Priemyselné konania a spory v Maďarsku

Základný zákon Maďarska z 25. apríla 2011 zaručuje pracovníkom, zamestnávateľom a ich organizáciám právo na kolektívne vyjednávanie a právo na kolektívnu akciu na obranu svojich záujmov vrátane práva na prerušenie práce (článok XVII ods. 2).

Zatiaľ čo protestné akcie iniciované pracovníkmi alebo ich organizáciami sú regulované pomerne podrobným spôsobom, najmä štrajky, legislatíva mlčí o najzreteľnejšej možnej štrajkovej akcii zamestnávateľov: výlukách.

Právo na štrajk upravuje zákon VII z roku 1989. Právo na štrajk je zaručené jednotlivým pracovníkom pri plnení vlastných požiadaviek, zatiaľ čo právo na organizáciu solidárneho štrajku je priznané len odborovým zväzom. Základným pravidlom je, že štrajk možno vyhlásiť až po pokusoch o vyriešenie protichodných záujmov v trvaní najmenej siedmich dní (článok 2).

Existujú určité obmedzenia týkajúce sa držby a uplatňovania práva na štrajk. Právo na štrajk nie je dané zamestnancom orgánov činných v trestnom konaní, ozbrojených síl alebo súdnictva. Štátni zamestnanci pracujúci vo verejnej správe majú právo na štrajk, ale môžu ho vykonávať len podľa osobitných predpisov stanovených v dohode medzi vládou a príslušnými odborovými zväzmi.

Zákon VII z roku 1989 uvádza okolnosti, za ktorých je štrajk nezákonný (článok 3).

V prípade činností zásadného verejného záujmu – najmä hromadnej dopravy, telekomunikácií, dodávky elektrickej energie, vody, plynu a iných dodávok energie – sa právo na štrajk môže uplatniť len v rozsahu, v akom nebráni poskytovaniu služieb na úrovni, ktorá sa považuje za dostatočnú. "Dostatočnú úroveň" možno definovať zákonom parlamentu (podľa zmien zákona VII v rokoch 2010 a 2012), čo sa už v niektorých oblastiach stalo. Tieto nariadenia výrazne obmedzujú právo na štrajk v určitých verejných službách.

Iné formy štrajkov (iné ako štrajky) sú v Maďarsku oveľa bežnejšie, ako sú protestné zhromaždenia a protestné zhromaždenia, demonštrácie, petície a zbieranie podpisov. Prvé dve upravuje zákon LV z roku 2018 o práve na zhromažďovanie. Tento nový zákon je reštriktívnejší ako jeho predchodca: demonštrácie musia byť oznámené mesiace vopred a polícia má relatívne širokú právomoc pri zákaze zhromažďovania. Sťažnosti a zverejňovanie informácií vo verejnom záujme (oznamovanie protispoločenskej činnosti) upravoval zákon CLXV z roku 2013 až do jeho nahradenia rozšíreným zákonom XXV z roku 2023. Petície a zber podpisov upravuje zákon CCXXXVIII z roku 2013 o referendách, európskych iniciatívach a postupe referenda.

Vývoj v štrajku, 2013 – 2021

Poznámka: nie je k dispozícii.

Zdroj: Maďarský ústredný štatistický úrad, 2022.

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov upravuje Zákonník práce (zákon I z roku 2012, články 291 – 293).

Je dôležité poznamenať, že Zákonník práce používa pojem "kolektívne pracovné spory", ktorý sa vykladá tak, že sa vzťahuje výlučne na spory kolektívneho záujmu.

V závislosti od nezhodných strán môžu zamestnávateľ a zamestnanecká rada alebo zamestnávateľ a odborová organizácia zriadiť zmierovací výbor ad hoc (egyeztető bizottság) na riešenie ich sporov (pozri aj oddiel "Zastúpenie zamestnancov na pracovisku"). Zmluva o závode alebo kolektívna zmluva môže obsahovať aj ustanovenia o stálom zmierovacom výbore.

Zmierovací výbor sa skladá z rovnakého počtu členov delegovaných zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo odborovou organizáciou, ako aj z nezávislého predsedu. Zamestnávateľ a zamestnanecká rada/odborová organizácia sa môžu vopred písomne dohodnúť, že sa budú riadiť rozhodnutím komisie. V tomto prípade je rozhodnutie výboru záväzné. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu.

Niektoré kolektívne spory špecifikované v Zákonníku práce (článok 236 ods. 4 a článok 263) by mal rozhodovať rozhodca.

Od novembra 2016 je možné, aby strany sporu vyzvali MTVSZ ako orgán alternatívneho riešenia sporov na pomoc (prostredníctvom zmierovacieho konania alebo mediácie) alebo na rozhodcovské konanie.

Individuálne mechanizmy riešenia sporov

Podľa Zákonníka práce (článok 285) sú hlavnými individuálnymi orgánmi riešenia sporov súdy. Individuálne pracovnoprávne spory rozhodujú špecializované súdy, konkrétne správne a pracovné súdy (ktoré sú na úrovni okresných súdov, ale pôsobia len v mestách sídla župy). Tieto súdy zabezpečujú prvý stupeň, zatiaľ čo nevyriešené prípady sa predkladajú občianskym súdom na druhom stupni.

Využívanie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov

MTVSZ je zodpovedná za kolektívne, nie individuálne spory. Výslovným zámerom založenia MTVSZ však bolo poskytnúť príležitosť transformovať, ak je to možné, individuálne spory na kolektívne spory zlúčením viacerých individuálnych sporov okolo tej istej otázky.

Využívanie mechanizmov riešenia sporov, 2014 – 2021

Poznámky: *Klasifikácia prípadov pracovnoprávnych sporov sa výrazne zúžila v dôsledku zmien prijatých v zákone I z roku 2017 o správnom súdnom poriadku od 1. januára 2018, čím sa znížil počet pracovnoprávnych sporov. ** Vzhľadom na zrušenie pracovných súdov k 31. marcu 2020 nie sú čísla v roku 2020 porovnateľné s príslušnými počtami predchádzajúcich a nasledujúcich rokov. n.a., nie je k dispozícii.

Zdroj: Národný súdny úrad, 2022