Aktéri a inštitúcie v Holandsku

Do roku 1980 hrala vláda významnú úlohu v holandskom systéme pracovnoprávnych vzťahov, najmä pokiaľ ide o tvorbu miezd. Situácia sa odvtedy zmenila a v roku 2018 sociálni partneri uviedli, že minister sociálnych vecí a zamestnanosti vynakladá osobitné úsilie na ich začlenenie.

Holandská vláda má relatívne dobre rozvinutý systém konzultácií so sociálnymi partnermi. Konzultácie sa pravidelne uskutočňujú v SER. Nasledujúce kabinety často uzatvárajú sociálne pakty, zvyčajne prostredníctvom bipartitnej STVDA.

Okrem toho má Holandsko vysoko rozvinutý prístup k odvetvovému sociálnemu dialógu. V rámci národnej kultúry sa odvetvové odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov stretávajú, aby uzavreli kolektívne pracovné zmluvy s cieľom regulovať a stanoviť pravidlá pracovného života v príslušných odvetviach. Tieto dohody vychádzajú z vnútroštátnych právnych predpisov o pracovných podmienkach, ale pri posudzovaní otázok odvetvovej sociálnej politiky zohľadňujú aj hospodársku realitu v jednotlivých odvetviach.

Hlavnými aktérmi sú ministerstvo sociálnych vecí a zamestnanosti, holandský úrad práce (Nederlandse Arbeidsinspectie) (predtým inšpektorát SZW), ktorý je zodpovedný aj za monitorovanie bezpečnosti a ochrany zdravia, SER a agentúra sociálneho zabezpečenia (Zamestnanecká poisťovňa (Uitvoeringsinstituut Werknemersverzekeringen, UWV), ktorý je zodpovedný za dávky a opätovné začlenenie nezamestnaných a pracovníkov so zdravotným postihnutím. Okrem toho je ministerstvo hospodárstva a politiky v oblasti klímy (Ministerie van Economische Zaken en Klimaat) kľúčovým aktérom v politike pracovného života, pretože sa podieľa na tvorbe politík pre konkrétne odvetvia. Do tvorby politiky sa musia zahrnúť aj odvetvové skutočnosti, a preto sa aj ministerstvo sociálnych vecí a zamestnanosti zúčastňuje na pravidelných tripartitných stretnutiach so sociálnymi partnermi.

Ministerstvo sociálnych vecí a zamestnanosti je zodpovedné za väčšinu pracovnoprávnych predpisov, monitorovanie kolektívnych zmlúv, sociálny dialóg a pracovnoprávne inšpekčné činnosti vrátane kontroly pracovných podmienok.

Skutočnú kontrolu vykonáva holandský úrad práce, ktorý sa týka nielen pracovných podmienok, ale aj sociálnych podvodov, minimálnych miezd a nelegálnej práce.

Neexistuje žiadny osobitný pracovný súd a spory sa riešia prostredníctvom všeobecného súdneho systému. Neexistuje žiadna osobitná mediačná rada pre otázky súvisiace s prácou, s jednou výnimkou: "podnikové výbory" (bedrijfscommissies) môžu dobrovoľne sprostredkovať konflikty medzi zamestnávateľmi a zamestnaneckými radami.

Od roku 1945 je zastúpenie sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni veľmi stabilné, pričom tri odborové a tri federácie zamestnávateľov sú členmi tripartitnej SER a bipartitnej STVDA. Právny základ ich zastúpenia (všeobecnejšia reprezentatívnosť) je obmedzený na dekrét z roku 1980 o členstve v SER. Táto vyhláška stanovuje len veľmi široké pravidlá reprezentatívnosti. V otázke reprezentatívnosti existuje len málo právnych konfliktov. Pokles hustoty odborov však vyústil do diskusií o úlohe odborov v systéme kolektívneho vyjednávania (vrátane otázky predĺženia platnosti kolektívnych zmlúv) a o reprezentatívnosti a postavení SER (a v menšej miere STVDA). To podkopáva legitímnosť a reprezentatívnosť kolektívnych zmlúv, ktoré sa uzatvárajú. Vyvolalo to tiež malý, ale rastúci trend malých odborových zväzov, ktoré zastupujú mladších pracovníkov, odborníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov, pracovníkov na čiastočný úväzok a na voľnej nohe.

O odborovom zastúpení

V Holandsku neexistujú žiadne obmedzenia členstva v odboroch v právnych predpisoch. Hustota Únie postupne klesá a v roku 2021 bola tesne pod 13 %, čo je pokles z približne 40 % pred 30 rokmi. Pokles od roku 2011 do roku 2021 bol stabilný, ale pomalý.

Prostredie je v posledných desaťročiach viac-menej stabilné, okrem založenia nového odborového zväzu v sektore základného vzdelávania v roku 2017, PO v Actie. Tento odborový zväz vznikol ako skupina na Facebooku a v krátkom čase ho podporilo 45 000 učiteľov. Vyskytli sa aj iné prípady, keď sa nové odborové zväzy založili, aby pokryli pracovníkov, ktorí sa tradične nepovažovali za členov odborov. Napríklad Alternatívny odborový zväz (Alternative voor Vakbond, AVV) sa nepovažuje za tradičný zväz, pretože zastupuje aj podnikateľov.

Dôležitou charakteristikou holandského systému kolektívneho vyjednávania je skutočnosť, že pokrytie kolektívnym vyjednávaním je oveľa vyššie (približne 73 %) ako hustota odborových zväzov (menej ako 15 %). Hlavným dôvodom nie je ani tak rozšírenie kolektívnych zmlúv (to pridáva len sedem percentuálnych bodov k rozsahu kolektívneho vyjednávania), ale povinnosť zamestnávateľov, ktorí sú zmluvnými stranami kolektívnej zmluvy, zaobchádzať s organizovanými a neorganizovanými zamestnancami rovnako. To vytvára pre odbory dobre známy problém "parazitovania": neorganizovaní zamestnanci žnú rovnaké výhody z odborových aktivít ako organizovaní zamestnanci.

Jedným z problémov odborov je zvýšenie priemerného veku ich členov. Priemerný vek sa postupne zvyšuje a z dlhodobého hľadiska to povedie k nižšej hustote (t. j. odchod najstarších zamestnancov do dôchodku). Okrem toho vzostup flexibilnej pracovnej sily – zvyčajne skupiny s nízkou mierou členstva v odboroch – predstavuje hrozbu pre legitímnosť a reprezentatívnosť dosiahnutých kolektívnych zmlúv.

Nové odborové zväzy ako PO v Actie a AVV ukazujú, že členstvo v odboroch možno posilniť zavedením otvorenejšieho a inkluzívnejšieho prístupu k členstvu a priamou komunikáciou s členmi s cieľom určiť ich potreby, a to aj prostredníctvom sociálnych médií.

Členstvo v odboroch a hustota odborov, 2011 – 2021

Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Predbežné údaje. *** Predchádzajúce údaje boli podľa nášho zdroja nesprávne. Tento riadok poskytuje správne údaje. Členstvo zamestnancov v odboroch bolo odvodené od celkového počtu členov odborov a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. dôchodcov, samostatne zárobkovo činné osoby, študenti, nezamestnaní). n.a., nie je k dispozícii.

Zdroje: CBS StatLine, 2021; CBS StatLine, 2022a; OECD a AIAS, 2021.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Existujú tri hlavné vnútroštátne medzisektorové odborové zväzy, ktoré rokujú a konzultujú politiku týkajúcu sa zamestnanosti a trhu práce. Ide o Holandskú konfederáciu odborových zväzov (Federatie Nederlandse Vakbeweging, FNV), Národnú federáciu kresťanských odborových zväzov (Christelijk Nationaal Vakverbond, CNV) a Federáciu odborových zväzov pre profesionálov (Vakcentrale voor professionals, VCP). Ide o najväčšie odborové zväzy v Holandsku a rokujú s vládou prostredníctvom SER a STVDA. Hlavným vývojom v posledných rokoch bol proces vnútornej reštrukturalizácie najväčšej federácie FNV. Súčasná štruktúra je jedna federácia, rozdelená na 28 pobočiek. CNV sa tiež skladá zo série odvetvových odvetví. Okrem toho sa k VCP pripojili niektoré odborové zväzy (Holandské združenie starších ľudí (Algemene Nederlandse Bond voor Ouderen_._ ANBO), Všeobecný nezávislý zväz (De Unie) a Federácia nezávislých odborových zväzov (Unie van Onafhankelijke Vakorganisaties, UOV)).

V hlavných odborových zväzoch v Holandsku nedošlo k žiadnym zásadným zmenám. Existuje však trend deunionizácie, ako je to v prípade iných európskych krajín. Zdá sa, že to viedlo k malému, ale viditeľnému trendu, keď sa objavujú nové odbory, ktoré priťahujú mladších, rôznorodejších členov, ako sú AVV a De Unie, ktorých členmi sú podnikatelia, flexibilní pracovníci a pracovníci na čiastočný úväzok.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Poznámka: * Predbežné údaje.

Zdroj: CBS StatLine, 2021.

O zastupovaní zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ alebo pobočková organizácia sa môže stať členom zamestnávateľskej organizácie. Neexistujú žiadne osobitné práva alebo povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov. Samozrejme, môžu existovať určité práva a povinnosti vyplývajúce zo stanov zamestnávateľskej organizácie, v ktorých sa stanovujú práva a povinnosti členov.

V posledných rokoch nedošlo na strane zamestnávateľov k žiadnemu významnému vývoju.

Na rozdiel od odborov, Štatistický úrad Holandska nezverejňuje údaje o hustote organizácií zamestnávateľov. Odhaduje sa však, že je to 80 – 90 %, čo sa od roku 2012 výrazne nezmenilo. Okrem toho sa zdá, že v posledných rokoch neexistovali žiadne samostatné analýzy členstva v organizáciách zamestnávateľov.

Členstvo v organizáciách zamestnávateľov a hustota v rokoch 2012 – 2020 (%)

Poznámky: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania.

Hlavné zamestnávateľské organizácie

Hlavnými zamestnávateľskými organizáciami sú Konfederácia holandského priemyslu a zamestnávateľov (Vereniging Nederlandse Ondernemers-Nederlands Christelijk Werkgeversverbond, VNO-NCW), Kráľovské združenie MKB-Nederland (Koninklijke Vereniging MKB-Nederland, MKB-Nederland) (zastupujúce malé a stredné podniky) a Holandské združenie poľnohospodárskych a záhradníckych spoločností (Land en Tuinbouworganisatie Nederland, LTO Nederland) (zastupujúci zamestnávateľov v odvetví poľnohospodárstva). Tieto tri federácie sú tiež zastúpené v tripartitnej SER a bipartitnej STVDA. VNO-NCW a MKB-Nederland spolupracujú a často spolupracujú ako jedna organizácia.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

Zdroje: VNO-NCW, 2021; MKB-Holandsko, 2021; LTO Nederland, 2021,

Najdôležitejším tripartitným orgánom je SER, ktorý pozostáva z jednej tretiny zástupcov zamestnancov (z troch hlavných odborových konfederácií), jednej tretiny zástupcov zamestnávateľov (z troch hlavných zamestnávateľských konfederácií) a jednej tretiny nezávislých členov menovaných vládou. SER je hlavným poradným orgánom vlády vo všetkých hlavných sociálno-ekonomických otázkach. Konzultácie majú formu žiadostí o radu od vlády. Konzultácie SER sú jednomyseľné a odrážajú konsenzus na strane sociálnych partnerov. Viaceré výsledky konzultácií vytvorili základ pracovnoprávnych predpisov. Dôležitými príkladmi sú konzultácie o flexiistote (1996) a pracovnom čase (2007). V roku 2017 sa rokovania medzi sociálnymi partnermi na rôznych úrovniach zastavili v troch otázkach: zmenšení rozdielov medzi právami stálych a flexibilných pracovníkov (najmä práva na prepustenie), reforma dôchodkového systému a zmena systému vyplácania miezd zamestnancom v druhom roku choroby (kolektívnej alebo individuálnej, v závislosti od zamestnávateľa). Treba spomenúť aj bipartitnú STVDA, ktorá má rovnaký počet členov z hlavných federácií sociálnych partnerov. STVDA a vláda pri viacerých príležitostiach rokovali o "sociálnych paktoch", ktoré môžu tvoriť základ pracovnoprávnych predpisov. Najnovším príkladom je sociálny pakt z roku 2013, ktorého výsledkom boli nové právne predpisy o prepúšťaní a flexibilných zmluvách, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2015. STVDA sa spolu so SER a jej členmi zapojila aj do vývoja novej dôchodkovej dohody v roku 2019.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

Hlavnou formou zastúpenia zamestnancov v holandských podnikoch je zamestnanecká rada (ondernemingsraad). Ide o orgán zložený výlučne zo zástupcov zamestnancov, ktorý musí byť zriadený v podnikoch s viac ako 50 zamestnancami a má rozsiahle práva na informácie a konzultácie a určité rozhodovacie právomoci. V podnikoch s 10 až 50 zamestnancamipersoneelsvertegenwoordiging) s menej rozsiahlymi právami na informovanie a konzultácie, ktorá musí byť zriadená na žiadosť väčšiny zamestnancov. Tieto orgány zastupujú pracovníkov v spoločnosti, pokiaľ ide o interné činnosti a politiky špecifické pre podnik, ktoré zvažujú úrovne riadenia v rámci organizácie.

V podnikoch s 10 až 50 zamestnancami musí zamestnávateľ dvakrát ročne usporiadať stretnutie zamestnancov, na ktorom môže každý zamestnanec vyjadriť svoj názor, na ktorom musí zamestnávateľ predložiť účtovnú závierku spoločnosti, poskytnúť informácie o celkovej situácii spoločnosti a o politike zamestnanosti a konzultovať so zamestnancami rozhodnutia, ktoré môžu viesť k strate pracovných miest alebo k významnej zmene v práci najmenej o štvrtinu pracovnej sily.

Prítomnosť odborových zväzov na pracovisku je pomerne zriedkavá a vyskytuje sa najmä v odvetviach, ktoré majú tradične silnú odborovú organizáciu (ako je kovospracujúci sektor a prístavný sektor). Zástupcovia zamestnancov v rámci podniku sa zvyčajne nezapájajú do sociálneho dialógu alebo kolektívnych pracovných rokovaní, hoci samozrejme existujú výnimky naprieč odvetviami.

Regulácia, zloženie a právomoci orgánov

Poznámka: nie je k dispozícii.

Zdroj: Zákon o zamestnaneckých radách.