Kolektívne vyjednávanie na Slovensku

Kolektívne vyjednávanie je pre sociálnych partnerov dobrovoľné a prebieha bez zásahu štátu. Dvojstupňové kolektívne vyjednávanie sa uskutočňuje na úrovni odvetví a podnikov, kde je možné uzatvárať kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi a kolektívne zmluvy s jedným zamestnávateľom. Na Slovensku neexistuje kolektívne vyjednávanie na národnej úrovni. Ustanovenia dohodnuté v kolektívnych zmluvách s viacerými zamestnávateľmi aj v kolektívnych zmluvách s jedným zamestnávateľom sú pre zmluvné strany právne záväzné. Neexistuje žiadne samostatné kolektívne vyjednávanie pre bielych a robotníckych pracovníkov. Kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi sa môžu rozšíriť na zamestnávateľov vykonávajúcich porovnateľné činnosti, ako sa uvádza v štatistickej klasifikácii ekonomických činností (NACE). Kolektívne zmluvy sa vzťahujú rovnako na všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi odborovej organizácie.

Od hospodárskej krízy existuje trend decentralizácie vyjednávania z odvetvia na úroveň podnikov. Napríklad v roku 2011 a 2012 MPSVR SR zaregistrovala 27 a 23 nových kolektívnych zmlúv viacerých zamestnávateľov. V rokoch 2017 a 2018 bolo zaregistrovaných 14 nových zmlúv s viacerými zamestnávateľmi. Niektoré dohody s viacerými zamestnávateľmi sa uzatvárajú na viac ako jeden rok, čo má vplyv na počet nových dohôd uzatvorených v príslušnom roku. Napríklad v rokoch 2019 a 2020 bolo zaregistrovaných 20 a 11 nových zmlúv s viacerými zamestnávateľmi. V roku 2022 bolo zaregistrovaných 13 nových zmlúv.

Pokrytie vyjednávania o mzdách

Podľa sociálnych partnerov sa kolektívna zmluva vzťahuje až na 35 % zamestnancov na celoštátnej úrovni. Podľa Európskeho prieskumu spoločností (ECS) z roku 2013 bolo približne 30 % zamestnancov zahrnutých na úrovni spoločnosti, keď sa vezmú do úvahy všetky úrovne. Na odvetvovej a regionálnej úrovni je pokrytie približne 10 %. Podobne na pracovnej a medzisektorovej úrovni je pokrytie tiež 10 %.

Pokrytie kolektívneho vyjednávania zamestnancov z rôznych zdrojov

* Percento zamestnancov pracujúcich v miestnych jednotkách, kde sa na viac ako 50 % zamestnancov vzťahuje kolektívna zmluva v porovnaní s celkovým počtom zamestnancov, ktorí sa zúčastnili prieskumu.

Zdroje: Eurofound, ECS 2013 a 2019 (vrátane podnikov súkromného sektora s >10 zamestnancami (kódy NACE B – S), s možnosťou viacerých odpovedí), Eurostat [earn_ses10_01], [earn_ses14_01], [earn_ses18_01], zisťovanie štruktúry príjmov za roky 2010, 2014 a 2018 (vrátane spoločností s >10 zamestnancami (kódy NACE B – S okrem O), s jedinou odpoveďou pre každú miestnu jednotku).

Podľa KOZ SR bolo celkové pokrytie zamestnancov podnikovými kolektívnymi zmluvami na Slovensku v roku 2019 26,4 %. V súkromnom sektore bolo pokrytie 15,4 %, teda viac ako pokrytie odhadované ECS 2019. Celkové pokrytie kolektívnymi zmluvami je však vyššie (približne 35 %), pretože na zamestnancov vo viacerých spoločnostiach, na ktoré sa nevzťahujú podnikové zmluvy, sa vzťahujú dohody s viacerými zamestnávateľmi. Od roku 2021, keď bolo zrušené predĺženie reprezentatívnych zmlúv s viacerými zamestnávateľmi, sa pokrytie znížilo. Podľa KOZ SR sa počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú kolektívne zmluvy, v rokoch 2021 až 2022 znížil o približne 140 000 zamestnancov.

Kolektívne vyjednávanie sa uskutočňuje na dvoch úrovniach: kolektívne vyjednávanie jedného zamestnávateľa na úrovni podniku alebo podniku a kolektívne vyjednávanie viacerých zamestnávateľov vo väčšine odvetví hospodárstva. Kolektívne vyjednávanie viacerých zamestnávateľov a jedného zamestnávateľa zohráva dôležitú úlohu pri určovaní pracovných podmienok, pracovného času a miezd zamestnancov. Zatiaľ čo kolektívne vyjednávanie viacerých zamestnávateľov je dôležité, kolektívne vyjednávanie jedného zamestnávateľa je dominantné.

Kolektívne vyjednávanie existuje v súkromnom a verejnom sektore. Napríklad vo verejnom sektore sa pre štátne a verejné služby uzatvárajú samostatné kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi (viacodvetvové). Kolektívna zmluva vo verejnej službe sa vzťahuje predovšetkým na zamestnancov v sektore vzdelávania (vrátane výskumu) a zdravotníctva.

Úrovne kolektívneho vyjednávania, 2022

Artikulácia

Vertikálna koordinácia existuje, pretože kolektívne vyjednávanie na úrovni odvetví a spoločností je vzájomne prepojené. V kolektívnych zmluvách na úrovni podnikov je možné dohodnúť priaznivejšie podmienky zamestnávania a pracovné podmienky, ako sú podmienky vymedzené v príslušnej kolektívnej zmluve viacerých zamestnávateľov.

Kolá vyjednávania sa zvyčajne začínajú niekoľko mesiacov pred koncom kalendárneho roka, keď zvyčajne vyprší platnosť kolektívnych zmlúv. Rokovania môže začať ktorákoľvek strana, ale odborové zväzy zvyčajne urobia prvý krok tým, že predložia svoj prvý návrh zamestnávateľovi, vedeniu spoločnosti alebo zamestnávateľskej organizácii. Očakáva sa, že zástupcovia zamestnávateľov odpovedia do 60 dní. Kolektívne vyjednávanie zvyčajne pozostáva z jedného alebo viacerých kôl vyjednávania. Počet zvyčajne závisí od požiadaviek odborových zväzov a ekonomickej situácie na strane zamestnávateľa. Môže to byť ovplyvnené aj štýlom vyjednávania (konsenzuálne alebo konfliktné).

Kolektívne vyjednávanie je vertikálne koordinované na rôznych úrovniach vyjednávania. Existuje priama súvislosť medzi kolektívnym vyjednávaním viacerých zamestnávateľov a jedným zamestnávateľom. Vzhľadom na prepojenie vyjednávacie kolá viacerých zamestnávateľov zvyčajne predchádzajú vyjednávacím kolám s jedným zamestnávateľom. Podľa Zákonníka práce je možné v podnikových kolektívnych zmluvách dohodnúť len ustanovenia, ktoré sú pre zamestnancov rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré definuje Zákonník práce alebo ustanovenia dohodnuté v kolektívnej zmluve viacerých zamestnávateľov. Napríklad je možné dohodnúť rovnaké alebo vyššie zvýšenie miezd. Neexistuje žiadne kolektívne vyjednávanie alebo zmluva, ktorá by určovala vzory. Kolektívne vyjednávanie v jednotlivých odvetviach je formálne nezávislé bez formalizovanej horizontálnej koordinácie.

Predĺženie platnosti kolektívnych zmlúv umožňuje zákon. Kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi je možné rozšíriť na ďalších zamestnávateľov v rovnakom odvetví alebo odvetví podľa pravidiel stanovených zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Návrh na predĺženie môže predložiť ktorýkoľvek zmluvný sociálny partner, ale zvyčajne tak robia odborové zväzy. Návrh sa predkladá MPSVR SR a zaoberá sa ním osobitná pracovná skupina. Vzhľadom na časté zmeny v úprave predĺženia týkajúce sa súhlasu zamestnávateľov, ktorých sa predĺženie týka, sa predĺženia uplatňujú len zriedka. Napríklad v rokoch 2005 – 2006 došlo k štyrom rozšíreniam, v roku 2009 k piatim rozšíreniam a v rokoch 2010 – 2013 k žiadnemu.

Od roku 2014 bolo predĺženie platnosti kolektívnej zmluvy možné bez súhlasu zamestnávateľa, ktorého sa predĺženie týka. Niektoré odborové združenia, najmä OZ Kovo, využili túto možnosť vo svoj prospech. V marci 2016 ústavný súd rozhodol, že mechanizmus predĺženia nie je v súlade s ústavne prijateľným duchom legislatívy. Zmenami právnych predpisov sa 1. septembra 2017 zaviedol pojem "reprezentatívna kolektívna zmluva viacerých zamestnávateľov". Teraz bolo možné predĺžiť len takéto zmluvy a súhlas zamestnávateľov, ktorí kolektívnu zmluvu nepodpísali, sa nevyžaduje. V rokoch 2019 a 2020 bolo predĺžených päť zmlúv s viacerými zamestnávateľmi. Dňa 1. marca 2021 bolo zrušené predĺženie zastupiteľských zmlúv (zákon č. 76/2021 Z. z. článok II) a v roku 2022 nebola predĺžená žiadna kolektívna zmluva viacerých zamestnávateľov.

Odchýlky od kolektívnych zmlúv s viacerými zamestnávateľmi sú povolené len v prospech zamestnancov. Napríklad nie je možné odchýliť sa od kolektívnych zmlúv s cieľom vyplácať mzdy pod úrovňou kolektívnej zmluvy. Doložky o neúčasti sa v kolektívnych zmluvách zvyčajne neuplatňujú a možnosti otvorenia sú predmetom vzájomnej dohody zmluvných strán.

Kolektívna zmluva môže zostať v platnosti, pokiaľ v nej nie je inak dohodnutá doba platnosti niektorých záväzkov. Ak v kolektívnej zmluve nie je uvedený dátum platnosti alebo uplynutia platnosti, je platná jeden rok. Podnikové kolektívne zmluvy a kolektívne zmluvy viacerých zamestnávateľov vo verejnom sektore sa kedysi uzatvárali na jeden rok, ale v poslednej dobe sa vo verejnom sektore uzatvárajú dohody s viacerými zamestnávateľmi na dlhšie obdobie. Kolektívne zmluvy s viacerými zamestnávateľmi v podnikateľskom sektore boli platné dva až tri roky.

Počas trvania kolektívnej zmluvy by mal prevládať priemyselný mier. Mierové doložky ako také však zvyčajne nie sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách. Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní obsahuje ustanovenie, podľa ktorého môže kolektívny pracovný spor vzniknúť neplnením ustanovení alebo práv dohodnutých v existujúcej kolektívnej zmluve (spor o práva). V takýchto prípadoch môžu zmluvní sociálni partneri využiť postup riešenia pracovnoprávnych sporov. Na urovnanie vznikajúcich pracovných sporov sú v niektorých podnikových kolektívnych zmluvách stanovené interné mechanizmy.

Okrem týždenného zvyšovania pracovného času a miezd sú spoločnými predmetmi kolektívnych zmlúv práva pracovníkov na zastúpenie, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pravidlá týkajúce sa prepúšťania (najmä odstupného), príplatkov (napríklad za prácu nadčas, prácu počas sviatkov alebo nočnú prácu), pružné formy pracovného času, vytváranie sociálneho fondu v podnikoch a jeho využívanie, nediskriminácia a rodová rovnosť v práci. V roku 2020 boli podmienky práce z domu počas pandémie COVID-19 dohodnuté v podnikových kolektívnych zmluvách.