Kolektívne vyjednávanie v Rumunsku

Zákonom o sociálnom dialógu z roku 2011 (zákon č. 62/2011) sa zrušilo kolektívne vyjednávanie na vnútroštátnej úrovni. Nová legislatíva tiež nahradila kolektívne vyjednávanie na úrovni odvetví odvetvovým kolektívnym vyjednávaním. Nový právny rámec decentralizoval kolektívne vyjednávanie zvýšením významu kolektívnych zmlúv na úrovni podnikov. V rokoch 2011 až 2018 sa kolektívne vyjednávanie uskutočňovalo najmä na úrovni spoločností, ale v dôsledku vyjednávania nebolo povinné dosiahnuť kolektívnu zmluvu.

Nový zákon o sociálnom dialógu (zákon č. 367/2022) poskytuje nový rámec pre kolektívne vyjednávanie na vnútroštátnej, odvetvovej a podnikovej úrovni. Obnovuje sa možnosť uzatvárania vnútroštátnych kolektívnych zmlúv, ale zákon stanovuje, že nemôžu obsahovať doložky týkajúce sa vnútroštátnych minimálnych miezd, ako to bolo do roku 2011. Dohody však môžu obsahovať koeficienty minimálnej mzdy podľa profesijných noriem.

Nový zákon zavádza povinné kolektívne vyjednávanie v spoločnostiach s najmenej 10 zamestnancami, ako aj na odvetvovej úrovni. Rokovania môžu iniciovať odborové zväzy aj organizácie zamestnávateľov. Zákon umožňuje zamestnávateľským zväzom a príslušným odborovým organizáciám, ktoré nie sú signatármi kolektívnej zmluvy uzavretej na odvetvovej úrovni, pripojiť sa k dohode na základe písomného oznámenia.

Po legislatívnej zmene v roku 2011 sa v rokoch 2012 až 2022 uzavrelo na odvetvovej úrovni len niekoľko odvetvových kolektívnych zmlúv, na rozdiel od ôsmich odvetvových kolektívnych zmlúv uzavretých len v roku 2010. V roku 2019 bola uzavretá kolektívna zmluva pre sektor verejného zdravotníctva s platnosťou od roku 2019 do roku 2021. V roku 2022 bola uzavretá kolektívna zmluva pre sektor preduniverzitného vzdelávania. Okrem toho boli v roku 2021 uzavreté 4 kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi a v roku 2022 11.

Kolektívne vyjednávanie zamestnancov

Zdroje: Eurofound, Európsky prieskum spoločností 2013/2019 (vrátane spoločností zo súkromného sektora s prevádzkami s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S); otázka v prieskume bola otázkou s možnosťou výberu z viacerých odpovedí a bolo možné odpovedať viacerými odpoveďami); Eurostat [earn_ses10_01], [earn_ses14_01], [earn_ses18_01] (vrátane spoločností s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S okrem O), s jednou odpoveďou pre každú miestnu jednotku), OECD a AIAS, 2021; Inšpektorát práce

Decentralizácia sociálneho dialógu v roku 2011 viedla ku koncentrácii kolektívneho vyjednávania na úrovni podnikov. Táto situácia bola zjavná aj v roku 2022, ale nový zákon o sociálnom dialógu by ju mal zmeniť. Predchádzajúce údaje naznačovali, že po zrušení vnútroštátneho kolektívneho vyjednávania v roku 2011 sa pokrytie kolektívnym vyjednávaním znížilo z takmer 100 % v roku 2010 na približne 35 % v roku 2013. Údaje inšpektorátu práce naznačujú, že v roku 2020 sa aktívna kolektívna zmluva vzťahovala na 2 113 237 zamestnancov, čo naznačuje pokrytie kolektívnym vyjednávaním 32 %.

Počet kolektívnych zmlúv na úrovni spoločnosti (vnútroštátne údaje)

Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnej solidarity a Inšpektorát práce.

Po reforme legislatívneho rámca pre sociálny dialóg v roku 2011 prešlo Rumunsko z centralizovaného na decentralizovaný systém kolektívneho vyjednávania. Pred rokom 2011 boli vnútroštátne kolektívne zmluvy veľmi dôležité, pretože ich ustanovenia boli záväzné pre nižšie úrovne systému vyjednávania (odvetvie, odvetvie a spoločnosť). Teoreticky by kolektívne vyjednávanie na odvetvovej úrovni malo zohrávať dôležitú úlohu, keďže ustanovenia odvetvových kolektívnych zmlúv sú záväzné (za osobitných právnych podmienok) pre všetky spoločnosti v príslušnom odvetví. V praxi je však odvetvové kolektívne vyjednávanie zablokované. V dôsledku toho je kolektívne vyjednávanie na miestnej úrovni (na úrovni spoločností a skupín podnikov) dôležitejšie.

Očakávalo sa, že prijatie nového zákona o sociálnom dialógu koncom roka 2022 túto situáciu zmení tým, že kolektívne vyjednávanie bude povinné na podnikovej aj odvetvovej úrovni a obnoví kolektívne vyjednávanie na vnútroštátnej úrovni.

Úrovne kolektívneho vyjednávania, 2022

Artikulácia

Doložky kolektívnych zmlúv podpísaných na odvetvovej úrovni sú povinné pre všetkých zamestnancov spoločností v príslušnom odvetví. Do decembra 2022 sa však kolektívna zmluva považovala za odvetvovú len vtedy, ak počet zamestnancov v spoločnostiach pridružených k signatárskej zamestnávateľskej organizácii predstavoval viac ako polovicu celkového počtu zamestnancov v príslušnom hospodárskom odvetví. Ak táto podmienka nebola splnená, kolektívna zmluva bola zaregistrovaná ako zmluva na úrovni skupiny prevádzkarní.

Nový zákon o sociálnom dialógu obnovuje kolektívne vyjednávanie na vnútroštátnej úrovni. Doložky vnútroštátnych kolektívnych zmlúv sa vzťahujú na všetkých zamestnancov a musia byť zahrnuté v kolektívnych zmluvách uzavretých na úrovni podnikov alebo odvetví.

Podľa nového zákona o sociálnom dialógu môžu kolo rokovaní iniciovať odborové zväzy alebo organizácie zamestnávateľov najmenej 60 dní pred uplynutím platnosti platnej kolektívnej zmluvy. Kolektívne vyjednávanie nemôže trvať dlhšie ako 45 dní a nie je povinné uzavrieť kolektívnu zmluvu.

Vo verejnom sektore sa vyjednávanie začína spravidla vo štvrtom štvrťroku roka, kedy vláda prijme rozhodnutie o minimálnej mzde na nasledujúci rok.

Nový zákon o sociálnom dialógu poskytuje rámec pre automatickú koordináciu medzi rôznymi úrovňami vyjednávania. Doložky dohodnuté na najvyššej úrovni sú minimálne a automaticky sa uplatňujú na všetky nižšie úrovne. Okrem toho je určitá forma vertikálnej koordinácie zabezpečená implicitnou koordináciou mzdových požiadaviek odborových zväzov a odvetvových zamestnávateľských zväzov, ktoré sú zo zákona oprávnené zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní na úrovni podnikov a v určitých situáciách dokonca uzatvárať kolektívne vyjednávanie na úrovni podnikov.

Od decembra 2022 sa vnútroštátne kolektívne zmluvy automaticky uplatňujú na všetkých zamestnancov a odvetvové kolektívne zmluvy sa automaticky uplatňujú na všetkých zamestnancov v tomto odvetví. V novom zákone o sociálnom dialógu sa takisto stanovuje, že k týmto dohodám sa môžu pripojiť organizácie zamestnávateľov/spoločnosti a príslušné odborové organizácie, ktoré nie sú signatármi kolektívnych zmlúv uzavretých na odvetvovej úrovni alebo pre skupiny podnikov.

V rokoch 1999 až 2011 sa vyskytli prípady, keď kolektívne zmluvy na úrovni odvetví obsahovali výnimky, ktoré umožňovali spoločnostiam v hospodárskych a finančných ťažkostiach platiť pod prahovou hodnotou.

Napríklad kolektívne zmluvy v odvetví železných, neželezných a žiaruvzdorných materiálov stanovovali, že na obmedzené obdobia "minimálna mzda môže byť znížená, ale nikdy nie pod 80 % pôvodne dohodnutej hodnoty".

Od roku 2011 niektoré kolektívne zmluvy na úrovni podnikov obsahovali doložky, ktoré umožňovali spoločnostiam vyplácať menej, ako je zákonná minimálna mzda. Táto výnimka je povolená, ak spoločnosť vykoná finančnú a ekonomickú analýzu, z ktorej vyplýva, že sa nachádza vo finančných ťažkostiach.

Po uplynutí platnosti kolektívnej zmluvy majú sociálni partneri právo ju predĺžiť o 12 mesiacov. Predĺženie je povolené len raz; Potom je jedinou dostupnou možnosťou opätovné prerokovanie. Zamestnávatelia aj odbory môžu iniciovať kolektívne vyjednávanie; Musí sa tak urobiť najmenej 60 dní pred uplynutím platnosti platnej kolektívnej zmluvy. Kolektívne vyjednávanie by nemalo trvať dlhšie ako 45 dní. Ak sociálni partneri nedokážu dosiahnuť konsenzus a uzavrieť kolektívnu zmluvu v tomto časovom rámci, odborová organizácia má právo začať pracovný konflikt.

Najdôležitejšími otázkami kolektívneho vyjednávania v Rumunsku sú mzdy a platby za nadčasy. Otázky ako celoživotné vzdelávanie a rodová rovnosť nie sú také dôležité.