Profil krajiny pracovného života v Rumunsku
Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Rumunsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
Odborové zväzy, organizácie zamestnávateľov a verejné inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení pracovnoprávnych vzťahov, pracovných podmienok a štruktúr pracovnoprávnych vzťahov. Sú vzájomne prepojenými časťami viacúrovňového systému riadenia, ktorý zahŕňa európsku, národnú, odvetvovú, regionálnu (provinčnú alebo miestnu) a podnikovú úroveň. Táto časť sa zaoberá hlavnými aktérmi a inštitúciami a ich úlohou v Rumunsku.
V Rumunsku sú verejné orgány a inštitúcie pôsobiace v oblasti pracovnoprávnych vzťahov podrobne uvedené nižšie.
Národná tripartitná rada pre sociálny dialóg (CNTDS) je poradný orgán na vnútroštátnej úrovni, ktorý zahŕňa zástupcov odborových zväzov a zamestnávateľských organizácií a zástupcov vlády, Národnej banky Rumunska a Hospodárskej a sociálnej rady (CES).
CES je národná inštitúcia – tvorená zástupcami občianskej spoločnosti, odborových zväzov a zamestnávateľských organizácií – s ktorou sa musia konzultovať všetky právne zmeny s dôsledkami pre hospodárske, sociálne a fiškálne aktivity. V roku 2017 bol CES obnovený po tom, čo bola jeho činnosť niekoľko rokov blokovaná z dôvodu nejasných legislatívnych ustanovení.
Ministerstvo práce a sociálnej solidarity je verejný orgán zodpovedný za sociálnu ochranu, zamestnanosť a mobilitu pracovnej sily. Je zodpovedná za vypracovanie a uplatňovanie politík a stratégií týkajúcich sa sociálneho začlenenia, sociálnej ochrany, zamestnanosti a trhu práce. Ministerstvo koordinuje tri verejné inštitúcie zodpovedné za pracovné podmienky: Inšpektorát práce, Národná agentúra pre zamestnávanie pracovných síl (ANOFM) a Národný dom verejných dôchodkov. ANOFM dohliada na uplatňovanie stratégií zamestnanosti a odbornej prípravy a na vykonávanie sociálnej ochrany nezamestnaných.
Inšpektorát práce dohliada a kontroluje uplatňovanie pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľmi, ktoré sa týkajú napríklad pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.
Hoci neexistujú samostatné pracovné súdy, súdne spory súvisiace s prácou alebo urovnanie sporov možno dosiahnuť začatím súdneho konania prostredníctvom bežných súdov.
Pokiaľ ide o riešenie sporov medzi zamestnávateľom a zamestnancom, novovydaný Občiansky zákonník zavádza záväzné ustanovenie, ktoré vyžaduje, aby sa strany zúčastnili na zasadnutí, počas ktorého sa prezentujú výhody mediačného konania. Po ukončení tohto informatívneho stretnutia sa strany môžu rozhodnúť, že budú pokračovať v mediačnom konaní s cieľom vyriešiť konflikt alebo predložiť svoj prípad súdu.
Zákonník práce a zákon č. 319/2006 Z. z. poskytujú právny rámec pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku. Zákon stanovuje vytvorenie výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v spoločnostiach s viac ako 50 zamestnancami. Inšpektorát práce však môže zaviesť povinné zriadenie výborov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v podnikoch s menej ako 50 zamestnancami, ak si to vyžaduje povaha činnosti a riziká spojené s pracoviskom. Výbory tvorené zástupcami zamestnávateľov, pracovníkov a odborníkov na pracovnú ochranu zdravia koordinujú a dohliadajú na uplatňovanie ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia.
Ministerstvo práce a sociálnej solidarity je orgánom dohľadu nad zdravím a bezpečnosťou na pracovisku. Je tiež zodpovedná za vypracúvanie stratégií a politík a monitorovanie právnych predpisov a vymenúvanie spoločností/osôb na poskytovanie služieb prevencie a ochrany v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.
Ministerstvo zdravotníctva je kľúčovým orgánom v oblasti pomoci v oblasti verejného zdravotníctva. Vypracúva predpisy o ochrane zdravia na pracovisku. Ministerstvo zdravotníctva tiež monitoruje zdravie pracovníkov a je zodpovedné za poskytovanie odbornej prípravy v oblasti ochrany zdravia pri práci.
Inšpektorát práce kontroluje uplatňovanie právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonávaním programov týkajúcich sa profesijných rizík, vykonávaním vyšetrovaní a v prípade potreby ukladaním sankcií.
Národný inštitút pre vedecký výskum v rámci ministerstva práce a sociálnej solidarity vykonáva vedecký výskum, ktorý zdôvodňuje politické opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Odborová organizácia sa považuje za reprezentatívnu na vnútroštátnej úrovni, ak pridružené organizácie predstavujú aspoň 5 % z celkového počtu zamestnancov v národnom hospodárstve a majú územné štruktúry aspoň v 50 % + 1 okresov vrátane hlavného mesta Bukurešti. Podobne sa zamestnávateľská organizácia považuje za reprezentatívnu, ak jej členovia tvoria aspoň 7 % z celkového počtu zamestnancov na vnútroštátnej úrovni a má územné štruktúry v 50 % + 1 okresoch vrátane Bukurešti.
O odborovom zastúpení
Nový zákon o sociálnom dialógu upravil minimálny počet zamestnancov potrebných na založenie odborového zväzu a znížil ho z 15 na 10 z rovnakého podniku alebo 20 zamestnancov pracujúcich v rovnakom odvetví. Nezamestnaní ľudia a nezávislí pracovníci môžu vstúpiť do odborov; Nezamestnaní členovia sa však pri určovaní počtu členov odborových zväzov na určenie reprezentatívnej schopnosti neberú do úvahy.
Ľudia, ktorí zastávajú verejnú funkciu, ako sú sudcovia, ľudia v armáde, zamestnanci ministerstva vnútra a zamestnanci tajných služieb, nemôžu založiť odbory ani vstúpiť do nich.
V súčasnosti päť národne reprezentatívnych konfederácií – Národný odborový blok (Blocul Naţional Sindical, BNS), Národná konfederácia odborových zväzov "Cartel Alfa" (Confederaţia Naţională Sindicală "Cartel Alfa", Cartel Alfa), Národná konfederácia slobodných odborových zväzov Rumunska – Bratstvo (Confederaţia Naţională a Sindicatelor Libere din România – Frăţia, CNSLR Fratia), Konfederácia demokratických odborových zväzov v Rumunsku (Confederaţia Sindicatelor Democratice din România, CSDR ) a Národná konfederácia odborových zväzov Meridian (Confederaţia Sindicală Naţională Meridian, CSN Meridian) – zverejňujú svoje oficiálne dokumenty na webovom sídle ministerstva práce a sociálnej solidarity. Spolu tvoria 1 349 677 členov z 5 700 035 (január 2023). Databáza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/Amsterdamský inštitút pre pokročilé štúdie práce uviedla v roku 2018 hustotu odborových zväzov 24,1 %. Pri posudzovaní presnosti hustoty zjednotenia sú určité ťažkosti, pretože údaje z rôznych zdrojov sú často protichodné.
Členstvo v odboroch
Zdá sa, že na úrovni odvetví existujú veľké rozdiely v hustote odborových zväzov: niektoré odvetvia, ako napríklad verejná správa, vzdelávanie a zdravotníctvo, majú hustotu odborových zväzov vyššiu ako 50 %, zatiaľ čo vo výrobe, odevoch a obchode je oveľa nižšia. Jedným z hlavných dôvodov je vysoký počet spoločností s menej ako 15 zamestnancami, ktoré nemohli byť odborovo združené podľa predchádzajúceho zákona o sociálnom dialógu (zákon č. 62/2011 Z.z.); Podľa niektorých odhadov 45 % zamestnancov v obchodnom sektore a 32,6 % zamestnancov v stavebníctve pracuje v prevádzkach s menej ako 15 zamestnancami.
Členstvo v odboroch a hustota, 2010 – 2019
| 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | Source | |
| Trade union density in terms of active employees (%)* | n.a. | n.a. | 25 | n.a. | n.a. | n.a. | 21.6 | n.a. | 21.4 | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
| Trade union membership (thousands)** | n.a. | n.a. | 1,432 | n.a. | n.a. | n.a. | 1,340 | n.a. | 1,390 | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Celkový počet členov odborových zväzov (vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a neaktívnych členov odborov – t. j. študentov, dôchodcov alebo nezamestnaných) na vnútroštátnej úrovni.
Zdá sa, že dosiahnutie reprezentatívnosti je ťažšie na úrovni odvetví a spoločností. Údaje z konca roka 2015 ukazujú, že reprezentatívne odborové zväzy existujú v 21 z 29 hospodárskych odvetví. Veľké odvetvia – ako napríklad textilný priemysel a obchod, ktoré spolu predstavujú približne milión zamestnancov – nemajú zastupiteľské federácie. Výskum ukazuje, že skutočný prah reprezentatívnosti pre niektoré odvetvia je oveľa vyšší ako zákonný: zákonná hranica je 13,3 % pre obchodný sektor, 10,4 % pre stavebníctvo a 8,7 % pre informačné a komunikačné technológie.
Hlavné odborové konfederácie a federácie
V roku 2023 existovalo v Rumunsku päť národných reprezentatívnych konfederácií odborových zväzov: CNSLR Fratia, Cartel Alfa, BNS, CSN Meridian a CSDR. Počet reprezentatívnych odborových konfederácií zostal od roku 2018 nezmenený. Nižšie uvádzame reprezentatívne odborové konfederácie a najdôležitejšie federácie (ktoré sú najpočetnejšie a sú reprezentatívne na sektorovej úrovni).
Hlavné odborové konfederácie a federácie
| Name | Abbreviation | Number of members* | Year | Involved in collective bargaining? |
| National Trade Union Confederation ‘Cartel Alfa’ (Confederaţia Naţională Sindicală ‘Cartel Alfa’) | Cartel Alfa | 258,099 | 2019 | Not at national level since Law No. 62/2011 abolished national collective bargaining; signed the collective agreement for the healthcare sector in 2019 |
| National Confederation of Free Trade Unions of Romania – Brotherhood (Confederaţia Naţională a Sindicatelor Libere din România – Frăţia) | CNSLR Fratia | 304,842 | 2020 | Not at national level since Law No. 62/2011 abolished national collective bargaining |
| National Trade Union Bloc (Blocul Naţional Sindical) | BNS | 259,428 | 2019 | Not at national level since Law No. 62/2011 abolished national collective bargaining; signed the collective agreement for the healthcare sector in 2019 |
| Meridian National Trade Union Confederation (Confederaţia Sindicală Naţională Meridian) | CSN Meridian | 254,280 | 2020 | Not at national level since Law No. 62/2011 abolished national collective bargaining; signed the collective agreement for the healthcare sector in 2019 |
| Confederation of Democratic Trade Unions in Romania (Confederaţia Sindicatelor Democratice din România) | CSDR | 262,663 | 2020 | Not since Law No. 62/2011 abolished national collective bargaining |
| National Federation of Free Unions from Education (Federația Sindicatelor Libere din Învǎțǎmânt) | FSLI | 162,194 | 2020 | Yes, signed the collective agreement for the pre-university education sector in 2021 |
| National Federation of Farmers Trade Unions ‘Agrostar’ (Federația Naţională a Sindicatelor din Agricultură, Alimentaţie, Tutun, Domenii şi Servicii Conexe ‘Agrostar’) | Agrostar | 10,921 | 2020 | Not at sectoral level |
| National Trade Union of Police and Contractual Staff of Romania (Sindicatul Național al Polițiștilor și Personalului Contractual din Romania) | SNPPC | 28,847 | 2022 | Not at sectoral level |
| Trade Union Federation for Romanian Automotive (Federația Sindicalǎ Automobilul Românesc) | FSAR | 23,471 | 2019 | Not at sectoral level |
| Federation of Unions of Automotive Manufacturing ‘Infratirea’ (Federatia Sindicatelor din Con-structii de Masini ‘Infratirea’) | Infratirea | 22,720 | 2020 | Not at sectoral level |
| Romanian Trade Union Federation Sanitas (Federația Sanitas din România) | Federația Sanitas | 84,495 | 2020 | Yes, signed the collective agreement for the healthcare sector in 2019 |
| Education Trade Union Federation ‘Spiru Haret’ (Federatia Sindicatelor din Educație ‘Spiru Haret’) | FSI Spiru Haret | 70,298 | 2022 | Yes, signed the collective agreement for the primary education sector in 2021 |
| Postal and Communication Trade Union Federation (Federația Sindicatelor din Poștă și Comunicații) | FSPC | 18,236 | 2019 | Not at sectoral level |
| Federation of Insurance and Banks (Federatia Sindicatelor din Asigurari si Banci) | FASB | 11,547 | 2020 | Not at sectoral level |
| National Federation of Administration Unions (Federația Naționalǎ a Sindicatelor din Administrație) | FNSA | 24,387 | 2020 | Not at sectoral level |
| Federation of Trade Unions ‘Gas-Romania’ (Federația Sindicatelor ‘Gaz Romania’) | FS Gaz Romania | 18,042 | 2020 | Not at sectoral level |
| National Federation Railway Movement Commercial Wagon (Federația Națională Feroviară Mișcare Comercial Vagoane) | FNFMCV | 17,277 | 2022 | Not at sectoral level |
| Federation Publisind (Federația Publisind) | Publisind | 25,684 | 2022 | Not at sectoral level |
Poznámka: * Odhadované údaje na základe spisov zástupcov dostupných na webovom sídle ministerstva práce a sociálnej solidarity.
O zastupovaní zamestnávateľa
Zamestnávatelia môžu slobodne založiť zamestnávateľskú organizáciu alebo sa k nej pripojiť. Zamestnávateľská organizácia môže byť pridružená len k hierarchicky nadriadenej zamestnávateľskej organizácii.
V zákone o sociálnom dialógu sa stanovuje, že zamestnávateľské organizácie, ktoré sa usilujú o národnú reprezentatívnosť, musia prostredníctvom svojich pridružených spoločností predstavovať aspoň 7 % celkovej pracovnej sily v hospodárstve (okrem zamestnancov vo verejnom sektore). Zväzy zamestnávateľov musia prostredníctvom svojich členov predstavovať aspoň 10 % celkovej pracovnej sily v príslušnom sektore.
Účinkom týchto právnych ustanovení bol pokles počtu národne reprezentatívnych konfederácií z 12 v roku 2011 na 3 v roku 2023.
V nasledujúcej časti uvádzame zoznam konfederácií zamestnávateľských organizácií zastupujúcich na národnej úrovni a najvýznamnejších federácií zamestnávateľských organizácií (s najväčším počtom členov a zástupcov na sektorovej úrovni) v roku 2023.
Členstvo v zamestnávateľských organizáciách a hustota v rokoch 2012 – 2019 (%)
2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | Source | |
| Employer organisation density in terms of active employees | 60 | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | 60 | n.a. | n.a. | OECD and AIAS, 2021 |
| Employer organisation density in the private sector* | n.a. | 6 | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | 5 | European Company Survey 2013/2019 |
Poznámky: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania.
Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie
Ministerstvo práce a sociálnej solidarity dokumentuje najreprezentatívnejšie zamestnávateľské federácie a konfederácie.
Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie
| Name | Abbreviation | Number of members* | Year | Involved in collective bargaining? |
| Employers’ Organisation Concordia (Confederația Patronalǎ Concordia) | Concordia | 326,445 | 2021 | No |
| Romanian National Council of Private Small and Medium Enterprises (Consiliul Național al Întreprinderilor Private Mici și Mijlocii din România) | CNIPMMR | 372,281 | 2020 | No |
| Employers Confederation of Industry, Agriculture, Constructions and Services of Romania (Confederația Patronalǎ din Industrie, Agriculturǎ, Construcții și Servicii din România) | Conpirom | 324,906 | 2019 | No |
| Federation of Employers’ Organisations of Financial Services of Romania (Federația Patronalǎ a Serviciilor Financiare din România) | FPSFR | 24,734 | 2021 | Not at sectoral level |
| Federation of Employers’ Organisations of Romanian Tourism (Federația Patronatelor din Turismul Românesc) | FPTR | 73,752 | 2019 | Not at sectoral level |
| Employers’ Federation of Building Companies (Federația Patronatelor Societǎților din Construcții) | FPSC | 35,629 | 2019 | Not at sectoral level |
| Employers’ Organisation of Commerce Networks (Federatia Patronala a Retelelor din Comert) | FPRC | 113,771 | 2019 | Not at sectoral level |
| Federation of Associations of Energy Utility Companies (Federaţia Asociaţiilor Companiilor de Utilităţi din Energie) | ACUE | 18,820 | 2020 | Not at sectoral level |
| Employers’ Federation of Textiles, Clothing and Leather Industry (Federația Patronalǎ a Textilelor, Confectiilor si Pielǎriei) | Fepaius | 21,017 | 2021 | Not at sectoral level |
| Employers’ Organisation Metalurgia (Federatia Patronala Metalurgia) | FP Metalurgia | 14,455 | 2020 | Not at sectoral level |
Poznámka: * Odhadované údaje na základe spisov zástupcov dostupných na webovom sídle ministerstva práce a sociálnej solidarity.
Tripartitný sociálny dialóg sa organizuje na vnútroštátnej, územnej a odvetvovej úrovni. V snahe reformovať sociálny dialóg na všetkých úrovniach sa v roku 2011 zmenilo zloženie CES – tripartitného orgánu pre sociálny dialóg na národnej úrovni. Po legislatívnej zmene v roku 2011 (implementácia zákona č. 62/2011) zástupcovia vlády opustili CES a boli nahradení zástupcami občianskej spoločnosti, čo podľa názoru niektorých zainteresovaných strán transformovalo radu z tripartitného orgánu na bipartitnú štruktúru sociálneho dialógu. CES je konzultačné fórum a musia sa s ním konzultovať všetky návrhy zákonov v oblastiach jeho pôsobnosti (hospodárstvo, dane, práca, sociálna ochrana, zdravotníctvo, vzdelávanie, výskum, kultúra a mzdy).
Zákon o sociálnom dialógu z roku 2011 (zákon č. 62/2011) stanovil vytvorenie nového orgánu pre sociálny dialóg: CNTDS, tripartitného poradného orgánu tvoreného zástupcami zamestnávateľských organizácií, odborových zväzov, vlády, národnej banky a prezidenta CES. CNTDS je konzultačné fórum pre stanovenie minimálnej mzdy na vnútroštátnej úrovni; na analýzu vládnych stratégií a programov; a na riešenie hospodárskych a sociálnych sporov prostredníctvom tripartitného dialógu. Odborové zväzy niekoľkokrát obvinili vládu, že pravidelne nezvoláva CNTDS alebo sa nedostatočne nepripravuje na zasadnutia orgánu, čím bráni sociálnemu dialógu. V novom zákone o sociálnom dialógu sa preto stanovuje postup pravidelného zvolávania CNTDS.
Na miestnej úrovni sa na úrovni prefektúry zriaďujú komisie pre sociálny dialóg. Účastníci pozostávajú zo zástupcov miestnej samosprávy, zástupcov každej národne reprezentatívnej konfederácie a ďalších relevantných zainteresovaných strán, ak sa ich prítomnosť dohodne.
Na vnútroštátnej úrovni sa tripartitné výbory pre sociálny dialóg vytvárajú v rámci 18 verejných orgánov a inštitúcií, ako sú ministerstvo práce a sociálnej solidarity, ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva.
Hlavné tripartitné a bipartitné orgány
| Name | Type | Level | Issues covered |
| National Tripartite Council for Social Dialogue (Consiliul Naţional Tripartit pentru Dialog Social, CNTDS) | Tripartite | National | Minimum wage, labour relations, labour disputes |
| Economic and Social Council (Consiliul Economic şi Social, CES) | Tripartite | National | Labour relations, fiscal and financial policies, public health policies, social protection policies, education |
| Social dialogue commissions at ministry level | Tripartite | National | Sectoral policies elaborated by the ministries |
| Social dialogue commissions at prefecture level | Tripartite | Local | Local policies |
| Advisory Board of the National Agency for Labour Force Employment (Agenţia Naţională pentru Ocuparea Forţei de Muncă, ANOFM) | Tripartite | National | Employment, labour market policies |
| Advisory Board of the National House of Public Pensions (Casa Naţională de Pensii Publice, CNPP) | Tripartite | National | Social insurance, pensions |
| National Health Insurance Agency (Casa Naţionala de Asigurări de Sănătate, CNAS) | Tripartite | National | Public health |
Zamestnanci sú na pracovisku zastúpení odborovými zväzmi na úrovni spoločnosti. V Rumunsku neexistujú žiadne zamestnanecké rady ani iné orgány na úrovni spoločností, ktoré by zabezpečovali zastúpenie zamestnancov. Odborový zväz môže založiť najmenej 10 zamestnancov pracujúcich v rovnakom podniku alebo 20 zamestnancov pracujúcich v rovnakom odvetví. V spoločnostiach s viac ako 10 zamestnancami, ale bez odborov, sú pracovníci zastúpení zástupcami zamestnancov.
Právne predpisy upravujúce zriadenie európskych zamestnaneckých rád boli zavedené v roku 2005, ale právne predpisy sa vzťahujú len na "podniky na úrovni Spoločenstva" (podniky s najmenej 1 000 zamestnancami v členských štátoch a najmenej 150 zamestnancami v každom z najmenej 2 členských štátov).
Regulácia, zloženie a právomoci zastupiteľských orgánov
| Body | Regulation | Composition | Involved in company-level collective bargaining? | Thresholds for/rules on when the body needs to be/can be set up |
| Trade union | The functioning of trade unions is regulated by the new Social Dialogue Law (Law No. 367/2022). | Employees with a working contract that work in the same company or in the same sector. | Yes. Trade unions defend the rights of their members in courts and negotiate collective agreements (only if they fulfil the representativeness criteria). | A trade union can be founded by a minimum of 10 employees working in the same company or 20 employees in the same sector. In order for a trade union to be representative, it must account for at least 30% + 1 of all employees of the company. |
| Employee representative | The Labour Code provides the legal context regarding the employee representative. | The employee representative is elected from among the company’s employees, and must be voted for by at least half of the employees. | Yes. They promote workers’ interests, inform the Labour Inspectorate if the labour legislation is not properly applied and participate in collective bargaining (when there is no representative trade union in the company). | An employee representative is elected only in companies that have at least 10 employees and in which there is no representative trade union organisation. |
