Profil krajiny pracovného života pre Slovinsko
Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Slovinsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
Neexistujú žiadne vnútroštátne údaje (oficiálne ani neoficiálne) o štrajkoch v Slovinsku. Hlavnými dôvodmi kolektívnej akcie boli znižovanie miezd a nedoplatky miezd. Mechanizmy riešenia kolektívnych sporov sú zahrnuté v kolektívnych zmluvách. Neexistujú však žiadne údaje o ich použití.
Právo na štrajk upravuje zákon o štrajku (Zakon o stavki, Úradný vestník Slovinskej republiky, č. 23/1991). Tento zákon definuje štrajk ako organizované prerušenie práce pracovníkov za účelom uplatňovania hospodárskych a sociálnych práv a záujmov vyplývajúcich z práce. Pracovníci sa môžu slobodne rozhodnúť zúčastniť sa štrajku. Štrajkový zákon stanovuje, že štrajk môže byť organizovaný v podniku alebo inej organizácii, v časti organizácie, v odvetví hospodárstva alebo ako generálny štrajk.
Právo na štrajk pracovníkov v organizáciách, ktoré vykonávajú činnosti osobitného významu pre vojenskú obranu, možno uplatniť len za týchto podmienok: zabezpečiť minimálnu úroveň práce, ktorá zaisťuje bezpečnosť osôb a majetku alebo je nenahraditeľnou podmienkou pre život a prácu občanov alebo pre fungovanie iných organizácií; alebo na zabezpečenie plnenia medzinárodných povinností Slovinska.
Pracovníci, ktorí sa zúčastňujú na štrajku, si zachovávajú svoje základné práva vyplývajúce z pracovného pomeru, s výnimkou práva na odmeňovanie. Ponechávajú si právo na dôchodkové a invalidné poistenie v súlade s predpismi o týchto záležitostiach. Finančné odškodnenie počas štrajku sa môže priznať, ak je to stanovené v kolektívnej zmluve alebo všeobecnom právnom dokumente (pozri Eurofound, 2002).
Vývoj v štrajku, 2013 – 2019
| 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | Source | |
| Working days lost per 1,000 employees | 14.9 | n.a. | Labour Force Survey 2012 | |||||
| Percentage of establishments experiencing strikes | n.a. | 16% of establishments in the private sector | n.a. | n.a. | n.a. | n.a. | 1% of establishments in industry | European Company Survey 2019 |
Poznámka: nie je k dispozícii.
Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov
V článku 18 zákona o kolektívnych zmluvách sa stanovuje, že:
kolektívne pracovné spory sa riešia mierovou cestou prostredníctvom rokovaní, mediácie a rozhodcovského konania a v súlade so zákonom o pracovných a sociálnych súdoch (Zakon o delovnih in socialnih sodiščih, Úradný vestník Slovinskej republikyč. 2/04 a 61/04) pred príslušným pracovným súdom
Spory sa riešia v súlade s týmto zákonom, ak postup riešenia sporov nebol stanovený v platnej kolektívnej zmluve
V zákone o kolektívnych zmluvách sa rozlišuje medzi postupmi na urovnávanie úrokových sporov prostredníctvom mediácie alebo rozhodcovského konania a postupmi na mierové riešenie sporov o práva.
V článku 87 (o riešení kolektívnych sporov) kolektívnej zmluvy pre maloobchod sa stanovuje, že zmluvné strany dohody sa dohodli, že kolektívne spory by sa mali riešiť v súlade s postupom stanoveným zákonom o kolektívnych zmluvách.
Od roku 2010 je prevažne používaným mechanizmom riešenia sporov mediácia; Dovtedy to bola arbitráž. Všetky mechanizmy kolektívneho riešenia sporov sa zavádzajú dobrovoľne. V kvalitatívnej štúdii Stanojevića a Kanjua Mrčelu (2014) predstaviteľ zamestnávateľov v remesle a podnikaní informoval o zavedení mediácie ako nástroja riešenia konfliktov do ich kolektívnej zmluvy.
Individuálne mechanizmy riešenia sporov
V článku 5 zákona o pracovných a sociálnych súdoch sa stanovuje, že pracovný súd je príslušný rozhodovať o individuálnych (ako aj kolektívnych) otázkach pracovnoprávnych sporov. Zahrnuté aspekty zahŕňajú pracovné zmluvy; práva, povinnosti a zodpovednosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu medzi pracovníkom a zamestnávateľom alebo ich právnymi nástupcami; práva a povinnosti vyplývajúce zo vzťahov medzi pracovníkom a užívateľským podnikom; postup zamestnávania, práva a povinnosti priemyselného vlastníctva vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, práca detí mladších ako 15 rokov; práca učňov, žiakov a študentov; Štipendiá; dobrovoľné učňovské vzdelávanie; a ďalšie otázky určené zákonom.
Využívanie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov
Neexistujú žiadne údaje týkajúce sa mechanizmov alternatívneho riešenia sporov (rozhodcovské konanie a mediácia).
