Profil krajiny pracovného života v Maďarsku
Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Maďarsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
V rokoch 2012 až 2022 zaznamenal maďarský hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa výrazný rast (41,8 %) a táto miera rastu bola výrazne nad priemerným nárastom EÚ za rovnaké obdobie (15,3 %). To viedlo k rekordne vysokej úrovni zamestnanosti, rekordne vysokej miere zamestnanosti a rekordne nízkej miere nezamestnanosti v poslednom štvrťroku 2019. V roku 2020 v dôsledku pandémie klesol HDP v porovnaní s rokom 2019 o 4,7 %. Nezamestnanosť sa zvýšila, najvýraznejšie u mladých ľudí. Silný hospodársky rast sa však vrátil v roku 2021 a vo veľkej časti roka 2022. V dôsledku toho sa počet zamestnaných vrátil na predchádzajúcu rekordnú úroveň začiatkom roka 2022 a potom dosiahol nové maximum. Miera zamestnanosti sa rýchlo zotavila v dôsledku klesajúceho počtu obyvateľov v produktívnom veku. Miera nezamestnanosti zároveň v roku 2022 dosiahla predpandemické minimum (3,6 %). Treba však poznamenať, že zlepšenie po pandémii nebolo jednotné: miera nezamestnanosti mladých ľudí nikdy nedosiahla minimum pred pandémiou. Oživenie miery zamestnanosti po pandémii bolo rýchlejšie u žien ako u mužov.
Celkový právny rámec bol v rokoch 2011 – 2012 zásadne revidovaný. Zákon I z roku 2012 o Zákonníku práce (2012. évi I. törvény a munka törvénykönyvéről) upravuje zamestnanosť a pracovné otázky v súkromnom sektore.
Zásadne sa zmenil aj právny rámec pracovnoprávnych vzťahov, predovšetkým prostredníctvom transformácie inštitúcií vnútroštátnych konzultácií a vyjednávania a revíziou úlohy a pravidiel kolektívneho vyjednávania ako súčasti nového Zákonníka práce.
V rokoch 2010 a 2012 bol významne zmenený aj zákon VII z roku 1989 (o práve na štrajk).
Významná zmena v úprave pracovného času bola prijatá novelou Zákonníka práce v roku 2018 (2018. évi CXVI. törvény a munkaidő-szervezéssel és a munkaerő-kölcsönzés minimális kölcsönzési díjával összefüggő egyes törvények módosításáról).
Počas pandémie COVID-19 boli prijaté dočasné ustanovenia umožňujúce odchýlky od Zákonníka práce a iných právnych predpisov, konkrétne s cieľom rozšíriť jednostranné rozhodovanie zamestnávateľov o otázkach, ako je rozvrhnutie pracovného času, referenčné obdobia a práca na diaľku.
Ďalšie zmeny Zákonníka práce boli prijaté koncom roka 2022 (zákon LXXIV z roku 2022). Tie sa týkali najmä úpravy platenej dovolenky, práva zamestnancov na informácie o ich pracovných podmienkach (napríklad rozvrhnutia práce) a podmienok pre zamestnancov, ktorí nemôžu plniť svoje pracovné povinnosti z dôvodu zlého zdravotného stavu.
Za posledné dve desaťročia sa maďarské pracovnoprávne vzťahy postupne zmenili zo silnej národnej tripartitnej spolupráce na obmedzené konzultácie, zo značného pokrytia kolektívnym vyjednávaním na pomerne nízky a nerovnomerný pomer a z nových štruktúr (ako sú zamestnanecké rady, výbory pre sektorový dialóg a regionálne tripartitné orgány) na menej a slabšie inštitúcie. Sociálni partneri sa medzitým snažia udržať si svojich členov a udržať si svoju úlohu v hospodárstve a spoločnosti. Vlády vždy zohrávali významnú politickú úlohu pri vytváraní pracovnoprávnych vzťahov, a to nielen stanovením právneho rámca, ale aj ako partner s rôznou úrovňou odhodlania spolupracovať so sociálnymi partnermi, pričom sa spoliehali aj na ich samostatný prínos.
Začiatkom 90. rokov vtedajší Zákonník práce (zákon XXII z roku 1992) zaviedol osobitnú formu koexistencie zamestnaneckých rád (pre účasť) a odborových zväzov (pre kolektívne vyjednávanie) na pracoviskách. V tomto konkrétnom scenári vzájomnej závislosti fungovali až do roku 2012, keď nový Zákonník práce (zákon I z roku 2012) zmenil ich úlohy a právomoci, pričom si zachoval ich paralelnú prítomnosť, čo prinieslo hmatateľné zmeny vo vzťahoch na pracovisku.
V roku 2004 boli zavedené bipartitné výbory pre odvetvový dialóg s cieľom riešiť najslabší článok v systéme pracovnoprávnych vzťahov, hoci neexistovala žiadna tradícia bipartitného sociálneho partnerstva. V súčasnosti existujú v 24 sektoroch/pododvetviach a zaoberajú sa najmä diskusiami o odvetvových otázkach. Napriek dobre rozvinutému právnemu a inštitucionálnemu rámcu sa hlavná forma kolektívneho vyjednávania uskutočňuje na úrovni podnikov.
Rada pre zmierenie národných záujmov (Országos Érdekegyeztető Tanács, OÉT), ktorá mala v minulosti rôzne názvy, dlhé roky poskytovala tripartitný rámec, ktorého právomoci sa prakticky nezmenili. Nielenže tu bola uzavretá ročná dohoda o povinných minimálnych mzdách a odporúčania týkajúce sa všeobecného zvyšovania miezd, ale strany rokovali aj o rôznych ekonomických otázkach. Orbánova vláda tento ústredný orgán v roku 2010 rozpustila a nahradila ho multipartitnými/tripartitnými štruktúrami s oveľa obmedzenejšími úlohami.
Počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ani po nej nedošlo k žiadnej zmene v inštitucionálnom usporiadaní pracovnoprávnych vzťahov. Vláda pri prijímaní dôležitých rozhodnutí naďalej ignorovala fóra sociálneho dialógu. Počas pandémie boli dočasne pozastavené rôzne ustanovenia Zákonníka práce – väčšinou na úkor zamestnancov – nariadením vlády, bez predchádzajúcej konzultácie s odbormi. Podobne odbory márne protestovali proti viacerým ustanoveniam novely Zákonníka práce v decembri 2022.
