Profil krajiny pracovného života pre Slovensko
Tento profil popisuje kľúčové charakteristiky pracovného života na Slovensku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
V rokoch 2012 až 2022 sa hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa na Slovensku výrazne zvýšil, a to o 23,5 %. Išlo o vyššiu mieru rastu ako priemerný rast EÚ27 vo výške 15,3 % za rovnaké obdobie. Miera nezamestnanosti výrazne klesla vo všetkých kategóriách, pričom najväčší pokles zaznamenala miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa v tomto období znížila o 15,4 percentuálneho bodu a v roku 2022 dosiahla 19,9 %. Celková miera nezamestnanosti dosiahla v roku 2022 6,1 %, čo je blízko priemeru EÚ na úrovni 6,2 % za ten istý rok. S výnimkou miery zamestnanosti mladých ľudí sa miera zamestnanosti zvýšila, pričom miera rastu bola obzvlášť vysoká v prípade žien a od roku 2012 do roku 2022 vzrástla o 6,1 percentuálneho bodu.
Od 1. apríla 2002 upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) podmienky zamestnávania a pracovnoprávne vzťahy v súkromnom a verejnom sektore. Zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 553/2003 Z. z. upravujú podmienky zamestnávania vo verejnej službe. Podmienky zamestnávania v štátnej službe sú od 1. júna 2017 upravené zákonom č. 55/2017 Z. z. Zamestnanci boli tradične zastúpení odborovými zväzmi a v prípade neprítomnosti odborov zamestnaneckými radami. Od 1. júla 2003 však Zákonník práce povoľuje zamestnanecké rady v odborových podnikoch. Do kolektívneho vyjednávania sa však môžu zapojiť iba odborové zväzy.
Pracovné podmienky vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje okrem Zákonníka práce aj zákon č. 124/2006 Z. z. Kolektívne vyjednávanie, vrátane predĺženia zmlúv a riešenia pracovnoprávnych sporov, upravuje zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
Súčasný systém pracovnoprávnych vzťahov sa vytvoril začiatkom 90. rokov, keď boli založené organizácie sociálnych partnerov. Sociálny dialóg sa uskutočňuje na tripartitnej a bipartitnej úrovni. Vláda konzultuje so sociálnymi partnermi prostredníctvom tripartitného sociálneho dialógu. Bipartitný sociálny dialóg pozostáva z dvojstupňového kolektívneho vyjednávania vedeného na úrovni odvetvia a spoločnosti.
Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku sú väčšinou orientované na konsenzus a relatívne mierové. Väčšina kolektívnych sporov sa rieši zmierovacím konaním alebo mediáciou a len málo z nich vyžaduje rozhodcovské konanie. Štrajky sú zriedkavé a zaznamenané kolektívne spory len výnimočne vedú k štrajku.
Kolektívne vyjednávanie zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe podmienok zamestnania a miezd. Kolektívne zmluvy na národnej úrovni na Slovensku neexistujú. Kolektívne vyjednávanie je dobrovoľné, ale uzatvorené dohody sú právne záväzné. Kolektívne zmluvy s jedným zamestnávateľom a s viacerými zamestnávateľmi sa uzatvárajú v súkromnom a verejnom sektore. Kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi sa uzatvárajú vo väčšine relevantných odvetví hospodárstva. Predĺženie kolektívnych zmlúv je povolené. Vo verejnom sektore sa pre štátne a verejné služby uzatvárajú samostatné kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi (viacodvetvové).
Hustota odborových zväzov sa od finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009, ktorá viedla k strate tisícov pracovných miest, znížila. Systém pracovnoprávnych vzťahov však nebol výrazne ovplyvnený. Počas krízy odbory zamerali svoju činnosť najmä na udržanie zamestnanosti v podnikoch ohrozených recesiou a neorganizovali žiadne významné sociálne akcie. Akékoľvek zmeny v systéme pracovnoprávnych vzťahov od pandémie COVID-19 boli malé. Pandémia nemala v roku 2020 žiadny významný vplyv na systém pracovnoprávnych vzťahov, ale so sociálnymi partnermi, ktorí sa zúčastňujú na tripartitnej Hospodárskej a sociálnej rade (HSR), vláda len zriedka konzultovala zmeny prijaté v legislatíve.
