Profil krajiny pracovného života v Portugalsku

Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Portugalsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.

Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.

V tejto časti sa skúma nedávny vývoj v štrajkoch a uvádza sa počet pracovných dní stratených v dôsledku štrajkov. Rozoberá právne a inštitucionálne – kolektívne aj individuálne – mechanizmy používané na riešenie sporov a okolnosti, za ktorých ich možno použiť.

V Portugalsku sú štrajky zďaleka najpoužívanejšou formou štrajkov. Právo na štrajk je od roku 1976 zaručené ústavou, ktorá stanovuje, že samotní pracovníci sú zodpovední za vymedzenie rozsahu záujmov, ktoré sa majú brániť prostredníctvom štrajku, a že tento rozsah nesmie byť obmedzený zákonom. Súbežne so zavedením práva na štrajk zakazuje používanie výluk. Iné formy priemyselných sporov, ako napríklad protesty a iné rušivé akcie, boli relevantné počas revolučného obdobia (1974 – 1975) a po ňom, ale už sa nevyskytujú. Výnimkou môže byť prípad, keď sa pracovníci v továrni, ktorá sa zatvára, pokúsia zastaviť stiahnutie zariadení a materiálu z prevádzky, aby sa vyhli ich predaju skôr, ako spoločnosť splatí svoj dlh prepustenej pracovnej sile.

Rôzne formy štrajkov v rokoch 2010 až 2019

Form of industrial actionIncidence (%)*
Work to rule or refusal to do overtime13
Work stoppage or strike for less than a day12
Strike of a day or more31
Blockade or occupation3

Poznámka: * Percento podnikov súkromného sektora, ktoré počas uvedeného obdobia nahlásili akúkoľvek formu štrajku.

Zdroj: Európsky prieskum spoločností 2019.

Vývoj priemyselných akcií, 2012 – 2021

 2012201320142015201620172018201920202021
Working days lost per 1,000 employees44.432.511.18.04.711.118.519.78.911.6
Number of strikes127119907576106144147103157
Top reasons for industrial action (%)
    Wages26.919.528.417.950.48.028.749.238.146.1
    Working conditions19.517.119.315.012.013.813.811.216.922.0
    Statute of the company8.517.1 8.1 8.0    
    Collective regulation  4.1 7.2 22.6 7.910.2
    Employment and training6.012.511.96.32.018.34.5   

Zdroje: GEE/MTSSS (2014a, 2014b), GEP/MTSSS (2015, 2016, 2017, 2018, 2019a, 2021a, 2022a, 2022b).

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov

Zákonník práce upravuje nasledujúce mechanizmy kolektívneho riešenia sporov.

  • Zmierovacie konanie a mediácia (Zákonník práce, články 523 – 528): Zmierovacie konanie sa môže začať na žiadosť jednej alebo oboch strán konfliktu. Proces sa zvyčajne vykonáva v zodpovednej službe MTSSS. Strany sú povinné zúčastniť sa na zmierovacích stretnutiach, ale úspech procesu závisí výlučne od ich vôle. Ak zmierovacie konanie zlyhá, môže sa zmeniť na mediáciu. Mediácia sa môže začať na žiadosť jednej alebo oboch strán konfliktu. Mediátora vymenúva MTSSS. Predstavuje kompromis na vyriešenie konfliktu. Strany sú povinné zúčastniť sa mediačných stretnutí, ale úspech procesu závisí výlučne od ich vôle.

  • Dobrovoľné rozhodcovské konanie (Zákonník práce, články 506 – 507): Strany zapojené do rokovaní o kolektívnej zmluve môžu kedykoľvek počas konfliktu začať proces dobrovoľného rozhodcovského konania. Rozhodcovský orgán pozostáva z jedného zástupcu z každej strany konfliktu (zamestnávatelia a odborové zväzy) a tretieho člena, ktorého volia dvaja zástupcovia. Zúčastnené strany sú povinné informovať MTSSS o začiatku a ukončení procesu.

  • Povinné rozhodcovské konanie (Zákonník práce, články 508 – 509): Povinné rozhodcovské konanie sa môže uskutočniť, ak všetky predchádzajúce kroky vyjednávania a zmierovacieho konania v súvislosti s kolektívnou zmluvou (zmier, mediácia a dobrovoľné rozhodcovské konanie) zlyhali a ak to odporúča väčšina sociálnych partnerov zastúpených v CPCS. V prípade rizík pre život, zdravie alebo bezpečnosť občanov môže MTSSS jednostranne začať povinné rozhodcovské konanie (po konzultácii s CPCS). V prípade rokovaní o úplne novej dohode môže jedna zo strán požiadať o povinné rozhodcovské konanie, ak druhá strana zlyhala všetky predchádzajúce kroky vyjednávania a zmieru. MTSSS rozhoduje o vykonaní povinného rozhodcovského konania s prihliadnutím na (1) počet pracovníkov postihnutých konfliktom, (2) relevantnosť sociálnej ochrany pracovníkov, ktorých sa to týka, (3) sociálny a ekonomický vplyv konfliktu a (4) postavenie zúčastnených strán, pokiaľ ide o predmet rozhodcovského konania. Po konzultácii so zúčastnenými stranami a regulačným alebo dozorným orgánom príslušného sektora MTSSS jednostranne rozhodne o rozhodnutí týkajúcom sa rozhodcovského konania.

  • Nevyhnutné rozhodcovské konanie (Zákonník práce, články 510 – 511): Ak kolektívna zmluva vyprší a počas 12 mesiacov nie je nahradená inou zmluvou (pokrývajúcou aspoň 50 % príslušnej pracovnej sily), MTSSS môže začať proces potrebného rozhodcovského konania (ktorý je upravený osobitným zákonným dekrétom). Tento typ rozhodcovského konania je navrhnutý tak, aby sa spustil v priebehu vypršania platnosti kolektívnej zmluvy. V prípade štrajku v odvetví alebo inštitúcii, ktorá poskytuje nevyhnutné služby pre obyvateľstvo, je príslušná odborová organizácia povinná predložiť MTSSS vo svojom predbežnom oznámení o štrajku predloženom MTSSS návrh na "minimálne služby". Ak zúčastnené strany nedoslúžia k spoločnému riešeniu, uskutoční sa rozhodcovské konanie na CES (Zákonník práce, články 534, 537 – 538).

Individuálne mechanizmy riešenia sporov

Zákonník práce [článok 492 ods. 2 písm. f)] stanovuje, že kolektívne zmluvy musia upravovať konflikty týkajúce sa pracovných zmlúv, "a to prostredníctvom zmierovacieho konania, mediácie a rozhodcovského konania". Zdá sa, že najdôležitejšie kolektívne zmluvy revidované od roku 2009 (textil, oblečenie, obuv, kov, stavebníctvo a obchod) nevyužívajú túto zákonnú možnosť na reguláciu riešenia individuálnych konfliktov.

V prípade disciplinárnych opatrení voči jednotlivému pracovníkovi a v prípade prepustenia musia byť informované príslušné zamestnanecké rady a odborové organizácie (Zákonník práce, články 353, 356 – 357). V prípade prepustenia pracovníka v dôsledku zániku pracoviska alebo z dôvodu "neprispôsobenia" pracovníka požiadavkám jeho zamestnania je potrebné informovať a konzultovať s príslušnou zamestnaneckou radou a odborovými organizáciami (Zákonník práce, články 370, 375, 377 – 378).

Zákonník práce (článok 387) stanovuje, že zákonnosť a prípustnosť prepustenia môže posudzovať len súd.

Najbežnejšími formami kolektívneho riešenia sporov v Portugalsku v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sú zmierovacie konanie a mediácia. Arbitráž je extrémne zriedkavá. Výročná správa o kolektívnom vyjednávaní za roky 2015, 2017 a 2019 (CRL/MTSSS, 2016, 2018, 2020) skúmala trendy pozorované v rokoch 2005 – 2018 a dospela k záveru, že najbežnejšou a najúspešnejšou formou riešenia sporov bolo zmierovacie konanie. Mediácia bola menej častá a s obmedzenejšími výsledkami. V rokoch 2005 až 2018 bolo zverejnené len jedno rozhodnutie založené na dobrovoľnom rozhodcovskom konaní a boli ukončené tri procesy núteného rozhodcovského konania. Posledné dva roky nebolo čo dodať. Pokiaľ ide o potrebné rozhodcovské konanie, za posledné desaťročie nebol uzavretý ani jeden prípad, hoci v roku 2018 bola podaná jedna žiadosť.

Využívanie mechanizmov riešenia sporov, 2012 – 2021

 

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

Conciliation*

35

52

61

63

38

58

51

42

34

42

Mediation*

8

7

11

11

10

12

17

7

3

4

Voluntary arbitration

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

Compulsory arbitration

1

0

0

0

0

0

1

0

0

0

Necessary arbitration

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

Poznámka: * Počet ročných požiadaviek.

Zdroj: CRL/MTSSS (2016, 2018, 2021); DGERT/BTE online.

Flag of the European UnionThis website is an official website of the European Union.
How do I know?
European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions
The tripartite EU agency providing knowledge to assist in the development of better social, employment and work-related policies