Štrajkové konania a spory v Grécku

Právo na štrajk je chránené gréckou ústavou (článok 23 ods. 1). Zákonný štrajk môžu zvolať len "legálne zriadené" odborové zväzy. Podľa zákona č. 1264/1982 Zb. môže primárny odborový zväz vyhlásiť štrajk len rozhodnutím svojho valného zhromaždenia. Podľa nového zákona (zákon č. 4808/2021, článok 86), ktorým sa zmenil predchádzajúci zákon (zákon č. 4152/2018), si rozhodnutie o vyhlásení štrajku v spoločnosti/závode vyžaduje prirodzené alebo dištančné hlasovanie 50 % "finančne vyrovnaných členov odborov" (t. j. tých, ktorí zaplatili členské príspevky). Na krátke niekoľkohodinové prestávky, ktoré sa nesmú opakovať častejšie ako raz týždenne, však postačuje rozhodnutie výkonnej rady odborov, pokiaľ jej stály poriadok nestanovuje inak.

Zákon č. 1264/1982 stanovil, že v prípade odborov na strednej úrovni (federácií) a konfederačnej úrovne (GSEE) sa štrajk zvoláva rozhodnutím ich výkonnej rady, pokiaľ ich stály poriadok nestanovuje inak. Existuje povinnosť oznámiť zamestnávateľovi úmysel štrajk a požiadavky najmenej 24 hodín vopred. Pokiaľ ide o podniky poskytujúce verejné služby a verejné služby, vyžaduje sa oznámenie štyri dni vopred. Odborová organizácia, ktorá vyhlasuje štrajk, musí zabezpečiť, aby počas trvania štrajku zostal k dispozícii pohotovostný personál v dostatočnom počte na zaručenie bezpečnosti závodu a zariadení a na zabránenie katastrofám alebo nehodám. Nábor štrajkárov nie je počas štrajku povolený, zatiaľ čo výluka je výslovne zakázaná zákonom.

Nový zákon (zákon č. 4808/2021) sprísnil kontext, v ktorom možno štrajk zaviesť. Uvádza sa v ňom nasledovné.

• Zamestnávateľ musí byť informovaný najmenej 24 hodín pred výskytom aj krátkych prerušení práce.

• Verejnoprospešné spoločnosti alebo spoločnosti verejných služieb nesmú štrajkovať, kým neuplynú najmenej štyri dni od oznámenia ich požiadaviek. Toto oznámenie musí byť poskytnuté v dokumente, ktorý súdny exekútor predloží zamestnávateľovi, ministerstvu vykonávajúcemu príslušný dohľad a ministerstvu práce. Okrem toho pred štrajkom alebo krátkym prerušením práce musia odborové zväzy predložiť OMED žiadosť o verejný dialóg. Počas trvania verejnej diskusie sa výkon práva na štrajk pozastavuje a je zakázané podať žalobu na príslušné súdy v otázkach súvisiacich s príslušným štrajkom.

• Odborové zväzy, ktoré vyhlásia štrajk, musia mať počas štrajku k dispozícii potrebný bezpečnostný personál pre bezpečnosť priestorov spoločnosti a prevenciu katastrof a nehôd.

• Okrem bezpečnostného personálu existuje povinnosť, najmä pre verejné alebo verejnoprospešné spoločnosti, poskytnúť počas štrajku minimálny garantovaný servisný personál na riešenie základných potrieb spoločnosti ako celku, ktorý je definovaný ako najmenej jedna tretina bežne poskytovanej služby. Percentuálny podiel minimálneho garantovaného servisného personálu (t. j. bezpečnostného personálu a v prípade potreby minimálneho garantovaného servisného personálu) je preto dohodnutý medzi najreprezentatívnejším odborovým zväzom podniku a zamestnávateľom a oznámený ministerstvu práce do 25. novembra každého roka.

Ak niektorý z vyššie uvedených prípadov nie je, štrajk sa vyhlási za nezákonný.

Iné formy štrajkov mimo právneho rámca, ako sú blokády a neoficiálne štrajky, sú nezákonné.

Podľa nedávneho zákona (zákon č. 4325/2015) je "politická branná povinnosť štrajkujúcich" (povinnosť ukončiť štrajk a poskytnúť povinnú prácu alebo služby) vo všeobecnosti zakázaná a je povolená len a striktne v prípade vojny, obrany štátu alebo fyzickej katastrofy alebo v prípade ohrozenia verejného zdravia.

Najdôležitejšími/najčastejšími typmi štrajkov v Grécku sú:

• generálne štrajky (Γενική απεργία), ktoré zvoláva konfederácia (GSEE) vo všetkých odvetviach hospodárstva; všetci zamestnanci majú právo zastaviť prácu a tento typ štrajku má zvyčajne formu 24-hodinového štrajku

• prerušenia práce (Στάσηεργασίας), ktoré odborový zväz zvoláva na príslušnej úrovni (vnútroštátnej, odvetvovej/odbornej alebo podnikovej) na menej hodín ako celý pracovný deň

• odvetvové štrajky (Κλαδική απεργία), ktoré zvoláva odvetvová federácia alebo odvetvová/profesijná odborová organizácia na primárnej úrovni proti zamestnávateľovi alebo proti vláde v prípade odborových zväzov vo verejnom sektore

Medzi ďalšie protestné akcie patria zhromaždenia, pochody, stiahnutie práce, demonštrácie a demonštrácie.

Vývoj v štrajku, 2012 – 2021

Zdroj: INE-GSEE, 2022

Mechanizmy riešenia sporov

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov v Grécku sú nasledovné.

• Zmierovacie konanie (zákon č. 4808/2021): Mechanizmus sa uskutočňuje v právomoci OMED. Zmierovací proces skúma kolektívne spory týkajúce sa vykonávania pracovnoprávnych predpisov na pracovisku, vykonávania kolektívnych zmlúv a otázok, na ktoré sa kolektívne zmluvy nevzťahujú. Zmierovacie konanie je dobrovoľné a líši sa od mechanizmov mediácie a rozhodcovského konania.

• Mediácia (zákony č. 1876/1990, 3899/2010, 4046/2012, 4303/2014 a 4549/2018): Mechanizmus sa uskutočňuje v právomoci OMED a začína sa po neúspechu rokovaní o uzavretí kolektívnej zmluvy. O mediačné konanie môže požiadať ktorákoľvek strana jednostranne alebo spoločne. Mediáciu vedie nezávislý mediátor, ktorý pomáha stranám dosiahnuť dohodu. Na konci procesu má mediátor právo predložiť návrh na uznesenie, pokiaľ sa strany nedohodnú na pokračovaní v kolektívnej zmluve.

• Rozhodcovské konanie (zákon č. 1876/1990, 3899/2010, 4046/2012, 4303/2014 a 4549/2018): Mechanizmus sa uskutočňuje pod právomocou OMED a začína sa v ktorejkoľvek fáze rokovaní, ak sa na rozhodcovskom konaní dohodnú strany (zamestnávatelia a odborové zväzy) alebo jednostranne v nasledujúcich prípadoch: ktoroukoľvek stranou, keď druhá strana mediáciu odmietla, alebo; keď návrh mediátora prijala jedna strana a druhá strana ho odmietla. Rozhodcovské konanie vedie nezávislá osoba (rozhodca) alebo trojčlenný rozhodcovský výbor. Rozhodnutie je rovnako záväzné ako kolektívna zmluva.

• Revízia rozhodcovského systému (zákon č. 4635/2019): Tento zákon úplne zrušil predchádzajúcu legislatívu týkajúcu sa práva na jednostranné obrátenie sa na rozhodcovské konanie. Podľa tohto zákona sa jednostranné rozhodcovské konanie môže uskutočniť len ako posledná možnosť riešenia kolektívnych pracovných sporov a výlučne v týchto prípadoch: ak sa kolektívny spor týka spoločností/podnikov sociálneho alebo verejného záujmu, ktorých fungovanie je nevyhnutné pre základné potreby spoločnosti ako celku, alebo ak sa kolektívny spor týka uzavretia kolektívnej zmluvy a rokovania medzi stranami s konečnou platnosťou zlyhajú, ale dohoda je potrebná vo všeobecnom sociálnom alebo verejnom záujme vo vzťahu k fungovaniu gréckeho hospodárstva.

Individuálne mechanizmy riešenia sporov

V tomto oddiele sú uvedené individuálne mechanizmy riešenia sporov v Grécku.

Zákon č. 4808/2021 (článok 122) zrušil zmierovací proces, ktorý bol stanovený v zákone č. 3996/2011, a stanovil nové pravidlá riešenia pracovnoprávnych sporov.

• Zmierovacie konanie: Zákon č. 4808/2021 (článok 98), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3996/2011, stanovuje, že mechanizmus sa uskutočňuje v právomoci OMED s cieľom riešiť kolektívne spory alebo individuálne spory kolektívneho záujmu medzi zamestnávateľskou organizáciou alebo jedným zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo zástupcami zamestnancov. Má dobrovoľný charakter. Na konci zmierovacieho procesu môže zmierovateľ predložiť návrhy a problém sa zaznamená do zápisníc, v ktorých sa uvádza, či medzi stranami existuje dohoda alebo nezhoda. Pred zákonom č. 4808/2021 bolo zmierovacie konanie v právomoci SEPE.

• Riešenie pracovných sporov: Zákon č. 4808/2021 (článok 122), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3996/2011, stanovuje, že mechanizmus sa uskutočňuje v právomoci SEPE. Za pracovnoprávny spor sa považuje akýkoľvek druh nezhody medzi zamestnancom alebo skupinou zamestnancov a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ ide o vykonávanie a presadzovanie ustanovení pracovného práva. Na účely riešenia pracovných sporov majú zamestnávateľ a príslušní zamestnanci alebo odborové zväzy právo požiadať o zásah inšpektora pracovných vzťahov (Επιθεωρητής Εργασιακών Σχεσεων του). Pri prejednávaní pracovnoprávnych sporov môžu byť strany zastúpené osobne alebo právnym zástupcom alebo inou oprávnenou osobou. Po diskusii sa problém zaznamená do zápisnice a podpíše sa účastníkmi konania a inšpektorom pracovných vzťahov, ktorý je povinný vyjadriť sa k sporu. Inšpektor pracovných vzťahov môže zároveň uložiť ktorúkoľvek zo správnych sankcií stanovených zákonom po vydaní písomného vysvetlenia. Ak je porušenie pracovného práva trestným činom, inšpektor pracovných vzťahov môže podať žalobu alebo sťažnosť príslušnému prokurátorovi.

Využívanie mechanizmov riešenia sporov, 2012 – 2019

Zdroje: SEPE, 2014 (za údaje za roky 2012 a 2013); údaje za roky 2014 – 2019 získané SEPE prostredníctvom e-mailov a rozhovorov