Priemyselné žaloby a spory v Lotyšsku

Právo na štrajk a postup pri štrajku sú stanovené v zákone o štrajku. V roku 2019 boli zavedené dve zmeny: zaviedla sa kapitola VIII o správnych priestupkoch v oblasti práva na štrajk a právomoci v konaniach o správnom priestupku a v súvislosti s tým bol odstránený § 19 ods. 3 bod 4, ktorým sa stanovuje právo VDI administratívne trestať vinníkov za porušenie regulačných predpisov.

Zákon o pracovnoprávnych sporoch upravuje postup riešenia pracovnoprávnych sporov pred štrajkom alebo, ak spory nie sú vyriešené, odôvodnenie štrajkov. Zákon sa v roku 2022 nezmenil.

Štrajkový zákon definuje štrajk (streiks) ako prostriedok na vyriešenie sporu kolektívneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že zamestnanci alebo skupina zamestnancov v pobočke podniku dobrovoľne, úplne alebo čiastočne prerušujú prácu, aby dosiahli splnenie svojich požiadaviek.

Zamestnanci majú právo na štrajk na ochranu svojich ekonomických alebo profesionálnych záujmov. Právo na štrajk by sa malo uplatňovať ako posledná možnosť, ak sa nedosiahla dohoda v spore o kolektívne záujmy. Účasť na štrajku musí byť dobrovoľná.

Sudcovia, prokurátori, príslušníci polície, pracovníci požiarnej ochrany, hasiči a záchranári, pohraničníci, príslušníci štátnej bezpečnostnej služby, dozorcovia a ľudia, ktorí slúžia v národných ozbrojených silách, majú zakázané štrajkovať.

Ďalšími právnymi typmi štrajkov sú pracovné spory (darba strīds) a mechanizmy riešenia sporov a výluky (lokauts) (upravené zákonom o pracovných sporoch). Odborové zväzy môžu tiež požadovať protestné akcie, ako sú zhromaždenia (mītiņš), pikety (pikets) a demonštrácie (demonštrácie) (upravené zákonom o zhromaždeniach, demonštráciách a demonštráciách prijatým 16. januára 1997).

Novely zákona o stretnutiach, demonštráciách a demonštráciách v roku 2022 zaviedli nové predpisy zamerané na obmedzenie politických účelov stretnutí, demonštrácií a demonštrácií. Zákon zakazuje používanie týchto opatrení na účely organizácií, ktorých činnosť v Lotyšsku je zakázaná alebo súvisiaca s propagáciou alebo glorifikáciou podujatí založených na ideológii nacistických alebo komunistických režimov.

Štrajky sú v Lotyšsku zriedkavé. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) však v roku 2017 došlo k 15 štrajkom a výlukám. Podľa toho istého zdroja nedošlo v rokoch 2018, 2019, 2020 a 2021 k žiadnym štrajkom a výlukám. Podrobnejšie informácie sa nenašli ani v štatistikách MOP, ani v údajoch z Európskeho prieskumu spoločností z roku 2019.

Národné štatistiky o štrajkoch sa v Lotyšsku neuverejňujú. CSP môže na požiadanie poskytnúť údaje zo svojho prieskumu ekonomicky aktívnych obchodných spoločností, jednotlivých obchodníkov, roľníckych alebo rybárskych fariem, rozpočtových inštitúcií, nadácií alebo fondov, ako aj administratívne údaje. Tieto údaje sa predkladajú MOP a uverejňujú sa v súbore údajov MOP. Údaje za rok 2022 sa v príslušnom súbore údajov MOP nenašli.

Na základe správ miestnych médií v roku 2022 došlo k niekoľkým protestným akciám. Napríklad v sektore vzdelávania viac ako 3 000 pedagogických pracovníkov protestovalo 16. júna 2022 pred lotyšským parlamentom. Pedagogickí pracovníci požadovali zastavenie zavádzania nového modelu platov učiteľov, vyváženie pracovnej záťaže učiteľov a spravodlivé rozdelenie mzdových prostriedkov medzi obce, aby neutrpeli učitelia z obcí s už vybudovanou sieťou škôl. Lekársky odborový zväz LVSADA usporiadal 27. júla a 7. septembra 2022 dva 2-dňové varovné štrajky a protestné akcie v blízkosti kancelárie kabinetu ministrov. Hlavnou požiadavkou lekárov bolo zvýšenie platu o 10 %.

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov

Všeobecné zásady mechanizmov riešenia sporov sú stanovené v zákonníku práce.

V závislosti od predmetu sporu a zúčastnených osôb sa pracovnoprávne spory delia na individuálne spory týkajúce sa práv, kolektívne spory týkajúce sa práv a kolektívne spory týkajúce sa záujmov.

Pri riešení individuálnych a kolektívnych sporov týkajúcich sa práv sa uplatňuje pracovné právo a občianske súdne právo. Pri riešení kolektívnych sporov týkajúcich sa záujmov sa uplatňuje zákonník práce a zákon o štrajku.

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov sú podrobne upravené zákonom o pracovnoprávnych sporoch (§ 9 – 21). Zákon rozlišuje medzi kolektívnymi spormi týkajúcimi sa práv a kolektívnymi spormi týkajúcimi sa záujmov. Zákonník práce upravuje riešenie sporov týkajúcich sa kolektívnych zmlúv.

Kolektívny spor o práva je rozdiel v názoroch medzi zúčastnenými stranami, ktorý vzniká pri uzatváraní, zmene, ukončení alebo plnení pracovnej zmluvy alebo pri uplatňovaní alebo výklade ustanovení právnych predpisov, ustanovení kolektívnej pracovnej zmluvy alebo predpisov o pracovnom postupe.

Kolektívny spor týkajúci sa záujmov je rozdiel v názoroch medzi zúčastnenými stranami, ktorý vzniká v súvislosti s postupmi kolektívneho vyjednávania, ktorými sa určujú nové pracovné podmienky alebo ustanovenia o zamestnaní.

V oboch prípadoch je prvým krokom predloženie písomného podania druhej strane, v ktorom sa uvedú predložené požiadavky. Ak je odpoveď záporná alebo nepríde odpoveď, kolektívny spor týkajúci sa práv by sa mal vyriešiť prostredníctvom zmierovacej komisie. Každá strana kolektívneho sporu týkajúceho sa práv má právo obrátiť sa na súd, ak sa nevyrieši prostredníctvom zmierovacej komisie. Ak sa strany písomne dohodnú, kolektívny spor o práva sa môže postúpiť na urovnanie rozhodcovskému súdu.

Individuálne mechanizmy riešenia sporov

Zákonník práce stanovuje, že individuálne spory týkajúce sa práv medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ak nie sú vyriešené v rámci podniku, by sa mali riešiť na súde.

Zákon o pracovnoprávnych sporoch definuje individuálny spor týkajúci sa práv ako rozdiel v názoroch medzi zamestnancom alebo skupinou zamestnancov a zamestnávateľom, ktorý vzniká pri uzatváraní, zmene, ukončení alebo plnení pracovnej zmluvy a pri uplatňovaní alebo výklade ustanovení právnych predpisov, ustanovení kolektívnej pracovnej zmluvy alebo predpisov o pracovnom poriadku.

Individuálne spory týkajúce sa práv v podniku by sa mali riešiť v čo najväčšej možnej miere rokovaniami medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Ak sa pri rokovaniach nedosiahne dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov sa musia písomne dohodnúť na zriadení komisie pre pracovnoprávne spory. Zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov sa môžu dohodnúť aj na uplatnení iných postupov na urovnanie sporu.

Každá strana individuálneho sporu o práva má právo obrátiť sa na súd, ak sa nevyrieši rokovaním medzi zamestnancom a zamestnávateľom, alebo ak niektorá zo strán nie je spokojná s rozhodnutím komisie pre pracovnoprávne spory.

Odborové zväzy majú právo zastupovať svojich členov bez osobitného povolenia pri riešení individuálnych sporov týkajúcich sa práv a podať žalobu na súd v záujme svojich členov.

Využívanie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov

V Lotyšsku nie sú žiadne pracovné súdy. Pracovnoprávne spory rieši všeobecný súd. Nie sú k dispozícii žiadne údaje o tom, ako často sa používajú alternatívne formy riešenia sporov v porovnaní s postupmi riešenia sporov na súde.

V roku 2018 VDI uskutočnil výskum účinných metód riešenia pracovných sporov v Lotyšsku (Baltic Institute of Social Sciences, 2018). Výsledná správa poskytuje štatistiky o niektorých aspektoch postupov riešenia sporov za rok 2017. Štatistické údaje a výpočty autorov vychádzajú zo žiadostí na súd a sťažností na VDI. Za roky 2017 – 2021 sú k dispozícii údaje o počte prípadov, ktoré VDI preskúmal v otázkach pracovných práv. Nespresňujú, či ide o pracovnoprávne spory alebo konzultácie.

Využívanie mechanizmov riešenia sporov, 2017 – 2022

Poznámka: nie je k dispozícii.

Zdroje: 2017: VDI a informačný systém súdu, ako sa uvádza v Baltskom inštitúte sociálnych vied (2018); 2018 – 2022: výročné správy VDI o preskúmaných podaniach týkajúcich sa otázok pracovných práv