Profil krajiny pracovného života pre Írsko
Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Írsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
"Individuálne pracovnoprávne vzťahy" sa vzťahujú na vzťah medzi jednotlivým pracovníkom a jeho zamestnávateľom. Tento vzťah je formovaný právnou reguláciou a výsledkami rokovaní sociálnych partnerov o podmienkach. Táto časť sa zaoberá začatím a ukončením pracovného pomeru a nárokmi a povinnosťami v Írsku.
Požiadavky týkajúce sa pracovnej zmluvy
Zákony o pracovných podmienkach z rokov 1994 – 2012 vyžadujú, aby zamestnávatelia poskytli zamestnancovi písomné podmienky do dvoch mesiacov od začiatku pracovného pomeru. Neexistuje žiadna zákonná povinnosť predložiť písomnú pracovnú zmluvu.
Zákon o zamestnanosti (rôzne ustanovenia) z roku 2018 stanovuje, že základné podmienky zamestnania musia byť zamestnancom poskytnuté do piatich dní od nástupu do práce vrátane mena a adresy ich zamestnávateľa, ich mzdovej sadzby a pracovného času. Ak zamestnávateľ zamestnancovi písomne nešpecifikuje tieto základné podmienky zamestnania do jedného mesiaca odo dňa nástupu do zamestnania, zamestnávateľ by mohol byť v prípade odsúdenia v skrátenom konaní (na okresnom súde) potrestaný pokutou až do výšky 5 000 EUR alebo odňatím slobody až do 12 mesiacov.
Postupy prepúšťania a ukončenia pracovného pomeru
Zákon o minimálnej výpovednej lehote a podmienkach zamestnávania z roku 1973 stanovuje minimálnu výpovednú lehotu pre zamestnancov v závislosti od ich dĺžky služby.
V zákonoch o odstupných z rokov 1967 – 2012 sa stanovujú zákonné povinnosti týkajúce sa scenárov prepúšťania, ako je minimálne odstupné vo výške dvoch týždňov za rok služby plus jedna týždenná mzda. Zákonné prepúšťanie sa vzťahuje na zamestnancov s dvojročnou službou u zamestnávateľa, ktorí sú starší ako 16 rokov.
Zákony o ochrane zamestnanosti z rokov 1977 – 2007 zaväzujú zamestnávateľov zaviesť 30-dňovú lehotu na konzultácie v súvislosti s prepúšťaním.
Zákon o zamestnancoch (poskytovanie informácií a konzultácií) z roku 2006 vyžaduje, aby zamestnávatelia konzultovali so zamestnancami podstatné zmeny na pracovisku (v spoločnostiach s 50 a viac zamestnancami).
Zákon o nespravodlivom prepúšťaní z roku 1977 je základnou ochrannou legislatívou pre zamestnancov pred nespravodlivým prepúšťaním.
Rodičovská, materská a otcovská dovolenka
V zákonoch o rodičovskej dovolenke z rokov 1998 – 2019 sa stanovuje obdobie neplatenej rodičovskej dovolenky pre rodičov; zahŕňajú obmedzené právo na platenú dovolenku v prípade vážnej choroby rodiny (vyššia moc).
Zákon o rodičovskej dovolenke a dávkach z roku 2019 stanovuje sedem týždňov platenej rodičovskej dovolenky do dvoch rokov od narodenia alebo adopcie dieťaťa. Výška dovolenky a dávok sa do roku 2024 zvýši na deväť týždňov v súlade s požiadavkami smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom.
Materská dovolenka zahŕňa 26 týždňov platenej dovolenky a ďalších 16 týždňov neplatenej dovolenky (t. j. matka si môže po narodení dieťaťa vziať aspoň 10 mesiacov pracovného voľna). Otcovská dovolenka zahŕňa dvojtýždňovú platenú dovolenku pre otcov. Rodičovská dovolenka zahŕňa sedem týždňov neprenosnej platenej dovolenky, ktorú môžu matky a otcovia čerpať do dvoch rokov od narodenia/adopcie dieťaťa. Rodičovská dovolenka sa v roku 2024 predĺži na deväť týždňov. Rodičovská dovolenka je neplatená dovolenka, ktorú možno čerpať počas prvých 12 rokov života dieťaťa.
Zákonná dovolenka
| Maternity leave | |
| Maximum duration | Total of 42 weeks. Two weeks of leave have to be taken before the end of the week of the baby’s expected birth and four of the weeks have to be taken after the birth. |
| Reimbursement | 26 weeks’ paid leave, plus a further 16 weeks’ unpaid (if certain social insurance contribution conditions are met). |
| Who pays? | Maternity benefit is paid by the state if the worker has made sufficient social insurance contributions. Employers are not obliged to pay employees who are on maternity leave but some may do so. |
| Legal basis | 1994–2004 Maternity Protection Acts. |
| Parental leave | |
| Maximum duration | 26 weeks’ unpaid leave. Both parents have an equal and separate entitlement to 26 weeks’ unpaid parental leave per child (for a child up to the age of 12). |
| Reimbursement | Unpaid. |
| Who pays? | Unpaid. |
| Legal basis | 1998–2006 Parental Leave Acts. |
| Paternity leave | |
| Maximum duration | 7 weeks. |
| Reimbursement | A worker may qualify for paternity benefit from the Department of Social Protection if they have made sufficient pay-related social insurance contributions. |
| Who pays? | The state pays paternity benefit if the worker has made sufficient social insurance contributions. Employers are not obliged to pay employees who are on paternity leave but some may do so. |
| Legal basis | Paternity Leave and Benefit Act 2019 (as amended). |
Pracovnej neschopnosti
Zákonná nemocenská dovolenka a mzda boli prijaté v roku 2022 a zavedené 1. januára 2023. Trvanie a výška nemocenskej dávky sú určené predpismi. V roku 2023 bola stanovená na 3 dni ročne, čo predstavuje 70 % bežnej mzdy (s hornou hranicou 110 EUR na deň). V roku 2024 sa zvýšil na 5 dní v roku. V roku 2025 to bude 7 dní v roku a v roku 2026 sa zvýši na 10 dní v roku.
Zamestnanci vo verejnom sektore majú prístup k štátnemu systému nemocenských dávok, ktorý je uvedený v nariadeniach o riadení verejných služieb (nemocenská) z roku 2014. Tieto predpisy stanovujú nemocenskú dovolenku s plnou mzdou na tri mesiace, po ktorej nasleduje dovolenka s polovičnou mzdou počas ďalších troch mesiacov počas štvorročného kĺzavého obdobia. V rámci nariadení existuje ustanovenie protokolu o kritických chorobách, ktorý umožňuje tým, ktorí trpia vážnym ochorením/zranením (podľa určitých kritérií), dostávať šesť mesačných plných platov a šesť mesačných polovičných platov.
Dôchodkový vek
V Írsku neexistuje všeobecný automatický vek odchodu do dôchodku. Vek odchodu do dôchodku sa teraz vypláca vo veku 66 rokov a v roku 2021 sa plánovalo zvýšiť na 67 rokov a v roku 2028 na 68 rokov pre ženy aj mužov. Nárast na 67 bol však pozastavený kvôli silnému politickému odporu. Nová dôchodková komisia preskúmala rôzne otázky týkajúce sa štátnych dôchodkov a odporučila spôsob, ako časom zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Vláda túto cestu ešte neprijala. Niektoré povolania stanovili vek odchodu do dôchodku, napríklad Garda Síochána (60 rokov) a hasiči. Zákonný minimálny vek odchodu do dôchodku vo verejnom sektore (pre tých, ktorí nastúpili od roku 2004) je 65 rokov (okrem Garda Síochána a hasičov). Sudcovia musia odísť do dôchodku vo veku 70 alebo 72 rokov, v závislosti od toho, ako dlho slúžili.
Zákon o dôchodkovom dôchodku vo verejnej službe (vek odchodu do dôchodku) z roku 2018 bol prijatý v decembri 2018. Zákon stanovuje zvýšenie veku povinného odchodu do dôchodku väčšiny štátnych zamestnancov prijatých pred 1. aprílom 2004 z veku 65 na 70 rokov. Podľa zákona má každý štátny zamestnanec, ktorý nedosiahol povinný dôchodkový vek pred 26. decembrom 2018, nový povinný vek odchodu do dôchodku 70 rokov.
Väčšina štátnych zamestnancov prijatých do zamestnania pred 1. aprílom 2004 mala predtým povinný vek odchodu do dôchodku 65 rokov. Zamestnanci verejnej správy, ktorí boli prijatí do zamestnania v období od 1. apríla 2004 do 31. decembra 2012 (ďalej len "noví zamestnanci"), nemajú povinný vek odchodu do dôchodku a táto právna úprava sa ich netýka. Zamestnanci štátnej správy, ktorí boli prijatí do zamestnania 1. januára 2013 alebo neskôr, sú poistencami jednotného dôchodkového systému a už mali povinný vek odchodu do dôchodku 70 rokov. Prijatím zákona o dôchodkovom dôchodku vo verejnej službe (vek odchodu do dôchodku) z roku 2018 nemá žiadny verejný zamestnanec okrem člena uniformovanej skupiny s rýchlym prírastkom povinný vek odchodu do dôchodku nižší ako 70 rokov.
Nasledujúce skupiny nie sú zahrnuté:
Uniformovaná dôchodková skupina s rýchlym časovým rozlíšením: V sektore verejných služieb existujú určité skupiny zamestnancov, od ktorých sa z prevádzkových dôvodov vyžaduje, aby odišli do predčasného dôchodku. Táto skupina pozostáva z príslušníkov Garda Síochána, príslušníkov Stálych obranných síl, hasičov a väzenských dozorcov.
Skupiny, ktoré podľa dohovoru nemajú povinný vek odchodu do dôchodku: prezident Írska, členovia snemovne Oireachtas alebo Európskeho parlamentu, držitelia kvalifikovaných funkcií vymedzených v zákone o dôchodkovom poistení vo verejnej službe (rôzne ustanovenia) z roku 2004 (napríklad členovia vlády, štátni ministri, Ceann Comhairle, generálny prokurátor
Členovia súdnictva a ďalší, ktorých povinný vek odchodu do dôchodku je zodpovednosťou ministerstva spravodlivosti a rovnosti podľa právnych predpisov o súdoch a súdnych úradníkoch: Patria sem sudcovia, predseda Najvyššieho súdu a okresní registrátori.
Štátni zamestnanci, ktorí odišli do dôchodku a boli prijatí na zmluvu: Naďalej platia ich zmluvné podmienky na dobu určitú.
