Profil krajiny pracovného života pre Taliansko
Tento profil popisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Taliansku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
Aktualizovaná poznámka k hospodárskemu a finančnému dokumentu z roku 2022 (Nota di Aggiornamento al Documento di Economia e Finanza) (ministerstvo hospodárstva a financií, 2022), ktorú Rada ministrov schválila 28. septembra 2022, sa obmedzuje na analýzu súčasných trendov a prognóz pre talianske hospodárstvo a verejné financie podľa súčasných právnych predpisov. Po šiestich štvrťrokoch vyššieho než očakávaného rastu, ktorý v druhom štvrťroku 2022 vyniesol hrubý domáci produkt (HDP) nad priemer za rok 2019 (rok pred pandémiou COVID-19), sa hospodársky výhľad v septembri 2022 javil ako menej priaznivý. Svetové hospodárstvo a európske hospodárstvo sa výrazne spomaľujú. Známky možného zvrátenia expanzívneho hospodárskeho cyklu možno pripísať rastúcim cenám energií, náhlemu zvýšeniu úrokových sadzieb v reakcii na rastúcu infláciu a geopolitickej situácii. V roku 2022 prudký nárast cien zvýšil náklady na dovoz energií v Taliansku v bezprecedentnej miere, čo po takmer 10 rokoch nepretržitých prebytkov stlačilo obchodnú bilanciu do deficitu. Nárast inflácie zároveň prispel k zvýšeniu daňových príjmov, ktorý bol oveľa vyšší, ako sa odhadovalo; Vytvorené dodatočné príjmy vláda použila na zmiernenie vplyvu zvyšovania cien energií na domácnosti a podniky. Opatrenia prijaté vládou v roku 2022 podporili ekonomiku krajiny. Do konca roka 2022 sa podľa Medzinárodného menového fondu HDP na obyvateľa zvýšil o 3,7 % zo 7 % v roku 2021. V dôsledku pozitívnej výkonnosti príjmov a zmiernenia verejných výdavkov sa deficit verejných financií ako podiel na HDP znížil z 9 % v roku 2021 na 7,9 % v roku 2022.
Pramene talianskeho pracovného práva možno rozdeliť do dvoch skupín: legislatívne pramene (európske, národné a regionálne) a vnútroštátne kolektívne zmluvy (NCBA). Judikatúra a pokyny Národného inšpektorátu práce môžu mať významný vplyv na riadenie pracovnoprávnych vzťahov.
Vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami sú upravené najmä zákonmi, národnými príslušnými orgánmi a decentralizovanými kolektívnymi zmluvami (DCBA), pričom konkrétne záležitosti sa musia riešiť individuálnymi pracovnými zmluvami.
Najvýznamnejšie právne pramene zaoberajúce sa pracovnoprávnymi a pracovnoprávnymi vzťahmi sú:
Talianska ústava (články 1, 3, 4, 35 – 41, 45, 46 a 99)
Zákonník práce (zákon č. 300/1970 Zb.), ktorého šesť hláv sa zaoberá týmito témami: sloboda a dôstojnosť pracovníkov, sloboda odborov, odborová činnosť, rôzne a všeobecné ustanovenia, pravidlá umiestňovania, záverečné a trestnoprávne ustanovenia
Rámcové dohody o kolektívnych zmluvách a systémoch pracovnoprávnych vzťahov z rokov 1993, 2009, 2011, 2013, 2014 a 2018 (protokoly a konsolidované znenia)
pravidlá individuálneho prepúšťania (§ 18 zákonníka práce, zákon č. 604/1966 Zb., 92/2012, 23/2015 Zb.)
pravidlá hromadného prepúšťania (zákon č. 223/1991 Zb., 92/2012, 23/2015)
zákon o pracovných miestach (reforma pracovného práva realizovaná prijatím viacerých legislatívnych opatrení v rokoch 2014 až 2016: zákon č. 22/2015, 23/2015, 80/2015, 81/2015, 148/2015, 149/2015, 150/2015, 151/2015, 185/2016), ktorý upravuje individuálne a kolektívne prepúšťanie, pružné formy organizácie práce, záchranné sociálne siete atď.
Predpisy o pracovnom čase (zákon č. 66/2003 Z. z.)
konsolidované znenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon č. 81/2008 Z. z.)
Zákon č. 104/2022, ktorým sa vykonáva smernica (EÚ) 2019/1152 a zavádza nové povinnosti zamestnávateľov týkajúce sa informácií, ktoré majú byť zamestnancom poskytované v pracovných zmluvách
Zákony č. 215/2003 a č. 216/2003 Z. z., ktorými sa zavádzajú opatrenia na predchádzanie diskriminácii na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu a diskriminácii v zamestnaní a pracovných podmienkach
Systém pracovnoprávnych vzťahov a kolektívneho vyjednávania v Taliansku nie je upravený zákonodarným zborom. Predpisy týkajúce sa odborových zväzov a zastúpenia a reprezentatívnosti zamestnávateľov v Taliansku takmer neexistujú. Medziodborový systém (ordinamento intersindacale) umožňuje pozrieť sa na vplyv uplatňovania predpisov o pracovnoprávnych vzťahoch na dynamiku talianskeho systému pracovnoprávnych vzťahov. Predpisy medziodborového systému sú stanovené v medzikonfederálnych dohodách, rámcových dohodách, protokoloch, nariadeniach atď. Môžu byť podpísané bilaterálne, konfederáciami pracovníkov a konfederáciami zamestnávateľov, alebo trojstranne, ak sa na nich zúčastňuje vláda. Tu je potrebné spomenúť konsolidované znenie o zastúpení odborových zväzov (TU 2014), ktoré vyplýva z dohody z 10. januára 2014 medzi Všeobecnou konfederáciou talianskeho priemyslu (Confederazione Generale dell'Industria Italiana, Confindustria) a Talianskou všeobecnou konfederáciou práce (Confederazione Generale Italiana del Lavoro, CGIL), Talianskou konfederáciou odborových zväzov pracovníkov (Confederazione Italiana Sindacati Lavoratori, CISL) a Zväz talianskych pracovníkov (Unione Italiana del Lavoro, UIL).
Taliansky systém pracovnoprávnych vzťahov a kolektívneho vyjednávania je tradične regulovaný národnými regulačnými orgánmi. Tento systém je založený na rovnováhe síl medzi hlavnými odborovými zväzmi (CGIL, CISL a UIL) – teda konfederatívnymi odbormi zastupujúcimi pracovníkov vo všetkých hospodárskych odvetviach v Taliansku a vedúcimi medziodvetvovými procesmi kolektívneho vyjednávania. V čase vzniku, rozvoja a národného založenia troch odborových zväzov boli zosúladené s tromi dominantnými politickými silami a ideologickými tradíciami v Taliansku (t. j. marxistickými/socialistickými, kresťanskými a republikánskymi tradíciami). Postupom času a v dôsledku krízy masových strán a silnej politickej ideológie umožnili tri konfederatívne odbory koexistenciu rôznych ideológií v rámci nich, hoci ich pôvodná identita čiastočne pretrváva.
Potreba formalizovať pravidlá pracovnoprávnych vzťahov v Taliansku sa objavila z dvoch dôvodov: na jednej strane kvôli vzniku autonómnych odborových zväzov a militantných skupín, ktoré podkopali hegemonické postavenie troch konfederácií, a na druhej strane kvôli vyblednutiu veľkých ideologických konfliktov medzi konfederáciami. Taliansky systém pracovnoprávnych vzťahov začal vytvárať vlastné predpisy, ktoré sú stanovené v medzikonfederálnych dohodách, rámcových dohodách, protokoloch atď.
Taliansky rámec pracovnoprávnych vzťahov prešiel v posledných rokoch mnohými zmenami s cieľom zvýšiť význam decentralizovaného vyjednávania a dosiahnuť užšie prepojenie medzi mzdami a produktivitou.
V roku 2018 Confindustria, hlavná konfederácia zamestnávateľov, a CGIL, CISL a UIL dosiahli medziodvetvovú dohodu o systéme vyjednávania (Factory Pact (Patto della Fabbrica) z 9. marca 2018). Dohoda má sprevádzať transformáciu a digitalizáciu výroby a služieb s dôrazom na efektívnosť a účasť. Dohodou sa zavádza súbor usmernení o obsahu a inštitúciách pracovnoprávnych vzťahov a o niektorých otázkach spoločného záujmu, o ktorých by sa malo rokovať o budúcich dohodách. Týka sa najmä certifikácie reprezentatívnosti a zdôrazňuje potrebu rozšíriť dohodu na organizácie zamestnávateľov. V dohode sa tiež potvrdzuje dvojstupňová štruktúra systému vyjednávania, pričom národné orgány dohľadu sú hlavným pilierom a rámce za účel vyjednávania ako nástroje na podporu konkrétnych postupov a potrieb na úrovni spoločností, a identifikuje sa niekoľko otázok, ktorými sa budú zaoberať budúce rokovania, ako je zmluvný blahobyt; odborná príprava a rozvoj zručností; zdravie a bezpečnosť ako prioritná oblasť rozvoja participatívnych pracovnoprávnych vzťahov; aktívne politiky trhu práce na zabezpečenie inkluzívnejšieho a dynamickejšieho trhu práce, a participatívne postupy, najmä inovatívne modely organizácie práce, ktoré by mali podporovať DCBA. Jedna vykonávacia dohoda o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia sa dosiahla v decembri 2018.
Za zmienku stojí novinka jedinečného alfanumerického kódu, ktorý Národná rada pre ekonomiku a prácu (Consiglio Nazionale dell'Economia e del Lavoro, CNEL) priraďuje každej NCBA. Článok 16-štvrťrok zákonného dekrétu č. 76/2020, ktorý bol zmenený a doplnený na zákon č. 120/2020, stanovil, že údaje týkajúce sa NCBA, ktoré sa vzťahujú na zamestnanca, musí zamestnávateľ uviesť vo svojich povinných oznámeniach ministerstvu práce a sociálnych politík a v mesačných správach pre Národný inštitút sociálneho zabezpečenia (INPS), prostredníctvom jedinečného alfanumerického kódu, ktorý pridelí CNEL pri pridaní zmluvy do archívov CNEL. Obežník INPS č. 170 z 12. novembra 2021 poskytol informácie o prechode údajov cez tok Uniemens, čo uľahčuje jedinečný alfanumerický kód pridelený CNEL. Počnúc vyhlásením zamestnávateľa z februára 2022 sa údaje prenášajú výlučne prostredníctvom kódu CNEL. Výnimkou sú kolektívne zmluvy pre odvetvia poľnohospodárstva a práce v domácnosti, v prípade ktorých sa komunikácia zamestnávateľov s INPS uskutočňuje aj prostredníctvom iných informačných tokov a pre ktoré sú preto zdrojové informácie Uniemens čiastočné. To umožňuje získať veľmi presné údaje o uplatňovaní NCBA na daňové účely.
Pandémia COVID-19 sťažila kolektívne vyjednávanie, najmä z dôvodu jeho hospodárskeho vplyvu a neistoty v súvislosti s obnovou. Rokovania o obnovení odvetvových dohôd však pokračovali a dosiahli sa dohody. V niektorých prípadoch bolo zvýšenie miezd naplánované počas trvania zmlúv, aby sa zohľadnilo očakávané obdobie obnovy.
Od marca 2020 rokovania medzi ministerstvom práce a sociálnych politík, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom hospodárskeho rozvoja, Národným inštitútom pre poistenie proti pracovným úrazom (INAIL) a sociálnymi partnermi vyústili do spoločného protokolu o opatreniach na boj proti šíreniu ochorenia COVID-19 na pracovisku a jeho obmedzenie, ktorý bol opakovane zmenený a implementovaný. Protokol a jeho následné aktualizácie, ktoré rozvíjajú zásady stanovené v zákone č. 81/2008 Z. z. (konsolidované znenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), poskytujú referenčný rámec pre stanovenie protokolov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na úrovni spoločnosti.
Zaviedlo sa povinné očkovanie pracovníkov proti ochoreniu COVID-19. V roku 2021 sa vstup do priestorov spoločnosti stal podmieneným vlastníctvom "zeleného pasu" – teda potvrdenia o očkovaní alebo prekonaní ochorenia COVID-19. Začiatkom roka 2022 všetci verejní a súkromní pracovníci vo veku 50 a viac rokov potrebovali na prístup na svoje pracovisko posilnený "zelený pas" – t. j. doklad o absolvovaní očkovacieho cyklu držiteľa. Rovnaká všeobecná povinnosť bez vekovej hranice 50 rokov sa týkala aj určitých kategórií pracovníkov, ktorí sa považujú za "ohrozených" infekciou COVID-19, konkrétne pracovníkov vo verejnom a súkromnom sektore zdravotnej starostlivosti (lekári, zdravotné sestry a ďalší zamestnanci). pracovníci Residenze Sanitarie Assistenziali (sociálno-lekárske rezidenčné zariadenia pre nesebestačných starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím); pracovníci škôl (v súkromných a verejných školách všetkých úrovní, univerzitách a vzdelávacích inštitúciách), a pracovníci v sektore obrany, bezpečnosti a verejnej záchrany. Pracovníkom, ktorí nesplnili požiadavky na očkovanie, bola uložená finančná pokuta. Okrem toho sa pracovníci, ktorí nedodržiavajú predpisy, považovali za nespravodlivo chýbajúcich, ale bez disciplinárnych dôsledkov, s právom udržať si svoje pracovné miesta, kým nepredložia "zelený preukaz". Zamestnávatelia neboli povinní platiť zamestnancom za dni neoprávnenej neprítomnosti. Do 15. júna 2022 mohli zamestnávatelia po piatich dňoch neodôvodnenej neprítomnosti z dôvodu nedodržania povinného očkovania pozastaviť výkon práce pracovníkov na dobu trvania pracovnej zmluvy uzavretej na ich zastupovanie, a to na obdobie nepresahujúce 10 pracovných dní a s možnosťou predĺženia do 15. júna 2022. Dňa 15. júna 2022 bola zrušená povinnosť byť zaočkovaný pre vstup na pracovisko pre takmer všetky uvedené kategórie pracovníkov s výnimkou zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov zamestnaných v Residenze Sanitarie Assistenziali, pre ktorých požiadavka uplynula 1. novembra 2022.
Pandémia COVID-19 urýchlila zavádzanie práce na diaľku v Taliansku. Využívanie tohto pracovného režimu sa počas pandémie zvýšilo a zdá sa, že ide o vznikajúci model, ktorý bude charakterizovať budúcnosť práce v Taliansku. Dňa 7. decembra 2021 sa na ministerstve práce a sociálnych politík dosiahla dohoda so sociálnymi partnermi o prvom národnom protokole o agilnej práci v súkromnom sektore. Protokol stanovuje definíciu práce na diaľku a usmernenia pre kolektívne vyjednávanie na národnej, podnikovej a územnej úrovni v súlade s ustanoveniami zákona č. 81/2017 Z. z. a platnými kolektívnymi zmluvami. Kolektívne vyjednávanie sa uskutočňuje s cieľom určiť, aké opatrenia sa musia implementovať v konkrétnych odvetviach.