Kolektívne vyjednávanie v Lotyšsku

Kolektívne vyjednávanie upravuje časť B pracovného zákonníka (§ 17 – 27). Zákon popisuje obsah a formu kolektívnych zmlúv, zmluvné strany kolektívnej zmluvy, účinok kolektívnej zmluvy v čase, vplyv kolektívnej zmluvy na pracovníkov, postupy uzatvárania kolektívnej zmluvy, schvaľovanie kolektívnej zmluvy, zmeny ustanovení kolektívnej zmluvy, oboznámenie sa s kolektívnou zmluvou a urovnávanie sporov.

Kolektívna zmluva je dobrovoľným nástrojom, ale po jej uzavretí je záväzná pre všetky zúčastnené strany. Zmeny v kolektívnych zmluvách by mali byť dohodnuté všetkými zúčastnenými stranami.

Kolektívne vyjednávanie je dobrovoľné a zvyčajne ho iniciujú odborové zväzy. V posledných rokoch sa zvýšil. Kolektívne vyjednávanie na úrovni odvetví je stále slabé, hoci od roku 2009 sa osobitná pozornosť venuje kolektívnemu vyjednávaniu na úrovni odvetví.

V vyjednávaní na úrovni spoločností a odvetví boli zavedené nové postupy. Podstatou týchto praktík je prepojenie kolektívnych zmlúv s určitými ekonomickými výhodami alebo s dôležitými ekonomickými procesmi v krajine.

Na úrovni spoločností dostali spoločnosti, ktoré majú kolektívne zmluvy, daňovú úľavu na časť výdavkov na stravu a lekárske ošetrenie všetkých zamestnancov uvedených v kolektívnej zmluve a platené zamestnávateľom. Takéto výdavky sú vylúčené z príjmu osoby, za ktorú sa platí daň zo mzdy, ak nepresahujú 480 eur ročne (v priemere 40 eur mesačne).

Tento stimul iniciovali odborové zväzy.

Na odvetvovej úrovni sa kolektívne zmluvy používali s cieľom zvýšiť finančnú disciplínu a platy. Prvým príkladom týchto aplikácií kolektívnych zmlúv je sektor stavebníctva, kde je kolektívne vyjednávanie na úrovni odvetvia podporené hospodárskym stimulom – nižšou mzdou za prácu nadčas. Kolektívne vyjednávanie iniciovala zamestnávateľská organizácia Lotyšské združenie stavebníctva (Latvijas Būvuzņēmēju apvienība, LBA), ktorá uľahčila založenie Partnerstva lotyšských stavebných dodávateľov na riadenie procesu vyjednávania. V roku 2019 podpísalo 313 stavebných firiem a odborových zväzov v stavebníctve všeobecnú dohodu o minimálnej mzde a boli vykonané príslušné zmeny v zákonníku práce.

Novely zákonníka práce prijaté 16. júna 2022 priniesli dve zmeny v úprave kolektívnych zmlúv. Prvá novela sa týkala možnosti odchýlok od kolektívnych zmlúv a druhá sa týkala povinnosti zamestnávateľa informovať všetkých zamestnancov o novej kolektívnej zmluve najneskôr do jedného mesiaca od jej podpisu.

Mzda sa zvyčajne určuje pri rokovaniach medzi zamestnávateľom a jednotlivým zamestnancom. Pokrytie vyjednávania o mzdách sa na vnútroštátnej úrovni nemonitoruje. Dá sa zhruba charakterizovať pomocou údajov z každoročného prieskumu LBAS, ale tieto údaje sa zbierajú na dobrovoľnom základe, nie sú dokonalé a od roku 2015 nie sú verejne dostupné.

CSP poskytuje údaje o zložení zamestnancov podľa ekonomickej činnosti a rozsahu a povahe kolektívnych zmlúv na roky 2010, 2014 a 2018 (Portál oficiálnej štatistiky, 2023a).

S nedávno podpísanou všeobecnou dohodou v stavebníctve sa pokrytie mzdového vyjednávania určite zvýšilo.

Kolektívne vyjednávanie zamestnancov na rôznych úrovniach

Zdroj: Oficiálny štatistický portál (2023a)

Kolektívne vyjednávanie zamestnancov

Zdroje: Eurofound, Európsky prieskum spoločností z rokov 2013 a 2019 (vrátane spoločností zo súkromného sektora s prevádzkarňami s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S), s možnosťou viacerých odpovedí), Eurostat [earn_ses10_01], [earn_ses14_01], [earn_ses18_01] (vrátane spoločností s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S okrem O), s jednou odpoveďou pre každú miestnu jednotku), OECD a AIAS (2021); databáza LBAS (2015); Oficiálny štatistický portál (2023a); ILO

Hlavnou úrovňou kolektívneho vyjednávania je podniková úroveň.

V Lotyšsku sa kolektívne zmluvy nerozlišujú ako mzdové zmluvy alebo dohody o pracovnom čase. Kolektívne zmluvy zvyčajne zahŕňajú širší rozsah otázok, ale neriešia konkrétne otázky miezd a pracovného času, pretože tieto aspekty pracovných podmienok sú dostatočne upravené zákonom. Pokiaľ ide o pracovný čas, kolektívne zmluvy najčastejšie poskytujú viac dovoleniek alebo viac času na vzdelávanie.

V roku 2019 bola uzavretá prvá dohoda o reálnych mzdách v stavebníctve. Odvetvová kolektívna zmluva (všeobecná zmluva) je platná od 3. novembra 2019. Uvádza sa v ňom, že minimálna hrubá mesačná mzda v stavebníctve by mala byť 780 EUR; minimálna hodinová sadzba by mala byť 4,67 €; povinná príplatok by sa mala vyplácať, ak zamestnanec získal príslušné odborné vzdelanie; príplatok za prácu nadčas by nemal byť nižší ako 50% zo mzdy zamestnanca; a minimálna mesačná mzda pre študentov stážistov počas prvých šiestich mesiacov by mala byť 546 EUR.

Úrovne kolektívneho vyjednávania, 2022

Poznámka: O otázkach miezd a pracovného času sa rokuje na vnútroštátnej úrovni, ale nevedú k kolektívnym zmluvám.

Artikulácia

Najvyšším štandardom pre pracovnoprávne vzťahy je zákon. Akákoľvek kolektívna zmluva môže len zlepšiť podmienky stanovené zákonom a kolektívnou zmluvou najvyššej úrovne. Keďže v Lotyšsku takmer neexistujú odvetvové dohody, dohody na úrovni podnikov musia poskytovať lepšie podmienky ako celý rozsah pôsobnosti pracovnoprávnych predpisov.

Kolektívne vyjednávanie sa môže uskutočniť kedykoľvek a kolektívne zmluvy sa môžu uzavrieť kedykoľvek. Rokovania o národnej minimálnej mzde medzi vládou a sociálnymi partnermi na národnej úrovni prebiehajú pred prijatím štátneho rozpočtu, zvyčajne v auguste alebo septembri, keď sú k dispozícii štatistické údaje o hospodárskom vývoji za prvý polrok.

§ 19 zákonníka práce špecifikuje účinok kolektívnych zmlúv počas obdobia ich platnosti, ale nešpecifikuje, čo sa stane, keď uplynie ich platnosť a nie sú v určitej lehote dohodnuté. Predpisy pre takéto situácie by mali byť zahrnuté do kolektívnych zmlúv. Zákon stanovuje: "Kolektívna zmluva môže byť uzavretá na určité obdobie alebo na obdobie potrebné na výkon konkrétnej práce. Ak kolektívna zmluva nestanovuje čas nadobudnutia účinnosti, kolektívna zmluva sa považuje za uzavretú na jeden rok."

Kolektívnu zmluvu možno vypovedať pred uplynutím jej platnosti na základe dohody zmluvných strán alebo výpovede jednou zo strán, ak je takéto právo dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Oficiálne postupy koordinácie vyjednávania o mzdách nie sú stanovené.

Nerozvíja sa ani neformálna koordinácia. Existujú len tri odvetvové kolektívne zmluvy (označené ako všeobecné zmluvy): v odvetví železničnej dopravy, stavebníctve a odvetví sklenených vlákien. V niektorých odvetviach odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov uzavreli dohody o spolupráci, ktoré sú podobné z hľadiska formátu a znenia.

LBAS a LDDK organizujú opatrenia na zlepšenie sociálneho dialógu na odvetvovej úrovni, ale toto úsilie má skôr budovanie kapacít ako koordinačný účel. Od roku 2008 sa však sociálni partneri zúčastňujú na akčných programoch financovaných zo štrukturálnych a investičných fondov EÚ zameraných na budovanie kapacít sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni. Tieto projekty zahŕňajú osobitné projekty na budovanie kapacít pre sociálny dialóg na odvetvovej a regionálnej úrovni. Tieto projekty sú zamerané na informovanie a konzultácie s členskými organizáciami, čo možno považovať za druh "mäkkej" koordinácie.

V súlade s lotyšským právom je pre členov organizácie alebo združenia organizácií záväzná všeobecná dohoda uzavretá veľkým podnikom, zamestnávateľskou organizáciou alebo združením zamestnávateľských organizácií. Ak podnik alebo organizácia alebo združenie zamestnávateľských organizácií, ktoré uzatvárajú dohodu, zamestnáva viac ako 50 % zamestnancov alebo poskytuje viac ako 50 % obratu v odvetví, všeobecná dohoda je záväzná pre všetkých zamestnávateľov v príslušnom odvetví a vzťahuje sa na všetkých ich zamestnancov.

Kolektívna zmluva na úrovni podniku je pre zmluvné strany záväzná a jej ustanovenia sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí sú zamestnaní u príslušného zamestnávateľa alebo v príslušnom podniku zamestnávateľa, pokiaľ kolektívna zmluva neustanovuje inak. Nemalo by byť dôležité, či boli právne pracovnoprávne vzťahy so zamestnancom založené pred alebo po nadobudnutí účinnosti kolektívnej zmluvy.

Iné dobrovoľné mechanizmy rozšírenia uplatňovania podmienok kolektívnych zmlúv neexistujú.

Zákonník práce stanovuje, že "zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu odchýliť od ustanovení kolektívnej zmluvy len vtedy, ak sú príslušné ustanovenia pracovnej zmluvy pre zamestnanca výhodnejšie".

Právnym spôsobom, ako sa odchýliť od existujúcej kolektívnej zmluvy, je zmena ustanovení zmluvy. § 23 Zákonníka práce určuje mechanizmus zmeny ustanovení kolektívnej zmluvy. Zákon stanovuje, že počas obdobia platnosti kolektívnej zmluvy môžu zmluvné strany meniť jej ustanovenia len v súlade s postupmi stanovenými kolektívnou zmluvou alebo postupmi na uzatvorenie kolektívnej zmluvy (§ 21 zákonníka práce), ak takéto postupy neboli predpísané.

V roku 2022 sa zmenili pravidlá týkajúce sa výnimiek pre prípady stanovené zákonom; Výnimky z uvedených ustanovení boli povolené len vtedy, ak sa neznížila celková úroveň ochrany zamestnancov. K dnešnému dňu sa vyskytol jeden takýto prípad – o určení skúšobnej doby zamestnanca.

V § 16 ods. 3 zákona o pracovných sporoch sa stanovuje, že ak sa spor kolektívnych záujmov rieši prostredníctvom zmierovacích konaní, strany by sa mali zdržať kolektívnej žaloby (vrátane štrajkov alebo výluk). Rovnaká požiadavka platí, ak kolektívny spor rieši rozhodcovský súd (§ 20 ods. 5). § 14 ods. 2 zákona o štrajku stanovuje, že počas štrajku odborové zväzy ani zamestnanci nesmú zamestnávateľovi oznámiť požiadavky, ktoré neboli uvedené vo vyhlásení štrajku.

Neexistujú žiadne informácie o existencii mierových doložiek v kolektívnych zmluvách.

Podľa databázy LBAS boli najdôležitejšími ďalšími aspektmi pracovného života, ktorými sa kolektívne zmluvy zaoberali do roku 2015:

• dodatočné sviatky, napríklad v prípade pôrodu

• ďalšie výhody, ako sú platené účty za telefón, doprava, strava a zdravotné poistenie

• platená odborná príprava a vzdelávanie

• zlepšenie podmienok na zosúladenie pracovného a súkromného života (elektronická práca, práca na diaľku, pružný pracovný čas)

• dodatočné opatrenia pre starších pracovníkov