Kolektívne vyjednávanie v Slovinsku

Kolektívne vyjednávanie v Slovinsku je vysoko štruktúrované. V súkromnom sektore prebieha kolektívne vyjednávanie medzi odbormi a zamestnávateľmi na úrovni priemyslu a spoločnosti. Vnútroštátne vyjednávanie pre súkromný sektor ako celok sa však skončilo koncom roka 2005 po rozhodnutí zamestnávateľov odstúpiť od neho. Zmluva, ktorá sa predtým vzťahovala na celý súkromný sektor, Všeobecná kolektívna zmluva pre nekomerčný sektor, bola ukončená v roku 2005.

Vo verejnom sektore existuje dohoda vzťahujúca sa na celý nekomerčný sektor a samostatné dohody pre rôzne jeho časti.

Dohody na úrovni odvetvia musia byť zaregistrované na ministerstve práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnakých príležitostí.

Vyjednávanie na úrovni spoločností je veľmi dôležité a dopĺňa odvetvové vyjednávanie vo väčšine sektorov. V Slovinsku neexistujú veľké (medzisektorové) dohody medzi sociálnymi partnermi ani zvýšenie minimálnej mzdy predpísané vládou.

Kolektívne zmluvy sú právne záväzné. V súkromnom sektore je vyjednávanie o mzdách koordinované na odvetvovej úrovni. Odvetvové kolektívne zmluvy obsahujú minimálne normy, ktoré možno zmeniť len k lepšiemu kolektívnymi zmluvami na nižšej úrovni (na úrovni podnikov). Vo verejnom sektore existuje centralizovaný systém určovania miezd a iných práv. Hlavným trendom v kolektívnom vyjednávaní je decentralizácia (Eurofound, 2013).

Podľa údajov z Európskeho prieskumu spoločností z roku 2019 predstavovalo pokrytie kolektívnym vyjednávaním o mzdách medzi podnikmi súkromného sektora v roku 2019 68 %.

Z údajov európskeho prieskumu spoločností z roku 2013 vyplýva, že pokrytie kolektívnymi zmluvami predstavovalo v roku 2013 78 %, čo naznačuje, že pokrytie klesá.

Kolektívne vyjednávanie zamestnancov

Zdroje: Eurofound, Európsky prieskum spoločností 2013/2019 (vrátane spoločností zo súkromného sektora s prevádzkami s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S), otázka v prieskume bola otázkou s možnosťou výberu z viacerých odpovedí a bolo možné odpovedať viacerými odpoveďami); Eurostat [earn_ses10_01], [earn_ses14_01], [earn_ses18_01] (vrátane spoločností s viac ako 10 zamestnancami (kódy NACE B – S okrem O), s jednou odpoveďou pre každú miestnu jednotku), OECD a AIAS, 2021.

Dominantnou úrovňou vyjednávania a stanovovania miezd v Slovinsku bola dlho odvetvová úroveň, ale súčasným trendom v kolektívnom vyjednávaní je decentralizácia.

Pracovný čas je definovaný legislatívou v Slovinsku. V kolektívnych zmluvách sa stanovuje zákonný týždenný pracovný čas, ktorý je 40 hodín.

Úrovne kolektívneho vyjednávania, 2022

Artikulácia

Vo všeobecnosti môžu dohody na nižšej úrovni len zlepšiť opatrenia dosiahnuté na vyššej úrovni. Zákon o kolektívnych zmluvách z roku 2006 však zaviedol ustanovenie, podľa ktorého môže dohoda na vyššej úrovni konkrétne stanoviť dohody nižšej úrovne na zhoršenie podmienok. Treba však zdôrazniť, že len málo dohôd vykonáva toto ustanovenie v praxi.

Vyjednávacie kolá prebiehajú počas celého roka. Neexistuje žiadne konkrétne obdobie alebo vzorec počas roka.

V Slovinsku neexistujú kolektívne zmluvy, ktoré by určovali tempo, ani "odvetvia, ktoré určujú trendy", ktoré by stanovili rámec pre iné odvetvia. V súčasnosti neexistuje medziodvetvová kolektívna zmluva v súkromnom sektore. Neexistuje žiadna skutočná koordinácia kolektívneho vyjednávania, ale existuje určitý vzor vyjednávania (naprieč rôznymi sektormi). Vertikálna koordinácia zohráva úlohu aj preto, že vyjednávači zo strany zamestnávateľov a odborových zväzov tiež zastupujú rôzne spoločnosti, a preto práva dohodnuté na nižších úrovniach majú vplyv na vyššie úrovne kolektívneho vyjednávania.

Niektoré odvetvové kolektívne zmluvy, ktoré poskytujú zamestnancom nižšiu úroveň práv ako iné odvetvové kolektívne zmluvy, ako napríklad kolektívna zmluva pre textilný, odevný, kožiarsky a kožiarsky priemysel, využívajú zamestnávatelia pri rokovaniach o iných odvetvových kolektívnych zmluvách v snahe znížiť normy pre zamestnancov.

Pokiaľ ide o mechanizmy predĺženia, v článkoch 12 a 13 zákona o kolektívnych zmluvách sa uvádza toto.

• Ak sa kolektívna zmluva o jednej alebo viacerých činnostiach uzavrie medzi jedným alebo viacerými reprezentatívnymi odborovými zväzmi a jednou alebo viacerými reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov, jedna zo strán môže navrhnúť ministrovi pôsobiacemu za prácu predĺženie platnosti celej kolektívnej zmluvy alebo jej časti na všetkých zamestnávateľov v rámci činnosti alebo činností, pre ktoré bola zmluva uzavretá.

• Minister uznáva predĺženú platnosť kolektívnej zmluvy alebo jej časti, ak bola zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými reprezentatívnymi odborovými zväzmi. To isté platí, ak bola dohoda uzavretá medzi jednou alebo viacerými zamestnávateľskými organizáciami, ktorých členovia zamestnávajú viac ako polovicu všetkých zamestnancov zamestnávateľov, pre ktorých bolo navrhnuté predĺženie platnosti kolektívnej zmluvy.

• V rozhodnutí ministra o predĺžení platnosti celej kolektívnej zmluvy alebo jej časti sú viazaní návrhom zmluvných strán.

• Minister uznáva predĺženú platnosť kolektívnej zmluvy alebo jej časti rozhodnutím, ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Slovinskej republiky.

Výnimka z minimálnych noriem je stanovená v niektorých kolektívnych zmluvách. Od týchto kolektívnych zmlúv o mzdách je možné odchýliť sa prostredníctvom dohody medzi odborovým zväzom (alebo vnútroštátnym odborovým zväzom) a zamestnávateľom, najmä s cieľom zachovať pracovné miesta. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť samostatne pre každú kolektívnu zmluvu v Slovinsku, väčšinou od roku 2006 (Eurofound, 2015).

Podmienky odstúpenia od kolektívnej zmluvy a lehotu na odstúpenie od zmluvy určujú zmluvné strany kolektívnej zmluvy. Ak kolektívna zmluva neobsahuje lehotu na odstúpenie od zmluvy, môže byť ukončená do šiestich mesiacov. Kolektívne zmluvy uzavreté na dobu určitú nemožno predčasne zrušiť (zákon o kolektívnych zmluvách, článok 16).

V článku 17 zákona o kolektívnych zmluvách sa stanovuje, že po uplynutí platnosti kolektívnej zmluvy by sa ustanovenia procesnej časti, ktoré upravujú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov, mali uplatňovať až do uzavretia novej zmluvy. Tieto ustanovenia sa týkajú uzatvárania pracovných zmlúv, práv a povinností, ktoré sa uplatňujú počas pracovnoprávnych vzťahov, skončenia pracovných zmlúv, mzdy a inej osobnej odmeny a náhrady za prácu a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uplatňujú sa však maximálne jeden rok, pokiaľ strany neurčia inak.

V kolektívnych zmluvách v Slovinsku nie sú žiadne mierové doložky. Takmer všetky kolektívne zmluvy však obsahujú doložku o "kladnej a negatívnej povinnosti plnenia", v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú riadne presadzovať kolektívnu zmluvu a dodržiavať jej ustanovenia. Táto doložka je takmer všeobecným nariadením a je obsiahnutá v časti kolektívnej zmluvy, ktorá špecifikuje povinnosti. V prípade porušenia kolektívnej zmluvy má odborový zväz k dispozícii mechanizmy na uplatňovanie práv pracovníkov a nie je obmedzený záväzkom udržiavať priemyselný mier.