Kolektívne vyjednávanie v Luxembursku

Kolektívne zmluvy musia byť prerokované medzi sociálnymi partnermi v súlade s určitými formalitami a predložené ITM na schválenie ministrovi práce. Existujú dva typy kolektívnych zmlúv:

• štandardné kolektívne zmluvy dohodnuté medzi zamestnávateľom alebo skupinou podnikov (alebo ich zástupcami) a odborovou organizáciou, ktoré sú právne záväzné medzi signatármi

• kolektívne zmluvy rozšírené nariadením veľkovojvodstva a uplatniteľné na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov príslušného povolania

• Najdôležitejšie úrovne vyjednávania sú odvetvové a podnikové úrovne. Relatívny význam týchto dvoch úrovní dohody sa v jednotlivých odvetviach líši. Odvetvové dohody existujú v odvetviach, ako je bankovníctvo, poisťovníctvo, súkromná bezpečnosť, stavebníctvo a všetky súvisiace remeslá, ako aj nemocničný a sociálny sektor. Tieto dohody o jednom odvetví pokrývajú 100 % pracovnej sily a ministerstvo práce ich predlžuje. Mnohé odvetvia však nemajú žiadne dohody na úrovni odvetvia. V roku 2018 malo 59 % všetkých zamestnancov svoje pracovné podmienky regulované kolektívnym vyjednávaním (Statec, 2022a), čo je pomerne vysoká hodnota napriek vysokej miere decentralizácie kolektívneho vyjednávania a slabému kolektívnemu vyjednávaniu v niektorých odvetviach. Pokiaľ nie je v kolektívnej zmluve stanovené inak, vrcholový manažment nepodlieha pracovným a platovým podmienkam stanoveným v kolektívnej zmluve, ktorá sa vzťahuje na zamestnancov. Zamestnanci, ktorých plat je výrazne vyšší ako plat vyplácaný zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva, sa považujú za vrcholový manažment. Tento plat musí súvisieť s autoritatívnymi a efektívnymi riadiacimi právomocami, nezávislosťou v organizácii práce a flexibilitou pracovného času.

Neexistuje žiadne národné kolektívne vyjednávanie o mzdách. Existuje však mechanizmus indexácie miezd. Platy a mzdy (vrátane minimálnej mzdy) sa upravujú v súlade so životnými nákladmi. Keď sa index spotrebiteľských cien počas predchádzajúceho štvrťroka zvýši alebo zníži o 2,5 %, platy sa automaticky upravia o rovnaký pomer. Index spotrebiteľských cien a jeho vplyv na kĺzavú mzdovú stupnicu zverejňuje mesačne národný štatistický úrad (Národný inštitút pre štatistiku a ekonomické štúdie (Statec)). Zamestnávateľ musí zvýšiť všetky mzdy o 2,5 %. Odvetvové kolektívne zmluvy môžu obsahovať mzdové sadzby spojené s platovou triedou a koeficientom. Na úrovni podnikov sa kolektívne zmluvy o mzdách často uzatvárajú na 12 až 24 mesiacov.

Kolektívne vyjednávanie zamestnancov

Zdroje: Eurofound, Európsky prieskum spoločností 2013/2019 (vrátane spoločností zo súkromného sektora s prevádzkami s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S), otázka v prieskume bola otázkou s možnosťou výberu z viacerých odpovedí a bolo možné odpovedať viacerými odpoveďami); Eurostat [earn_ses10_01], [earn_ses14_01], [earn_ses18_01] (vrátane spoločností s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S okrem O), s jedinou odpoveďou pre každú miestnu jednotku), OECD a AIAS, 2021; Štát, 2019.

Najnovšie vnútroštátne údaje o rozsahu kolektívneho vyjednávania vychádzajú zo zisťovania EÚ o štruktúre príjmov z roku 2018. Na základe tohto prieskumu Statec odhaduje, že na 59 % zamestnancov sa vzťahuje kolektívna pracovná zmluva. Podľa spoločnosti Statec (2022a) existuje veľký rozdiel medzi verejným sektorom (100 %), vzdelávaním (92 %) a sociálnymi a opatrovateľskými činnosťami (75 %) a niektorými činnosťami v sektore súkromných služieb, ako je maloobchod (38 %), hotelové a reštauračné činnosti (21 %) a technické a vedecké činnosti (14 %). Pokrytie sa líši podľa veľkosti spoločnosti, od 30 % (pre spoločnosti s 10 až 49 zamestnancami) do 79 % (pre spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami). Globálna sadzba založená na prieskume štruktúry zárobkov zahŕňa verejný sektor. Ak sa vylúčia zamestnanci verejného sektora, miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním je v Luxembursku 53 % (Statec, 2022a).

Medziodvetvové dohody sú zriedkavé a nikdy sa netýkajú otázok, ako sú mzdy alebo pracovný čas. Vykonávajú najmä celoeurópske dohody uzavreté sociálnymi partnermi, napríklad o práci na diaľku alebo obťažovaní na pracovisku.

Najdôležitejšími úrovňami vyjednávania sú odvetvová a podniková úroveň. Odvetvové dohody sa spočiatku vzťahujú len na spoločnosti, ktoré patria k zamestnávateľským organizáciám, ktoré dohodu podpísali, ale vláda ich často rozširuje na celé odvetvie. Relatívny význam týchto dvoch úrovní dohody sa v jednotlivých odvetviach líši. Odvetvové dohody existujú napríklad v odvetviach, ako je bankovníctvo, poisťovníctvo a súkromná bezpečnosť. Mnohé odvetvia však nemajú žiadne dohody na úrovni odvetvia.

Úrovne kolektívneho vyjednávania, 2022

Artikulácia

Otázka artikulácie je v Luxembursku pomerne teoretická, pretože tam, kde existuje odvetvová kolektívna zmluva, je mimoriadne zriedkavé nájsť spoločnosť s vlastnou kolektívnou zmluvou na úrovni podniku. Kolektívne zmluvy na oboch úrovniach sa preto musia koordinovať len zriedka. Ak však existujú dve úrovne kolektívnych zmlúv, uplatňuje sa zásada zvýhodňovania dohôd vyššej úrovne. Dohody na úrovni podnikov nemôžu poskytnúť horšie podmienky zamestnanosti a mzdy ako dohody na úrovni odvetví. Ak sú ustanovenia kolektívnej zmluvy horšie ako zákonné minimálne požiadavky alebo obmedzujú práva stanovené odvetvovou zmluvou, vyhlasujú sa za neplatné a nemajú žiadny účinok.

Na vnútroštátnej úrovni sa nekonajú žiadne veľké kolá rokovaní. Kolektívne vyjednávanie o mzdách existuje v niektorých odvetviach a na úrovni podnikov v rôznych obdobiach. V bankovom sektore a poisťovníctve sociálni partneri vo všeobecnosti uzatvárajú kolektívne zmluvy na obdobie troch rokov. Na úrovni podnikov sa kolektívne zmluvy o mzdách často uzatvárajú na kratšie obdobia (zákon stanovuje, že minimálna dĺžka trvania zmluvy je šesť mesiacov a maximálna tri roky).

Najdôležitejšou formou koordinácie miezd je mechanizmus indexácie miezd. V apríli 2006 sociálni partneri a vláda v tripartitnom koordinačnom výbore rozhodli o úprave uplatňovania mechanizmu indexácie miezd na roky 2006 – 2009. Modulácia odložila periodickú úpravu úrovne miezd v závislosti od inflácie až o sedem mesiacov. Bolo to odôvodnené obavami o hospodársku konkurencieschopnosť po rýchlom náraste cien ropy. Počas tohto obdobia sa mzdy zvýšili o menej ako všeobecné ceny. Mzdy sa však zvyčajne indexujú podľa zmien životných nákladov. Preto keď index spotrebiteľských cien klesá alebo rastie, v zásade sa upravujú v rovnakom pomere. Cieľom je zachovať kúpnu silu zamestnancov. Okrem toho neexistuje žiadna koordinácia vyjednávania o mzdách, či už medzi úrovňami vyjednávania, ani v rámci nich.

Odvetvové kolektívne zmluvy sa spočiatku vzťahujú len na tie spoločnosti, ktoré patria k organizáciám zamestnávateľov, ktoré dohodu podpísali. Sociálni partneri na odvetvovej úrovni však takmer vždy žiadajú vládu, aby ich rozšírila na celé odvetvie. V roku 2022 ministerstvo práce a zamestnanosti vyhlásilo dve odvetvové dohody za "všeobecne záväzné". Neexistujú žiadne iné dobrovoľné mechanizmy na rozšírenie alebo uplatňovanie podmienok kolektívnych zmlúv.

Neexistuje žiadna možnosť odchýliť sa od kolektívnych zmlúv s cieľom vyplácať mzdy pod úrovňou kolektívnej zmluvy. Výnimka je možná len pri vyplácaní miezd nad úrovňou kolektívnej dohody. Okrem toho podľa zásady zvýhodnenia musia kolektívne zmluvy byť v súlade s ustanoveniami zákona.

Na to, aby mohli sociálni partneri čiastočne alebo úplne vypovedať kolektívnu zmluvu (vždy uzavretú na dobu určitú), musia požiadať o jej ukončenie s výpovednou lehotou stanovenou v kolektívnej zmluve (maximálne tri mesiace). Potom musia strany začať nové rokovania, ktoré sa v každom prípade musia začať najneskôr šesť týždňov pred nadobudnutím platnosti dohody alebo ustanovení, o ktorých sa má opätovne rokovať. Vypovedaná kolektívna zmluva stráca platnosť hneď po nadobudnutí platnosti novej zmluvy alebo najneskôr v prvý deň 12. mesiaca nasledujúceho po žiadosti o ukončenie, ale sociálni partneri sa môžu dohodnúť na novom dátume uplynutia platnosti. Ak nie je podaná žiadosť o ukončenie kolektívnej zmluvy (alebo niektorých jej ustanovení) pred dátumom jej ukončenia, predlžuje sa o neurčité obdobie. Následne môže byť ukončený pri dodržaní výpovednej lehoty stanovenej v zmluve.

Podľa článku L. 162-11 Zákonníka práce sa zmluvné strany musia počas doby platnosti kolektívnej zmluvy zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť ich dodržiavanie zmluvy. Musia sa tiež zdržať účasti na štrajku alebo výluke v téme upravenej kolektívnou zmluvou.