Aktéri a inštitúcie na Slovensku

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR) je hlavným orgánom verejnej moci v oblasti právnej regulácie pracovnoprávnych vzťahov. MPSVR SR prostredníctvom Zákonníka práce upravuje základné individuálne a kolektívne pracovné vzťahy, podmienky zamestnávania a pracovné podmienky a mzdy a uľahčuje bipartitný sociálny dialóg. Zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov upravuje kolektívne vyjednávanie, ako aj zmierovacie alebo mediačné a rozhodcovské konanie pri riešení kolektívnych pracovných sporov s cieľom uľahčiť vymáhanie práv zamestnancov. MPSVR SR upravuje aj legislatívu, ktorá definuje pravidlá a normy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Na ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci zohráva úlohu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (SR), ktorý pôsobí pod záštitou ministerstva zdravotníctva SR. MPSVR SR okrem toho upravuje poskytovanie služieb zamestnanosti uchádzačom o zamestnanie prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Národný inšpektorát práce (NIP) je štátnym orgánom zodpovedným za presadzovanie pracovnoprávnych predpisov. Jej činnosť upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. Inšpektoráty práce vykonávajú kontroly v podnikoch a ak sa zistí, že zamestnávateľ porušuje právne predpisy, inšpektorát práce môže od nich požadovať, aby vykonal nápravné opatrenia a uložil sankcie.

Pravidlá týkajúce sa reprezentatívnosti sociálnych partnerov sú stanovené len vo vzťahu k tripartitnému orgánu na vnútroštátnej úrovni, HSR. Podľa zákona č. 103/2007 Z. z. o tripartitných konzultáciách na národnej úrovni (tripartitný zákon) sa na vysokorýchlostných zväzoch môžu zúčastňovať len špičkové odborové zväzy a zamestnávateľské organizácie, ktoré zastupujú najmenej 100 000 zamestnancov a zamestnávatelia v najmenej piatich (z ôsmich) regiónov (vyšších územných celkov). Odborové zväzy musia pôsobiť vo viacerých odvetviach. Od marca 2021, ak sa do HSR zúčastňujú menej ako tri odbory alebo zamestnávatelia, môžu sa zúčastniť aj organizácie zastupujúce menej ako 100 000 zamestnancov (zákon č. 76/2021 Z. z.). Pre odborové zväzy neexistuje kritérium reprezentatívnosti týkajúce sa kolektívneho vyjednávania a uzatvárania kolektívnych zmlúv (kritérium reprezentatívnosti bolo dočasne zavedené od 1. septembra 2011 do 31. decembra 2012 prostredníctvom zmien Zákonníka práce).

O odborovom zastúpení

Odbory majú na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Členstvo je dobrovoľné a – s výnimkou profesionálnych vojakov – nie je zo vstupu do odborov vylúčená žiadna konkrétna skupina zamestnancov. Činnosť odborových organizácií upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Odbory sú zvyčajne organizované podľa sektorov – kocovina z organizácie odborových zväzov pôsobiacich v socialistickom politickom systéme pred rokom 1989. Sú prítomní v súkromnom aj verejnom sektore.

Hustota odborov neustále klesá. Napríklad, zatiaľ čo hustota v roku 2011 bola približne 14,5 %, v roku 2018 klesla na približne 11,3 %. Od roku 2014 do roku 2019 sa pohybovala okolo 12 – 13 %. Odborové zväzy sú organizované na úrovni odvetví a miestnych podnikov. Ich členovia sú zvyčajne aktívnymi pracovníkmi v pracovnej sile, ale niektoré odborové zväzy si zachovávajú členstvo aj svojich členov na dôchodku.

Členstvo v odboroch a hustota, 2011 – 2019

Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Približné čísla. *** Celkový súčet členov odborových zväzov (vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a neaktívnych členov odborov, t. j. študentov, dôchodcov a nezamestnaných) na vnútroštátnej úrovni.  N.A.: Neuplatňuje sa.

Zdroje: 1 OECD a AIAS (2021); 2 Vlastné odhady autorov; 3 Údaje za roky 2013 – 2018 vychádzajú z informácií z KOZ SR, NKOS a VSOZ a odhadov z KUK; údaje za rok 2019 vychádzajú z údajov KOZ SR, SOS, NKOS a odhadov KUK a iných nepridružených zväzov.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

V krajine existuje jedna dominantná odborová konfederácia: Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, KOZ SR. V roku 2022 mala KOZ SR 25 odvetvových odborových združení s približne 211 200 členmi. V októbri 2018 vznikla nová odborová konfederácia Spoločné odbory Slovenska (SOS). Ďalšou najväčšou odborovou konfederáciou sú Nezávislé kresťanské odbory Slovenska (NKOS), ktoré majú podstatne nižšiu členskú základňu – podľa dostupných informácií a odhadov môžu mať celkovo okolo 3 000 členov.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Do roku 2006 nedošlo v KOZ SR k žiadnym významným organizačným zmenám. K fúziám odvetvových odborových zväzov pridružených k KOZ SR dochádzalo najmä v rokoch 2007 – 2009. V tomto období sa s Zväzom odborových zväzov kovov (OZ Kovo) zlúčilo viacero odborových zväzov, a to v roku 2007 Slovenský odborový zväz verejných služieb, v roku 2008 Samostatný odborový zväz verejnej cestnej dopravy a v roku 2009 Zväz hutníctva. Okrem toho sa v roku 2008 zlúčil Odborový zväz textilných, odevných a vodcov a Odborový zväz dopravy so Zväzom stavebných odborových zväzov (OZ Stavba) a 1. januára 2009 založil Integrované združenie odborových zväzov (IOZ). V roku 2009 sa Chemický odborový zväz zlúčil so Slovenskou odborovou organizáciou pracovníkov v energetike a založil spoločný Odborový zväz pracovníkov v oblasti energetiky a chemického priemyslu (ECHOZ).

Od roku 2012 niektorí odborári opustili odborové združenia pridružené k KOZ SR a založili nové odborové organizácie: Nové vzdelávacie odborové zväzy, Odborový zväz sestier a pôrodných asistentiek, Nový odborový zväz polície, Moderné odborové zväzy Volkswagen a Moderné odborové zväzy AIOS. V roku 2018 tieto odbory založili SOS. Od roku 2021 je SOS členom národného tripartitného orgánu HSR na základe zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tripartitný zákon. Všeobecný slobodný odborový zväz (VSOZ), organizácia, ktorá mala do roku 2018 približne 500 členov, bola v roku 2019 rozpustená.

O zastupovaní zamestnávateľa

Pred rokom 1990 bol jediným zamestnávateľom štát. Zamestnávateľské organizácie vznikli začiatkom 90. rokov prakticky od nuly. Hustota zamestnávateľských organizácií sa postupne zvyšovala a od roku 2012 je relatívne stabilná. Podľa dostupných informácií ich hustota od roku 2012 do roku 2016 kolísala okolo 35 %, pokiaľ ide o pokrytých aktívnych zamestnancov. V rokoch 2019 a 2022 sa zvýšil na približne 45 %.

Zamestnávateľské organizácie, ktoré sú zriadené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, sú oprávnené zúčastňovať sa na kolektívnom vyjednávaní (podobne ako odborové organizácie). Členstvo v zamestnávateľských organizáciách je dobrovoľné. Zamestnávatelia sú organizovaní podľa sektorov (podobne ako odbory). V roku 2019 boli organizácie zamestnávateľov pridružené k štyrom najvyšším zamestnávateľským organizáciám na vnútroštátnej úrovni. Zástupcovia zamestnávateľských organizácií na odvetvovej úrovni sa môžu zúčastňovať na kolektívnom vyjednávaní viacerých zamestnávateľov. Aby sa na nich nevzťahovali kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi, niektorí zamestnávatelia sa nezúčastňovali na odvetvových kolektívnych vyjednávaniach alebo v čo najväčšej možnej miere blokovali predĺženie kolektívnych zmlúv. Zamestnávateľské organizácie, ktoré spĺňajú kritériá, sa zúčastňujú na tripartitnom sociálnom dialógu na vnútroštátnej úrovni.

Členstvo a hustota zamestnávateľských organizácií, 2012 – 2022

Poznámky: *Približné údaje, zahŕňajú AZZZ SR, RUZ a ZMOS. **Približný údaj zahŕňa AZZZ SR, RUZ, ZMOS a APZ. ***Približné údaje, zahŕňajú AZZZ SR, RUZ, ZMOS, APZ a SZZ. ****Približné údaje, údaje pre AZZZ SR, RUZ, APZD a ZMOS. †Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania. N.A.: Neuplatňuje sa.

Zdroje: 1OECD a AIAS (2021); 2Na základe informácií od zamestnávateľov a výpočtov autorov; 3Európsky prieskum spoločností 2019.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

Od roku 1991 sú všetky zamestnávateľské organizácie pridružené k Federácii zamestnávateľských združení Slovenskej republiky (AZZZ SR). V roku 2004 bola založená Národná únia zamestnávateľov (RUZ) ako druhá zamestnávateľská organizácia na najvyššej úrovni. AZZZ SR a RUZ majú ako pobočky zamestnávateľské organizácie na sektorovej úrovni a ich členovia zamestnávajú približne 660 000 ľudí. Okrem AZZZ SR a RUZ zastupuje zamestnávateľov aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Jej pridruženými spoločnosťami sú zamestnávatelia zriadení mestami a obcami na poskytovanie verejných služieb.

V roku 2016 zamestnávateľské organizácie z odvetvia vystúpili z AZZZ SR a RUZ a založili novú vrcholovú zamestnávateľskú organizáciu: Asociáciu priemyselných zväzov (APZ), ktorá je od roku 2021 Asociácioupriemyselných zväzov a dopravy, APZD). AZZZ SR, RUZ, AŽD a ZMOS sa zúčastňujú na tripartitných konzultáciách na národnej úrovni v HSR. V roku 2022 zastupovali približne 982 000 zamestnancov. ZMOS sa tiež zúčastňuje na kolektívnom vyjednávaní viacerých zamestnávateľov o uzatváraní kolektívnych zmlúv pre štátnych zamestnancov (zamestnancov vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme). Organizácie pridružené k ZMOS zamestnávajú približne 142 000 ľudí. Licencované živnostenské združenia, cechy a iní remeselníci, malé a stredné podniky sú organizované v Slovenskom živnostenskom zväze (SZZ) s približne 20 000 členmi. Je členom APZD.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

V rokoch 1993 až 2004 prebiehal národný tripartitný sociálny dialóg v rámci Hospodárskej a sociálnej zosúladenej rady. V roku 2004 bol tento orgán premenovaný na Rada pre hospodárske a sociálne partnerstvo (RHSP) a od roku 2007 pôsobí ako HSR. HSR je konzultačný orgán pre sociálny dialóg medzi vládou a sociálnymi partnermi. KOZ SR (na strane zamestnanca) a RUZ, AZZZ SR a ZMOS (na strane zamestnávateľa) zastupujú sociálnych partnerov v HSR. Tripartitný sociálny dialóg sa zvyčajne zaoberá implementáciou verejných politík a prijímaním legislatívy týkajúcej sa rozvoja podnikateľského prostredia, životnej úrovne občanov a podmienok zamestnania ako najdôležitejších otázok.

je uzavretie sociálnych paktov na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa nazývajú Generalna dohoda. Od roku 1993 do roku 2000 bolo na Slovensku uzatvorených sedem všeobecných zmlúv, odvtedy však žiadna takáto dohoda nebola uzavretá. Počas hospodárskej krízy sa o prijatí protikrízových opatrení najprv diskutovalo v rámci tripartitného sociálneho dialógu v rámci vysokorýchloobrátkových vozidiel. V niektorých odvetviach sa uskutočňuje aj odvetvový tripartitný sociálny dialóg. Príkladmi odvetvovej tripartity sú napríklad odvetvia dopravy, pôšt a telekomunikácií a sektor zdravotnej starostlivosti. V roku 2013Priemyselnú bipartitu (Priemyselna bipartita) s cieľom lepšie sa pripraviť na tripartitné konzultácie v rámci vysokorýchlostných železníc. APZ sa stala členom tripartitnej HSR v roku 2018 (teraz APZD) a SOS sa stala členom v roku 2021. S výnimkou roku 2020 sa vysokorýchlostné vozidlá stretávajú pravidelne v súlade s harmonogramom dohodnutým so sociálnymi partnermi, približne 10-krát ročne.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

Zastupovanie zamestnancov upravuje Zákonník práce. Do roku 2001 boli zamestnanci zastúpení iba odborovými zväzmi. Od roku 2002 môžu byť zamestnanci zastúpení buď odborovými zväzmi, alebo zamestnaneckými radami alebo správcami zamestnancov. Od roku 2003 sa zaviedol dvojitý kanál zastúpenia, v rámci ktorého môžu zamestnanecké rady alebo správcovia zamestnancov koexistovať s odborovými zväzmi v podnikoch.

Zástupcovia zamestnancov majú právo na informácie, konzultácie, spolurozhodovanie a kontrolu činností. Na kolektívne vyjednávanie sú však oprávnené len odborové zväzy. V prevádzkach bez kolektívnej zmluvy môžu zamestnanecké rady uzatvárať s vedením dohody o zamestnanosti a pracovných podmienkach (tieto zmluvy však nemajú rovnaké postavenie ako kolektívne zmluvy). Odborové organizácie, členovia zamestnaneckých rád a správcovia zamestnancov sú volení zamestnancami podnikov. Vo väčšine prípadov sú hlavnými orgánmi zastupujúcimi zamestnancov na pracovisku odborové zväzy. Podrobnosti o fungovaní odborových zväzov a ich spolupráci s vedením sú zvyčajne dohodnuté v kolektívnych zmluvách.

Regulácia, zloženie a právomoci orgánov