Profil krajiny pracovného života v Poľsku
Tento profil popisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Poľsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
Hrubý domáci produkt (HDP) Poľska na obyvateľa bol v roku 2022 o 47 % vyšší ako v roku 2012. V roku 2021 dosiahol rast HDP 6,7 %, čím sa odrazil od poklesu spôsobeného pandémiou COVID-19 v roku 2020. V roku 2022 sa rast HDP spomalil na 4,9 %, čo je výsledok, ktorý bol za daných okolností lepší, ako sa očakávalo. V roku 2022 zostala miera nezamestnanosti nízka s priemernou ročnou mierou nezamestnanosti 2,9 %, čo bolo výrazne pod priemerom EÚ27 (6,2 %). Napriek absorpcii približne 800 000 ukrajinských utečencov na poľský trh práce zostala nezamestnanosť do konca roka 2022 na úrovni 2,9 %, zatiaľ čo nezamestnanosť mladých ľudí v druhej polovici roka 2022 vzrástla na 10,8 %.
Občania EÚ/Európskeho hospodárskeho priestoru sa môžu zamestnať v Poľsku bez pracovného povolenia, rovnako ako poľskí občania, podľa zásady voľného pohybu osôb (pravidlá vykonávania voľného pohybu osôb upravuje smernica 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov).
Hľadanie zamestnania môže uchádzač o zamestnanie vykonávať buď individuálne, alebo prostredníctvom týchto inštitúcií: verejná správa zamestnanosti (práce), ktorá prevádzkuje Centrálnu databázu pracovných ponúk (vyžaduje sa registrácia); sieť európskych služieb zamestnanosti (EURES), Ochotnicze Hufce Pracy, ktorý poskytuje náborové služby najmä pre mladých ľudí; súkromné pracovné agentúry (ide o licencovanú činnosť; takýmto agentúram musí byť vydané osvedčenie vydané regionálnymi úradmi – t. j. maršalom vojvodstva); a webových stránok (najmä prostredníctvom pracovných inzerátov umiestnených priamo zamestnávateľmi).
Objem nelegálnej práce zostal v posledných rokoch stabilný. Podľa Štatistického úradu Poľska (Główny Urząd Statystyczny, GUS) 5,4 % všetkých zamestnaných ľudí (t. j. približne 880 000 ľudí) vykonávalo v roku 2017 neregistrovanú prácu v porovnaní so 4,5 % (približne 700 000) v roku 2014. Bohužiaľ, od roku 2022 už GUS tieto údaje neposkytuje.
Viac informácií nájdete na nasledujúcich webových stránkach:
Európska komisia: EURES – život a práca v Poľsku
Eurofound: Európsky slovník pracovnoprávnych vzťahov – Nelegálna práca
Zákonník práce (Kodeks pracy) upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov v Poľsku. Veľký pokus o reformu Zákonníka práce v roku 2018 zlyhal, keď sa poľský parlament rozhodol nepristúpiť k dvom návrhom nariadení (jeden sa zaoberá individuálnymi a druhý kolektívnymi pracovnoprávnymi vzťahmi).
V roku 2017 nadobudli účinnosť predpisy, ktorými sa zavádza hodinová minimálna mzda (13 PLN (3,12 EUR k 15. júlu 2024), zvýšená na 18,30 PLN (4,07 EUR) v roku 2021). Z nového zákona profitovalo približne 0,5 milióna ľudí na trhu práce, pre ktorých je práca na voľnej nohe hlavnou formou činnosti.
V roku 2018 bol novelizovaný zákon o odborových zväzoch (Ustawa o związkach zawodowych), ktorým sa právo združovať rozšírilo na "osoby vykonávajúce platenú prácu" bez ohľadu na právny základ ich pracovnoprávneho vzťahu. Nezamestnanci však musia zostať vo vzťahu so svojím zamestnávateľom šesť mesiacov, kým "získajú" svoje právo na odborovú spôsobilosť. Prevažná väčšina zmien nadobudla účinnosť 1. januára 2019. Zmenil sa aj zákon o Rade pre sociálny dialóg a iných orgánoch sociálneho dialógu (Ustawa o Radzie Dialogu Społecznego i innych instytucjach dialogu społecznego), pričom maximálny počet delegátov sociálnych partnerov v Rade pre sociálny dialóg (Rada Dialogu Społecznego, RDS) bol 25 na každej strane.
V roku 2020 boli v dôsledku pandémie do Zákonníka práce zavedené rozsiahle mechanizmy ochrany zamestnanosti. Zamestnávatelia (spočiatku všetci, ale od polovice roka 2020 len zamestnávatelia v odvetviach, ako je pohostinstvo a rekreácia) mohli požiadať o dotácie (t. j. "protikrízový štít" (Tarcza Antykryzysowa)). Suma, ktorú museli splatiť, bola obmedzená, ak sa im podarilo udržať si úroveň zamestnanosti. Počas pandémie mali zamestnanci prístup aj k zamestnaneckým grantom a dotáciám z Fondu Pracy (Fundusz Pracy) a Sociálnej poisťovne (Zakład Ubezpieczeń Społecznych, ZUS).
V roku 2020 boli dočasne uvoľnené niektoré predpisy Zákonníka práce týkajúce sa povinnej platenej dovolenky a odstupného. Do Zákonníka práce bola zavedená telepráca – spočiatku formou flexibilných, dočasných opatrení, ale do Zákonníka práce, ktorý nadobudol účinnosť v apríli 2023, bola pridaná nová kapitola o práci na diaľku. Táto nová kapitola sa zaoberá oblasťami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a finančnou účasťou zamestnávateľa na nákladoch na prácu na diaľku. Povzbudzuje tiež rodičov malých detí, tehotné ženy a opatrovateľov, aby pracovali na diaľku.
Pracovnoprávne vzťahy a sociálny dialóg v Poľsku upravuje Zákonník práce, zákon o odborových zväzoch, zákon o organizáciách zamestnávateľov, zákon o riešení kolektívnych sporov (Ustawa o rozwiązywaniu sporów zbiorowych) a zákon o Rade pre sociálny dialóg a iných orgánoch sociálneho dialógu (Ustawa o Radzie Dialogu Społecznego i innych instytucjach dialogu społecznego).
Pracovnoprávne vzťahy v Poľsku možno opísať ako zmes pluralizmu, neokorporativizmu a etatizmu, čo sa odráža v rôznych označeniach používaných na opis situácie, vrátane "iluzórneho korporativizmu" (Ost, 2000), "pluralizmu" (Meardi, 2002) a "falošného korporativizmu" (King, 2007). Podľa Bechtera a kol. (2012) je Poľsko (podobne ako iné krajiny strednej a východnej Európy) "zmiešaným" alebo "prázdnym" prípadom. Novšie analýzy poskytli dôkazy o vznikajúcom neoetatizme (s rastúcim štátnym voluntarizmom) (Czarzasty a Mrozowicki, 2018). Poľské pracovnoprávne vzťahy kombinujú vysokú úroveň decentralizácie kolektívneho vyjednávania s relatívne slabými inštitúciami sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni (RDS a predtým Tripartitná komisia pre sociálne a hospodárske záležitosti (Trójstronna Komisja ds. Społeczno-Gospodarczych)) a nedostatočne rozvinuté kolektívne vyjednávanie na úrovni odvetvia. Väčšina kolektívnych rokovaní sa uskutočňuje na úrovni spoločností.
Hustota členstva je slabá medzi odborovými zväzmi aj zamestnávateľskými organizáciami. Už mnoho rokov existuje dôležitá politická priepasť medzi odbormi, ktorá odráža ich komunistickú a antikomunistickú minulosť. "Konkurenčný pluralizmus" (Gardawski, 2003) odborov odráža ich fragmentáciu a medziodborovú konkurenciu.
Štát zohráva dôležitú úlohu v poľských pracovnoprávnych vzťahoch. Po prvé, je dôležitým zamestnávateľom, keďže v roku 2021 pracovalo vo verejnom sektore v Poľsku 17,6 % zamestnancov (toto číslo zahŕňa len zamestnancov administratívy a verejných služieb a nezahŕňa spoločnosti s dominantným štátnym vlastníctvom). Po druhé, vnútroštátne právne predpisy zostávajú základným referenčným bodom pre stanovenie minimálnych miezd a pracovných podmienok pre väčšinu zamestnancov v súkromnom sektore z dôvodu obmedzeného rozsahu kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach. Po tretie, štátne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v tripartitnom sociálnom dialógu na národnej a regionálnej úrovni.
V júni 2015 boli prijaté nové právne predpisy, ktorými sa obnovil tripartitný systém sociálneho dialógu v krajine, a v októbri začali fungovať nové tripartitné orgány. Po víťazstve Andrzeja Dudu v prezidentských voľbách v júni 2015 zvíťazila v parlamentných voľbách v októbri 2015 jeho bývalá strana Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość, PiS), ktorá si zabezpečila väčšinu kresiel v oboch komorách. Počiatočná fáza fungovania novej vlády sa niesla v znamení viacerých prozamestnaneckých zmien v právnom prostredí (ako je uvedené vyššie) a relatívne vysokej pozornosti vlády k tripartitným konzultáciám. Od roku 2017 sa však čoraz viac objavujú náznaky návratu k selektívnemu prístupu bývalej vlády k tripartite (ktorý sa vyznačuje vyhýbaním sa alebo ignorovaním tripartitných konzultácií vždy, keď sú vnímané ako prekážka plnenia cieľov vládnej politiky). V roku 2019 PiS opäť vyhrala parlamentné voľby, ale stratila nezávislú väčšinu v Senáte, ktorý je hornou komorou parlamentu (jej legislatívne právomoci sú však výrazne menšie ako právomoci dolnej komory, konkrétne Sejmu). V roku 2020 bol Andrzej Duda opätovne zvolený do funkcie prezidenta. Počas pandémie pokračovala činnosť RDS, ale podľa názoru niektorých zástupcov odborových zväzov sa kvalita sociálneho dialógu postupne zhoršovala na všetkých úrovniach. Vláda plánovala zaviesť možnosť, aby premiér odvolal členov RDS, ale túto myšlienku úspešne zablokovali sociálni partneri. V októbri 2022 bol prezident Konfederácie Lewiatan (Konfederacja Lewiatan) (jednej z hlavných zamestnávateľských organizácií v RDS) zadržaný Ústredným protikorupčným úradom (Centralne Biuro Antykorupcyjne) počas zasadnutia výkonného výboru RDS a v deň výročnej konferencie Konfederácie Lewiatan – Európskeho fóra pre nové myšlienky (Europejskie Forum Nowych Idei) – v Sopotech. Prípad prokurátora bol taký slabý, že súdy sa nedohodli na dočasnom zatknutí. Prípad doteraz nebol uzavretý. Táto udalosť však mala za následok výrazné zhoršenie vzťahov medzi RDS a vládou. Členovia RDS tiež uviedli, že sa v procese verejných konzultácií cítia odsunutí na vedľajšiu koľaj, a poukázali na to, že v súvislosti s niektorými nápadmi vláda konzultuje iba svoje preferované organizácie (na strane odborov aj zamestnávateľov).
Členovia RDS tiež dúfajú, že ich pozícia sa môže posilniť v dôsledku reforiem národného plánu obnovy a odolnosti (Krajowy Plan Odbudowy), ktoré sa však oneskorili.
