancelária (Valtakunnansovittelija) pomáha sociálnym partnerom v sporoch týkajúcich sa kolektívnych zmlúv uľahčovaním vzájomných dohôd, zatiaľ čo pracovný súd (Työtuomioistuin) sa zaoberá prípadmi medzi organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov v súvislosti s údajným porušením kolektívnych zmlúv a môže nariadiť kompenzačné pokuty. Súdne prípady týkajúce sa zákonodarcov v oblasti zamestnanosti, ktoré nesúvisia s kolektívnymi zmluvami, riešia všeobecné súdy. Ombudsman pre spoluprácu (Yhteistoiminta-asiamies) monitoruje dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa zastupovania zamestnancov, ako je zákon o spolupráci v podnikoch.
Neexistujú žiadne zákonné predpisy týkajúce sa reprezentatívnosti, s výnimkou ústredných zásad kolektívneho vyjednávania v zákone o kolektívnych zmluvách. V zákone sa stanovujú tieto zásady:
Kolektívna zmluva v zmysle tohto zákona je akákoľvek dohoda uzavretá jedným alebo viacerými zamestnávateľmi alebo registrovanými združeniami zamestnávateľov a jedným alebo viacerými registrovanými združeniami zamestnancov, ktorá sa týka podmienok, ktoré sa majú dodržiavať v pracovných zmluvách alebo v zamestnaní všeobecne.
Na účely tohto zákona "združenie zamestnávateľov" znamená akékoľvek združenie, ktorého osobitným cieľom je ochrana záujmov zamestnávateľov vo veci zamestnania; a "združenie zamestnancov" znamená každé združenie, ktorého špecifický cieľ zahŕňa ochranu záujmov zamestnancov vo veci zamestnania.
O odborovom zastúpení
Podľa zákona o pracovných zmluvách majú všetci pracovníci bez ohľadu na odvetvie, v ktorom sú zamestnaní, právo vstúpiť do odborov. Členstvo vo Fínsku v odborových zväzoch je vysoké a hustota odborových zväzov sa od roku 2011 pohybuje okolo 70 %. Medzi faktory vysvetľujúce popularitu odborov patrí zapojenie odborov do dôchodkových systémov a systémov nezamestnanosti, čo z nich robí poskytovateľa individuálnej bezpečnosti, hoci existujú a sú čoraz populárnejšie aj iné inštitúcie poskytujúce podobné služby. Fínska história významu odborov v pracovnom živote a politike môže byť tiež dôvodom normalizácie členstva v odboroch.
Členstvo a hustota odborov, 2011 – 2022
2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | Source | |
| Trade union density in terms of active employees (%)* | 69.6 | 69.2 | 67.5 | 67.8 | 67.5 | 65.7 | 62.9 | 60.0 | 58.8 | n.a. | n.a. | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
68 | 73 | 74 | 73 | 74 | 73 | 71 | 70 | 67 | 69 | 67 | n.a. | Ministry of Economic Affairs and Employment, 2019, 2020, 2021 | |
| Trade union membership (thousands)** | 1,492 | 1,485 | 1,436 | 1,426 | 1,412 | 1,382 | 1,350 | 1,322 | 1,306 | n.a. | n.a. | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Členstvo zamestnancov v odboroch odvodené od celkového počtu členov odborov a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. dôchodcovia, samostatne zárobkovo činné osoby, študenti a nezamestnaní).
Hlavné odborové konfederácie a federácie
Tri konfederácie odborových zväzov na najvyššej úrovni sú Ústredná organizácia fínskych odborových zväzov (SAK) (Suomen Ammattiliittojen Keskusjärjestö), Fínska konfederácia odborníkov (STTK) a Konfederácia odborových zväzov odborových a riadiacich pracovníkov vo Fínsku (Akava). SAK zastupuje väčšinou robotnícke povolania, zatiaľ čo STTK zastupuje úradníkov a úradníkov (väčšinou bielych golierov) a Akava je odborová konfederácia pre tých, ktorí majú vysokoškolské, odborné alebo iné vysokoškolské vzdelanie.
Hlavné odborové konfederácie a federácie
| Name | Abbreviation | Number of members | Involved in collective bargaining? |
| Central Organisation of Finnish Trade Unions (Suomen Ammattiliittojen Keskusjärjstö) | SAK | 835,652 (2022) | Yes |
| Finnish Confederation of Professionals | STTK | 430,000 (2023) | Yes |
| Confederation of Unions for Professional and Managerial Staff in Finland | Akava | 614,788 (2022) | Yes |
V roku 2014 začali dva najväčšie odborové zväzy na vrcholnej úrovni, SAK a STTK, proces smerom k zlúčeniu. Fúzia bola plánovaná na rok 2016. Jeho cieľom bolo zvýšiť centralizáciu a potenciálnu vyjednávaciu silu zamestnaneckých organizácií. Projekt bol však opustený v júni 2016 po tom, čo sa niekoľko členských odborov STTK a niektoré členské odbory SAK rozhodli z neho odstúpiť.
STTK v posledných rokoch stratila členské odbory v prospech Akavy. V roku 2016 fínsky policajný odborový zväz SPJL (Suomen Poliisijärjestöjen liitto) s približne 11 000 členmi prešiel z STTK do Akavy a v roku 2017 urobili to isté ďalšie tri odborové zväzy verejného sektora s celkovým počtom 5 700 členov. V rokoch 2018 až 2022 došlo k niekoľkým fúziám medzi odborovými zväzmi v rámci STTK; všetky zahŕňali jedného z jej najväčších členov, odborového zväzu Pro (Ammattiliitto PRO). K fúziám odborových zväzov došlo aj pod záštitou SAK, napríklad keď sa v roku 2018 zlúčili tri priemyselné odbory a vytvorili jeden z najväčších odborových zväzov v krajine (RAU, 2018; ETUI, 2020; PRO, 2020; Nousu, nedatované). Počas kola kolektívneho vyjednávania v roku 2022 odbory pridružené k SAK zintenzívnili svoju spoluprácu z dôvodu zablokovania kolektívneho vyjednávania v súkromnom sektore (Odborové správy z Fínska, 2022).
O zastupovaní zamestnávateľa
Všetci zamestnávatelia majú právo na slobodu združovania a členstvo v zamestnávateľských organizáciách je v súkromnom sektore dobrovoľné. Hustota organizácií zamestnávateľov bola v roku 2010 stabilná a v roku 2017 bola okolo 65 %. Došlo k výraznému trendu zlučovania organizácií a očakáva sa, že to bude pokračovať. Relatívne vysoká hustota organizácií zamestnávateľov s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s mocou, ktorú majú organizácie práce v kolektívnych zmluvách.
Členstvo a hustota zamestnávateľských organizácií, 2012 – 2022
2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | 2022 | Source | |
| Employer organisation density in terms of active employees (%) | 70.4 | n.a. | 74.6 | n.a. | n.a. | 70.4 | 69.0 | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | OECD and AIAS, 2012 |
| Employer organisation density in terms of active employees in private sector (%) | n.a. | n.a. | 66.2 | n.a. | n.a. | 65.2 | n.a. | n.a. | n.a. | 64.0. | n.a. | Ahtiainen, 2019; 2024 |
| Employer organisation density in private sector establishments (%)* | n.a. | 57.0 | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | 63.0 | n.a. | n.a. | n.a. | European Company Survey 2019 (Eurofound and Cedefop, 2020) |
Poznámka: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania.
Hlavné zamestnávateľské organizácie
EK je poprednou obchodnou organizáciou a zastupuje celý súkromný sektor a spoločnosti všetkých veľkostí. V posledných rokoch EK stratila dve významné členské organizácie: Fínsku federáciu lesného priemyslu (Metsäteollisuus), ktorá odišla v roku 2016, ktorá tvrdila, že potrebuje lepšie cielenú podporu záujmov, a Federáciu zamestnávateľov pre cestnú dopravu ALT (Autoliikenteen työnantajaliitto), ktorá odišla v roku 2017, pretože sa už nezúčastňovala na kolektívnom vyjednávaní. ALT má približne 660 členských spoločností s 26 000 zamestnancami a Metsäteollisuus má 62 členských spoločností so 42 000 zamestnancami.
Zamestnávatelia miestnej samosprávy a krajských zamestnávateľov KT (Kuntatyönantajat) je záujmová organizácia pre zamestnávateľov miestnej samosprávy zastupujúca všetky fínske miestne, regionálne a spoločné orgány. Vyjednáva a uzatvára kolektívne zmluvy pre obce, sociálne regióny a federácie obcí a sociálnych regiónov, ktoré zamestnávajú celkovo približne 434 000 ľudí (2021) (KT, nedatované).
Úrad pre vládu ako zamestnávateľa VTML (Valtion työmarkkinalaitos) vyjednáva a uzatvára kolektívne zmluvy pre približne 80 000 (2022) zamestnancov pracujúcich pre štát (Explore Administration, nedatované).
Cirkevní zamestnávatelia (KiT) zastupujú Evanjelickú luteránsku cirkev Fínska (Evankelis-luterilainen kirkko) ako zamestnávateľa a vyjednávajú kolektívnu zmluvu pre približne 20 000 zamestnancov pracujúcich pre farnosti (JUKO, 2023).
Federácia fínskych podnikov SY (Suomen Yrittäjät) má najväčšie členstvo spomedzi všetkých podnikateľských federácií vo Fínsku. Jej členmi je viac ako 115 000 podnikov všetkých veľkostí (hoci polovica členov sú samostatní podnikatelia) z celej krajiny a zahŕňa celé obchodné spektrum. SY bola založená v roku 1996. Nie je vyjednávacou stranou v kolektívnom vyjednávaní.
Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie
| Name | Abbreviation | Members | Year | Involved in collective bargaining? |
| Confederation of Finnish Industries (Elinkeinoelämän keskusliitto) | EK | Over 15,000 companies, employing some 900,000 people | 2023 | No* |
| Local Government and County Employers (Kuntatyönantajat) | KT | All local and joint local government and welfare region employers, employing 434,000 people | 2021 | Yes |
| Office for the Government as Employer (Valtion työmarkkinalaitos) | VTML | State employers, employing 80,000 people | 2022 | Yes |
| Church Employers (Kirkon työnantajat) | KiT | Represents the Evangelical Lutheran Church of Finland as an employer, employing 20,000 people | 2023 | Yes |
| Federation of Finnish Enterprises (Suomen Yrittäjät) | SY | 115,000 member companies, employing 650,000 people | 2023 | No |
Poznámka: * Po zmene pravidiel EK by sa centralizované dohody už nemali uskutočňovať a v rokoch 2017 – 2018 nebola podpísaná žiadna centralizovaná dohoda. Ústredné organizácie sa však tradične intenzívne zapájajú do kolektívneho vyjednávania a v rokoch 2017 – 2018 a 2019 – 2020 ústredné organizácie podporovali a koordinovali svoje členské odbory v odvetvových rokovaniach.
Vďaka silnej tradícii tripartitnej spolupráce existujú vo Fínsku rôzne bipartitné a najmä tripartitné pracovné skupiny. Zatiaľ čo niektoré sú trvalejšieho charakteru, iné sú zriadené ad hoc, vládou alebo na základe dohôd na vnútroštátnej úrovni, s cieľom vyšetriť určitú otázku. Najdôležitejšie sú tripartitné orgány na vnútroštátnej úrovni uvedené v tabuľke "Hlavné tripartitné a bipartitné orgány", hoci existujú aj menšie diskusné skupiny a regionálne tripartitné fóra. Národné pracovné skupiny sú veľmi vplyvné, pretože sa zúčastňujú na tvorbe politík v rôznych oblastiach v spolupráci s vládou alebo inými verejnými aktérmi. Tieto oblasti zahŕňajú otázky spojené s kolektívnym vyjednávaním, ako je vývoj miezd a nákladov, v ktorých vláda chce zmluvy, ktoré vyhovujú celkovej situácii ekonomiky. Medzi ďalšie dôležité otázky patrí konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ako aj systémy nezamestnanosti a dôchodkové systémy. V prípade stálych orgánov často existujú pevné konzultačné mechanizmy, zatiaľ čo ad hoc skupín sa líšia v jednotlivých prípadoch.
Okrem politických rokovaní sú tripartitné a bipartitné orgány diskusnými fórami pre rozvoj fínskeho pracovného života a posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti.
Hlavné tripartitné a bipartitné orgány
| Name | Type | Level | Issues covered |
| Economic Council of Finland (Talousneuvosto) | Tripartite | National | Facilitating cooperation between the government, the Bank of Finland (Suomen Pankki) and major interest groups; addressing economic and social issues of key importance to Finland’s prosperity |
| Occupational safety sector groups and committees in the Centre for Occupational Safety (Työturvallisuuskeskus) | Tripartite | Sectoral | Planning training courses and carrying out campaigns related to occupational safety |
| National education and training committees (26 in total) (Koulutustoimikunnat ja koulutuksen yhteistyöneuvottelukunnat) | Tripartite | Sectoral | Monitoring, evaluating and anticipating the development of education and training and working life skills needs and making proposals on related initiatives |
| Working life committees (34 in total) (Työelämätoimikunnat) | Tripartite | Sectoral | Ensures the quality of vocational education and training and its relevance to working life |
| WORK2030 – development programme for work and well-being at work (TYÖ2030-ohjelma) | Tripartite | National | Developing working life innovations, including both sectoral and region-specific projects to strengthen trust and improve working life |
Fínsko má vysokú mieru zastúpenia zamestnancov na pracovisku, pričom výskyt zastúpenia zamestnancov ako celku predstavuje 56 % podnikov (Európsky prieskum spoločností, 2019). Zastúpenie zamestnancov je v podstate charakterizované jednokanálovým zastúpením správcov dielní (luottamusmies), ktorí sú volenými zástupcami združenými v odborových organizáciách a ktorých postavenie je upravené odvetvovou kolektívnou zmluvou. Správcovia obchodov sú vo všeobecnosti pridružení k SAK alebo STTK. Akava má často nižšiu úroveň zastúpenia zamestnancov na úrovni pracoviska, ako sú kontaktné osoby (yhdyshenkilö alebo yhteyshenkilö). Správcovia obchodov sú hlavnými partnermi pre informačné a konzultačné postupy, ako aj pre kolektívne vyjednávanie na úrovni podnikov. V kolektívnych zmluvách sa stanovuje, že správcovia obchodov budú prítomní na pracoviskách vo všetkých odvetviach hospodárstva. Voľba správcov obchodov a ich funkčné obdobie sú upravené internými stanovami odborov.
Na pracoviskách, kde nie je odborový správca, alebo v prípadoch, keď konkrétna skupina zamestnancov nemá odborového správcu, môže byť namiesto neho zvolený správca obchodu bez odborovej príslušnosti (luottamusvaltuutettu). Postavenie takýchto správcov je upravené zákonom a ich úlohy sú podobné ako u správcov obchodov pridružených k odborom.
Ak nebol zvolený žiadny typ správcu obchodu, zamestnanci si môžu zvoliť zástupcu pre spoluprácu (yhteistoimintaedustaja), ktorý ich bude zastupovať pri rokovaniach a činnostiach so zamestnávateľom týkajúcich sa práce, pracovných podmienok a postavenia zamestnancov na pracovisku. Pri rokovaniach o spolupráci medzi zamestnávateľom a zamestnancom a činnostiach, ktoré zahŕňajú viac ako jednu skupinu zamestnancov, sa zamestnávateľ a zamestnanci môžu dohodnúť na zriadení zamestnaneckej rady (yhteistoimintaneuvottelukunta) so zástupcami všetkých strán na uľahčenie rokovaní. Pozície zástupcov pre spoluprácu a zamestnaneckých rád sú stanovené v právnych predpisoch. Zákon o spolupráci v podnikoch špecifikuje témy, o ktorých je potrebné informovať zástupcov zamestnancov a konzultovať s nimi, vrátane otázok, ako je ekonomická situácia podniku a výhľad výroby a zamestnanosti, štatistika odmeňovania rôznych kategórií zamestnancov a konzultácie o zmenách v organizácii práce a prípadoch reštrukturalizácie.
Zástupca zamestnanca pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (työsuojeluvaltuutettu) monitoruje otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách s 10 a viac zamestnancami. Na pracoviskách s 20 a viac zamestnancami musí existovať aj výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (työsuojelutoimikunta), do ktorého sú zapojení zástupcovia zamestnávateľov aj zamestnancov vrátane voleného zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
V súkromných spoločnostiach so 150 a viac zamestnancami majú zamestnanci právo byť zastúpení v príslušných riadiacich orgánoch spoločnosti (henkilöstön edustaja).
Delegácie odborových zväzov (ammattiosasto) sú pobočky odborových zväzov na úrovni obcí alebo pracovísk pridružených k SAK a STTK. Svojim členom poskytujú informácie, podporu, školenia a rekreačné aktivity. Akavovým náprotivkom odborovej delegácie na veľkých pracoviskách je podnikový odborový zväz (yritysyhdistys).
Regulácia, zloženie a právomoci zastupiteľských orgánov
| Body | Regulation | Composition | Competences of the body | Thresholds for/rules on when the body needs to be/can be set up |
| Trade union shop steward (luottamusmies) | Co-operation Act; collective agreements | Trade union representative(s) elected by trade union members | Company-level collective bargaining, information, consultation and legal advice for employees | None |
| Shop steward (not affiliated to trade union) (luottamusvaltuutettu) | Co-operation Act; Employment Contracts Act | Employee representative elected by employees | Information, consultation and legal advice for employees | None |
| Cooperation representative/works council (yhteistoimintaedustaja/yhteistoimintaneuvottelukunta) | Co-operation Act | Employee representative(s) elected by employees | Information and consultation | Required in companies with 20 employees or more and in public sector actors of all sizes (when no shop stewards have been elected) |
| Occupational safety and health representative/committee (työsuojeluvaltuutettu/työsuojelutoimikunta) | Act on Occupational Safety and Health Enforcement and Cooperation on Occupational Safety and Health at Workplaces 44/2006 (Laki työsuojelun valvonnasta ja työpaikan työsuojeluyhteistoiminnasta) | Employee of the establishment, chosen by election | Cooperation on occupational safety and health with the employer and authorities, promoting occupational safety and health | Representative mandatory in establishments with 10 or more employees. Committee mandatory in establishments with 20 or more employees |
| Employee representative (henkilöstön edustaja) | Co-operation Act | To be agreed by the employer and employees, or appointed by employees | Representation on the company board with the same rights as other board members; exceptions apply | Required in companies with 150 staff or more |
| Ad hoc forms of employee representation, such as spokespeople or round tables | None | Employees in cooperation with employer representatives | Information and consultation | None |