Aktéri a inštitúcie v Poľsku

Ministerstvo rodiny, práce a sociálnej politiky (Ministerstwo Rodziny, Pracy i Polityki Społecznej, MRPiPS) sa v súčasnosti zaoberá otázkami sociálneho dialógu (prostredníctvom osobitného oddelenia) a poskytuje infraštruktúru (priestory a organizačnú a technickú podporu) pre tripartitný sociálny dialóg na vnútroštátnej úrovni (konkrétne RDS) a pre odvetvové orgány sociálneho dialógu (vo väčšine prípadov sú výbory pridružené k MRPiPS). MRPiPS tiež vedie register zamestnaneckých rád a kolektívnych zmlúv s viacerými zamestnávateľmi a je zodpovedný za diskusiu o nových pracovnoprávnych predpisoch navrhnutých vládou so sociálnymi partnermi. Koncom roka 2020 sa pracovné záležitosti presunuli z MRPiPS na ministerstvo viac orientované na podnikanie, vtedajšie ministerstvo rozvoja, práce a technológií (Ministerstwo Rozwoju, Pracy i Technologii), ktoré sa stalo ministerstvom hospodárskeho rozvoja a technológií (Ministerstwo Rozwoju i Technologii, MRiT). V roku 2021 bol MRiT oslabený, pretože pracovné záležitosti sa vrátili do MRPiPS. V súčasnosti sú MRPiPS aj MRiT politicky slabé a závislé od premiéra a lídrov politických strán. Ministerstvo národného školstva (Ministerstwo Edukacji Narodowej) bolo zlúčené s ministerstvom vedy a vysokého školstva (Ministerstwo Nauki i Szkolnictwa Wyższego) a premenované na ministerstvo školstva a vedy (Ministerstwo Edukacji i Nauki).

Štátny inšpektorát práce (Państwowa Inspekcja Pracy, PIP) je ústredný správny orgán (na čele ktorého stojí hlavný inšpektor práce, vymenovaný parlamentom) zodpovedný za monitorovanie dodržiavania a presadzovanie pracovného práva. Na PIP dohliada Rada ochrany práce (Rada Ochrony Pracy). Výsady PIP sa týkajú najmä dodržiavania práv zamestnancov, dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, zákonnosti zamestnávania a poskytovania pomoci a poradenstva občanom vo veciach súvisiacich s pracovným právom. Na vojvodskej (krajskej) úrovni existujú okresné inšpektoráty práce (Okręgowe Inspektoraty Pracy), ktorých úlohou je (okrem uvedených vyššie) registrovať nové a zmenené kolektívne zmluvy s jedným zamestnávateľom. Inšpektori práce vykonávajú svoje povinnosti vykonávaním preventívnych opatrení (šírenie poznatkov, podpora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a poradenstvo zamestnávateľom a zamestnancom) a auditov na pracovisku (kontrola na mieste a nepriame vyšetrovania). Existujú dve kategórie auditov, rutinné a zámerné (plánované), pričom audity sú zamerané na kontrolu konkrétnych odvetví alebo podnikov.

Pracovné súdy sú samostatné a samostatné organizačné jednotky všeobecných (miestnych, okresných a odvolacích) súdov a sú zodpovedné za prejednávanie a rozhodovanie o pracovnoprávnych veciach (nároky týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu a pracovnoprávneho vzťahu, nároky týkajúce sa iných právnych vzťahov, na ktoré sa vzťahujú pracovnoprávne predpisy, zisťovanie existencie pracovnoprávneho vzťahu a vysporiadanie náhrady škody v prípadoch pracovných úrazov a chorôb z povolania). Na pracovných súdoch existuje dvojstupňový postup.

Centrum pre dialóg sociálneho partnerstva (Centrum Partnerstwa Społecznego "Dialog") je štátom kontrolovaná inštitúcia zodpovedná za podporu sociálneho dialógu (prostredníctvom podnecovania a udržiavania verejnej diskusie, výskumu a publikačnej činnosti).

Reprezentatívnosť organizácií sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni upravuje zákon o Rade pre sociálny dialóg a iných orgánoch sociálneho dialógu z roku 2015. Podmienky, ktoré musia sociálni partneri spĺňať, však zostávajú totožné s predtým záväznými právnymi predpismi. Odborové zväzy musia byť jedným z nasledujúcich a musia mať aspoň 300 000 členov, čo zahŕňa subjekty, ktoré pôsobia aspoň v polovici všetkých sekcií poľskej klasifikácie činností (PKD, Polska Klasyfikacja Działalności), avšak v danej sekcii PKD nie je možné započítať viac ako 100 000 členov:

• odborový zväz na vnútroštátnej úrovni

• združenie odborových zväzov na národnej úrovni

• medziodborová organizácia na vnútroštátnej úrovni (konfederácia)

Pre zamestnávateľské organizácie sú podmienky nasledovné.

• Musia pokračovať v operáciách v celoštátnom meradle.

• Členské subjekty musia zamestnávať celkovo najmenej 300 000 ľudí.

• Členské subjekty musia vykonávať činnosť aspoň v polovici všetkých sekcií PKD, ale pre každú sekciu nie je možné započítať viac ako 100 000 zamestnancov.

O odborovom zastúpení

Zákon o odborových zväzoch z roku 1991 udeľuje právo zakladať odbory zamestnancom – teda ľuďom pracujúcim na základe pracovných zmlúv.

Ďalšími väčšími kategóriami pracovníkov, ktorí sú vylúčení z členstva v odboroch, sú sudcovia, štátni zamestnanci v štátnej správe, profesionálni vojaci a funkcionári Úradu pre ochranu štátu (Agencja Bezpieczeństwa Wewnętrznego). Existujú aj osobitné kategórie ľudí aktívnych na trhu práce, ktorí nemajú právo zakladať odbory, ale sú oprávnení vstúpiť do existujúcich odborových organizácií vrátane dôchodcov, nezamestnaných, pracovníkov na diaľku a agentúrnych pracovníkov. Existujú aj osobitné predpisy týkajúce sa členstva v odboroch pre príslušníkov polície, pohraničnej stráže, väzenskej stráže a štátneho hasičského zboru (Państwowa Straż Pożarna), ako aj zamestnancov Najvyššej komory kontroly (Najwyższa Izba Kontroli).

Vzhľadom na úzku definíciu práva združovať sa v zákone o odborových zväzoch nie sú samostatne zárobkovo činné osoby a osoby pracujúce na základe občianskoprávnych zmlúv oprávnené vstupovať do odborových zväzov alebo sa do nich organizovať. Keďže na založenie odborov na podnikovej úrovni je potrebných minimálne 10 zamestnancov, v skutočnosti sú vylúčení aj tí, ktorí pracujú v mikrofirmách (približne 40 % všetkých zamestnancov).

Po náhlej vlne deunionizácie v 90. rokoch 20. storočia dosiahla hustota odborových zväzov v roku 2004 podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 21,5 %. Podľa najnovšieho prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CBOS) bola hustota odborových zväzov v roku 2021 10,5 %.

Členstvo v odboroch a hustota, 2010 – 2021

Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborových zväzov. ** Na základe CBOS (2013), CBOS (2014), CBOS (2015), CBOS (2017), CBOS (2019), CBOS (2021). *** Členstvo zamestnancov v odborových organizáciách odvodené od celkového (pracovného) členstva v odboroch a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. pracovníkov na dôchodku, samostatne zárobkovo činné osoby, študenti a nezamestnaní). Vlastné výpočty autora na základe správ CBOS. Vlastné výpočty autora na základe správ CBOS a Eurostatu [lfsa_egan], údajov o zamestnanosti. AIAS ICTWSS, Amsterdamský inštitút pre pokročilé štúdie práce Inštitucionálne charakteristiky odborových zväzov, stanovovanie miezd, štátne intervencie a sociálne pakty; n.a., neuplatňuje sa.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Celkovo tri odborové organizácie v Poľsku spĺňajú kritériá reprezentatívnosti na vnútroštátnej úrovni (pozri tabuľku nižšie) a zúčastňujú sa na RDS. Sú to Nezávislý samosprávny odborový zväz Solidarita (Niezależny Samorządny Związek Zawodowy Solidarność, NSZZ Solidarność), Celopoľská aliancia odborových zväzov (Ogólnopolskie Porozumienie Związków Zawodowych, OPZZ) a Fórum odborových zväzov (Forum Związków Zawodowych, FZZ).

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Zdroje: Vlastné údaje (informácie získané od zástupcov odborových zväzov) pre NSZZ Solidarność a OPZZ; odhad na základe CBOS (2013), CBOS (2014), CBOS (2015), CBOS (2017), CBOS (2019), CBOS (2021) a Eurostat [lfsa_eegaed], údaje o počte zamestnancov za rok 2019.

Od roku 2020 nedošlo v rámci odborového hnutia k žiadnym zásadným organizačným zmenám. Od roku 2013 existuje bezprecedentná úroveň spolupráce medzi tromi hlavnými odborovými konfederáciami. Po prvé, tri odborové organizácie prijali jednomyseľné rozhodnutie opustiť sociálny dialóg na centrálnej úrovni. Následne spustili kampaň proti vládnej politike (zasadnutia výboru boli pre verejnosť uzavreté a tiež sa nenahrávali, čo vyvolalo námietky jeho členov, ale vláda, ktorá bola organizátorom zasadnutí, to nemala v úmysle zmeniť) a spolupracovali pri príprave reformných návrhov Tripartitnej komisie pre sociálne a hospodárske veci. Odborové zväzy boli hlavnými architektmi nového tripartitného právneho predpisu o sociálnom dialógu prijatého v roku 2015. Z týchto troch má NSZZ Solidarita najlepšie vzťahy s vládou; konzultuje sa s ním napríklad o témach mimo programu RDS. Podporuje tiež vládu v jej prebiehajúcom konflikte s Poľským zväzom učiteľov (Związek Nauczycielstwa Polskiego).

V máji 2018 bol Jan Guz štvrtýkrát po sebe zvolený za predsedu OPZZ na deviatom celoštátnom kongrese. Po svojej nečakanej smrti v máji 2019 bol Andrzej Radzikowski zvolený za predsedu OPZZ. V decembri 2022 ho nahradil Piotr Ostrowski, ktorý bol podpredsedom od roku 2018. V máji 2018 bola Dorota Gardiasová opätovne zvolená za predsedníčku FZZ na piatom celoštátnom kongrese. V októbri 2018 usporiadala NSZZ Solidarita svoj 29. celoštátny zjazd a opätovne zvolila Piotra Dudu za predsedu na ďalšie štvorročné obdobie.

O zastupovaní zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ sa môže pripojiť k zamestnávateľskej organizácii. Zamestnávateľské organizácie sa v rokoch pred prípravou predchádzajúcej správy nerozvíjali obzvlášť rýchlo. V roku 2011 však poľskí zamestnávatelia (Pracodawcy Rzeczypospolitej Polskiej) oznámili masívny nárast objemu celkovej zamestnanosti svojich pridružených zamestnávateľov a tvrdili, že toto číslo predstavuje približne päť miliónov ľudí (pracujúcich pre približne 10 000 zamestnávateľov). V roku 2012 poľskí zamestnávatelia zverejnili, že v ich členských spoločnostiach pracovali celkovo približne štyri milióny zamestnancov. Preto je ťažké posúdiť súčasnú hustotu organizácií zamestnávateľov. Zdá sa, že situácia týkajúca sa členstva je v posledných rokoch stabilná. Niektoré organizácie na svojich webových stránkach uvádzajú mierny pokles (napr. Business Centre Club (BCC)) alebo nárast členstva (napr. Zväz podnikateľov a zamestnávateľov (Związek Przedsiębiorców i Pracodawców, ZPP). Výrazný nárast však opäť naznačujú informácie poskytnuté poľskými zamestnávateľmi.

Členstvo a hustota zamestnávateľských organizácií, 2012 – 2020

Poznámka: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania.

Hlavné zamestnávateľské organizácie

V RDS má sídlo šesť celoštátnych zamestnávateľských organizácií: BCC, Konfederácia Lewiatan, Zamestnávatelia Poľska, Federácia poľských podnikateľov (Federacja Pracodawców Polskich, FPP), Zväz poľských remesiel (Związek Rzemiosła Polskiego, ZRP) a ZPP. ZPP sa pripojil k RDS v novembri 2018 po tom, čo súd uznal, že spĺňa reprezentatívne kritériá. FPP sa pripojila k RDS v roku 2020. Informácie o účasti na kolektívnom vyjednávaní sa získavajú prostredníctvom vlastných monitorovacích aktivít autora.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

Tripartitné a bipartitné orgány a zosúladenie

V roku 2015 sa zásadne zmenil inštitucionálny rámec pre tripartitný sociálny dialóg. Na centrálnej úrovni je hlavným orgánom RDS. Členov RDS tvoria zástupcovia vlády vymenovaní predsedom vlády a zástupcovia odborových konfederácií a zamestnávateľských organizácií, ktoré sú reprezentatívne na vnútroštátnej úrovni.

rámci RDS pôsobí jedenásť tematických tímov. Tímy sa zaoberajú témami medzisektorového sociálneho dialógu, ako je hospodárska politika štátu, trh práce, pracovné právo, rozpočet sociálneho poistenia, mzdy a sociálne dávky. Existuje aj 18 tripartitných sektorových výborov (trójstronne zespoły branżowe), ktoré radia vláde v otázkach súvisiacich s problémami jednotlivých odvetví národného hospodárstva.

Na regionálnej úrovni slúžia regionálne rady sociálneho dialógu (wojewódzkie rady dialogu społecznego) ako tripartitné inštitúcie sociálneho dialógu, ktoré preberajú poradnú úlohu v otázkach relevantných pre sociálnych partnerov na miestnej úrovni.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

Hlavným kanálom zastúpenia zamestnancov na pracovisku sú odborové organizácie na úrovni podnikov (zakładowe organizacje związkowe). Na založenie nového odborového zväzu na úrovni spoločnosti je potrebných najmenej 10 členov, ktorí následne musia oznámiť súdu, aby bol nový odborový zväz zaregistrovaný. Zamestnanci pracujúci na oddelených pracoviskách (napríklad spoločnosti s viacerými podnikmi) sa môžu pripojiť k medzipodnikovej odborovej organizácii (międzyzakładowe organizacje związkowe), ale tie sú relatívne zriedkavé. Odbory na pracovisku buď priamo patria (ako v prípade NSZZ Solidarita, keďže ide o všeobecný odborový zväz), alebo sú spojené s odvetvovými a/alebo regionálnymi štruktúrami.

Zamestnanecké rady existujú od roku 2006. Na zriadenie zamestnaneckej rady musí najmenej 10 % zamestnancov pracujúcich pre zamestnávateľa požiadať o voľbu (všeobecné hlasovanie) do tohto orgánu. Zamestnanecká rada je volená na štvorročné obdobie. V rokoch 2006 až 2008 bola hranica pre zriadenie zamestnaneckej rady 100 zamestnancov. V súčasnosti musia zamestnávatelia s najmenej 50 zamestnancami umožniť zriadenie zamestnaneckej rady. Do roku 2009 zákon predpokladal dve cesty na zriadenie zamestnaneckej rady: na pracoviskách, ktoré nie sú organizované v odboroch, by sa rada volila všeobecným hlasovaním, zatiaľ čo na odborových pracoviskách mali byť členovia rady menovaní odborovými zväzmi na úrovni podnikov. V roku 2008 ústavný súd rozhodol, že tieto nariadenia porušujú ústavu. Po novele v roku 2009 teraz všetky zamestnanecké rady pochádzajú zo všeobecných volieb, ale na odborových pracoviskách si odbory vo všeobecnosti dokázali udržať kontrolu nad orgánmi.

Regulácia, zloženie a právomoci orgánov