Profil krajiny pracovného života pre Slovinsko
Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Slovinsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
V rokoch 2012 až 2022 sa slovinský HDP výrazne zvýšil, a to o 25,92 %. Tento nárast bol vyšší ako priemer EÚ27 na úrovni 15,29 % za rovnaké obdobie. Miera nezamestnanosti vo všetkých kategóriách sa znížila. Najväčší pokles bol v nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá klesla o 10,7 percentuálneho bodu z 20,8 % v roku 2012 na 10,1 % v roku 2022. Celková miera nezamestnanosti v Slovinsku bola v roku 2022 na úrovni 4 % pod priemerom EÚ na úrovni 6,2 %. V rokoch 2012 až 2022 došlo k nárastu zamestnanosti žien (6,4 percentuálneho bodu) na 72,9 %. Zamestnanosť mladých ľudí sa v rovnakom období zvýšila o 3,1 percentuálneho bodu a v roku 2022 dosiahla 35,9 %.
Inštitút makroekonomickej analýzy a rozvoja uvádza, že slovinská ekonomika zaznamenala v roku 2021 rýchle oživenie pomocou silných vládnych opatrení, ktoré udržali materiálnu a finančnú situáciu obyvateľstva relatívne stabilnú (IMAD, 2022). Opatrenia prijaté na zmiernenie vplyvu pandémie COVID-19 významne prispeli k rýchlemu oživeniu HDP (ktorý už v roku 2021 prekročil predkrízovú úroveň), pretože umožnili zachovať hospodársky potenciál krajiny a zároveň sa vykonávali prísne opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy.
Pracovnoprávne vzťahy v Slovinsku upravuje zákon o pracovnoprávnych vzťahoch (Zakon o delovnih razmerjih, Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 21/2013). V roku 2022 nedošlo k žiadnym zásadným zmenám zákona.
V júni 2017 vláda prijala zmeny zákona o regulácii trhu práce (Zakon o urejanju trga dela) a zákona o inšpekcii práce (Zakon o inšpekciji dela, Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 55/2017) po tom, ako konečne dosiahla dohodu so sociálnymi partnermi. Zmeny právnych predpisov o trhu práce sa týkajú rôznych opatrení zameraných na aktiváciu politík trhu práce pre nezamestnaných, zatiaľ čo zmeny právnych predpisov o inšpekcii práce zahŕňajú nové právomoci inšpektorov práce brániť práci na základe občianskoprávnych zmlúv a chrániť pracovníkov, ak im zamestnávateľ neplatí včas.
V máji 2014 nadobudol účinnosť zákon o predchádzaní nelegálnej práci a zamestnanosti (Zakon o preprečevanju dela in zaposlovanja na črno, Úradný vestník Slovinskej republikyč. 32/2014).
Kolektívne vyjednávanie upravuje zákon o kolektívnych zmluvách (Zakon o kolektivnih pogodbah, Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 43/2006). Tento zákon upravuje zmluvné strany, obsah a postup podpisu kolektívnej zmluvy a jej formu, platnosť a ukončenie; mierové riešenie kolektívnych pracovných sporov; a registrácia a uverejňovanie kolektívnych zmlúv. Zastupovanie odborových zväzov upravuje zákon o reprezentatívnosti odborových zväzov (Zakon o reprezentativnosti sindikatov, Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 13/1993).
Pracovnoprávne vzťahy v Slovinsku sa udomácnili v 70. rokoch 19. storočia, keď sa odbory stali právnickými osobami. Na prelome storočí existovalo 17 priemyselných zväzov. Odborové zväzy boli po druhej svetovej vojne centralizované, pričom členstvo bolo povinné. Organizácie zamestnávateľov neexistovali.
Po zmene sociálno-ekonomického systému a prvých slobodných voľbách sa postupne objavil demokratický systém pracovnoprávnych vzťahov so slobodným kolektívnym vyjednávaním. Štúdia Stanojevića a Kanjua Mrčelu (2014) zistila, že povaha pracovnoprávnych vzťahov v Slovinsku sa mení. Hoci sociálni partneri opísali kolektívne vyjednávanie v Slovinsku ako skôr kooperatívne ako konfliktné, uviedli tiež, že existujú odvetvia, v ktorých už prakticky neexistuje sociálny dialóg. Táto štúdia potvrdila zistenia predchádzajúcej analýzy nadácie Eurofound (2013), ktorá poukázala na zhoršenie sociálneho dialógu od začiatku finančnej krízy (napríklad rastúce porušovanie kolektívnych zmlúv zo strany zamestnávateľov, rastúce nepokoje medzi pracovníkmi, rastúci počet štrajkov a nárast jednostranných a unáhlených vládnych zásahov súvisiacich s pracovnými podmienkami vo verejnom sektore). Sociálni partneri však po mnohých rokoch rokovaní podpísali sociálnu dohodu na roky 2015 – 2016 vo februári 2015.
Na začiatku pandémie COVID-19 sa odborové zväzy cítili vylúčené zo sociálneho dialógu. Zdôraznili, že vláda ich úplne ignorovala a ich návrhy pri príprave prvého a druhého balíka opatrení na zmiernenie ekonomických dopadov pandémie nezohľadnila. Niektoré návrhy odborov boli neskôr prijaté v po sebe idúcich balíkoch, ale vláda ignorovala odbory, pokiaľ ide o kľúčové otázky. Združenie slobodných odborových zväzov Slovinska (Zveza Svobodnih Sindikatov Slovenije, ZSSS), najväčšia odborová konfederácia, tvrdí, že vláda porušila pravidlá Hospodárskej a sociálnej rady Slovinskej republiky (Ekonomsko-socialni svet, ESC) v procese prijímania opatrení v reakcii na pandémiu COVID-19. Najväčšie odborové zväzy odstúpili na protest proti tomuto orgánu v máji 2021. Rozhodli sa pre tento krok, pretože vláda prijala zákony bez konzultácie so sociálnymi partnermi. V júli 2022, po voľbách do HSR, sa sociálni partneri opäť stretli a podpísali preambulu dohody o obnovení sociálneho dialógu. V tejto preambule sa uvádza, že sociálny dialóg je dôležitým demokratickým prínosom, ktorý má zásadný význam pre rozvoj Slovinska, blahobyt občanov, sociálny mier a obnovenie dôvery medzi sociálnymi partnermi. Novovymenovaný predseda HSR zdôraznil význam obnovenia sociálneho dialógu a sociálneho partnerstva.
