Priemyselné žaloby a spory v Poľsku

Právo na štrajk je zabezpečené ústavou a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ratifikovanými Poľskom, a teda záväznými). Najmä zákon o riešení kolektívnych sporov z roku 1991 definuje podmienky štrajku. Na začatie štrajku je potrebné splniť nasledujúce podmienky.

• Kolektívny spor nebol vyriešený z dôvodu neúspešných rokovaní a neúspešnej mediácie.

• Možnosť štrajku by mala byť uvedená v oznámení o kolektívnom spore doručenom zamestnávateľovi a štrajk sa nemôže začať skôr ako 14 dní po oznámení.

• Pri rozhodovaní o začatí štrajku by zamestnanecké zastúpenie v kolektívnom spore malo brať do úvahy, či sú požiadavky úmerné potenciálnym stratám, ktoré môže štrajk spôsobiť.

Štrajk je možné zvolať napriek nesplneniu vyššie uvedených podmienok, ak protiprávne konanie zamestnávateľa bránilo rokovaniam alebo mediácii alebo ak zamestnávateľ zruší pracovnoprávny vzťah s vedúcim štrajku.

Kolektívny spor (spór zbiorowy) je pracovnoprávny spor, ktorý vzniká v dôsledku nezhody medzi zamestnaneckým zastúpením (odborovými zväzmi) a zamestnávateľom v otázkach, ako sú pracovné podmienky, mzda alebo sociálne dávky a práva a sloboda združovania zamestnancov alebo iných skupín pracovníkov oprávnených na členstvo v odboroch. Niektoré profesijné skupiny nemajú právo vstupovať do kolektívneho sporu: policajti a funkcionári pohraničnej stráže (Straż Graniczna), štátnej väzenskej služby (Służba Więzienna), štátneho hasičského zboru a vrchnej komory kontroly (štátny audítor).

Ak sa zdá, že proces mediácie nevedie k vyriešeniu kolektívneho sporu v zákonnej lehote ("lehota odkladu" dvoch týždňov na hľadanie riešenia sporu prostredníctvom rokovaní a/alebo mediácie), odborová organizácia, ktorá kolektívny spor iniciovala, má právo vyhlásiť jednorazový varovný štrajk, ktorý nebude trvať dlhšie ako dve hodiny.

Na obranu práv a záujmov zamestnancov, ktorí nemajú právo na štrajk, môžu odborové zväzy na iných pracoviskách iniciovať solidárny štrajk, ktorý nebude trvať dlhšie ako pol pracovného dňa.

V zákone sa stanovuje, že je možné použiť iné formy štrajku, ak súdne konanie stanovené zákonom na kolektívne riešenie sporov neprinieslo žiadny výsledok napriek tomu, že bolo riadne vykonané. Tieto "iné formy protestných akcií" nie sú výslovne pomenované, ale musia spĺňať tieto podmienky: nepoškodzujú zdravie a život, neprerušujú prácu a neporušujú zákon. Zamestnanci, ktorí nemajú právo na štrajk, sa môžu uchýliť aj k týmto "iným formám protestnej akcie".

Poľnohospodári majú právo protestovať podľa osobitných pravidiel stanovených odborovými zväzmi poľnohospodárov.

Existujú aj iné formy štrajkov, ktoré nie sú výslovne pomenované zákonom, ale sú uznané v oficiálnom spravodajstve a domácej literatúre: práca na vládu, odmietanie robiť nadčasy, zastavenie práce, blokáda, okupácia a protest proti hladu.

Zamestnanci pracujúci pre štát, ústrednú štátnu správu, miestnu verejnú správu, súdy a prokuratúry nemajú právo štrajkovať. Okrem toho existuje niekoľko typov pracovísk, kde nie sú povolené žiadne štrajky, vrátane polície, ozbrojených síl, spravodajských služieb, pohraničnej stráže, štátnej väzenskej služby, colnej správy (Służba Celno-Skarbowa) a štátneho hasičského zboru.

Vývoj v štrajku, 2017 – 2022

Poznámky: * Z toho 1 520 bolo v sektore vzdelávania. ** Z toho 9 673 v sektore vzdelávania. *** Z toho 9 046 v sektore vzdelávania. **** Z toho 19 294 bolo v sektore vzdelávania.

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov

Hlavné mechanizmy kolektívneho riešenia pracovnoprávnych sporov sú opísané ďalej.

Rokovania: Strany kolektívneho sporu rokujú samy o vyriešení sporu.

Mediácia: Po neúspechu rokovaní strany požadujú, aby bol po vzájomnej dohode oboch strán vymenovaný mediátor (z oficiálneho zoznamu mediátorov vedeného MRPiPS). Ak strany nemôžu súhlasiť, mediátora vymenuje MRPiPS jednostranne.

Rozhodcovské konanie: Ak je mediácia neproduktívna, namiesto vyhlásenia štrajku (na ktorý majú nárok) môže zamestnanecká strana požiadať, aby spor urovnala Rada sociálnej arbitráže (Kolegium Arbitrażu Społecznego), osobitný orgán súdu.

Misia dobrej vôle: Misia dobrej vôle je špeciálna cesta riešenia sporov na urovnanie sporov v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré z právnych dôvodov (rozsah otázok, ktoré majú byť predmetom kolektívnych sporov, je výslovne uvedený zákonom) nemôžu prerásť do formálneho kolektívneho sporu. Misie dobrej vôle môže vykonávať regionálna rada pre sociálny dialóg.

Od prvého štvrťroka 2023 nedošlo k žiadnym významným zmenám v legislatíve.

Individuálne mechanizmy riešenia sporov

Existujú dva hlavné spôsoby riešenia jednotlivých sporov:

1. súdne – t. j. pred pracovnými súdmi, ktoré uznávajú prípady a riešia spory autoritatívne

2. mimosúdne, jedným z týchto spôsobov:

• Zmierovací výbor na pracovisku (Zakładowa Komisja Pojednawcza) na žiadosť zamestnanca, ktorý sa môže usilovať vyriešiť spor takýmto spôsobom pred podaním žaloby na súd – orgán je zriadený zamestnávateľom a odborovou organizáciou na úrovni podniku (alebo výlučne zamestnávateľom, ak odbory neexistujú) a musí spor vyriešiť do 14 dní

• mediácia na žiadosť zamestnanca alebo zamestnávateľa, ktorý sa môže takto usilovať vyriešiť spor pred podaním žaloby na súd (mediácia sa môže uskutočniť aj počas súdneho konania) – mediácia tohto druhu nie je upravená pracovným právom, ale občianskym právom

Využívanie mechanizmov riešenia sporov, 2012 – 2018

Poznámka: Nie sú k dispozícii žiadne údaje o počte sporov a nezhôd, ktoré sa riešia prostredníctvom rozhodcovského konania a misií dobrej vôle, ale MRPiPS uvádza, že výskyt prvých sporov je veľmi zriedkavý a nie sú k dispozícii žiadne informácie o druhých.

Zdroj: Ministerstwo Rodziny, Pracy i Polityki Społecznej (2023)