Profil krajiny pracovného života v Španielsku
Tento profil popisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Španielsku. Jeho cieľom je poskytnúť relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života.
Patria sem ukazovatele, údaje a regulačné systémy týkajúce sa týchto aspektov: aktéri a inštitúcie, kolektívne a individuálne pracovnoprávne vzťahy, zdravie a dobré životné podmienky, odmeňovanie, pracovný čas, zručnosti a odborná príprava a rovnosť a nediskriminácia na pracovisku. Profily sa systematicky aktualizujú každé dva roky.
Nezamestnanosť mužov sa od roku 2012 do roku 2022 znížila o 13,3 percentuálneho bodu. Nezamestnanosť mladých ľudí zostala v roku 2022 vysoká na úrovni 29,8 % v porovnaní s priemerom EÚ 14,5 % za ten istý rok. Celková miera zamestnanosti v roku 2022 bola 74 %, čo je blízko úrovne v EÚ27 (74,5 %). Údaje o zamestnanosti mladých ľudí sa v rokoch 2012 až 2022 znížili (o 6,3 percentuálneho bodu) a v roku 2022 dosiahli 32,7 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 40,7 % v tom istom roku. Pandémia najviac ovplyvnila nezamestnanosť mladých ľudí. V roku 2021 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 5,8 percentuálneho bodu. Po počiatočnom vplyve pandémie vzrástol španielsky hrubý domáci produkt v roku 2021 o 5 %, čo je podľa Španielskeho národného štatistického inštitútu najväčší nárast od roku 2000. Nárast hospodárskej aktivity bol spôsobený oživením sektora služieb, ktoré zvýšilo mieru zamestnanosti na úroveň pred pandémiou. Najnovšie hospodárske ukazovatele a ukazovatele zamestnanosti však vykazujú známky spomalenia, najmä vo výrobnom a poľnohospodárskom sektore. Najvýraznejším vývojom na trhu práce v roku 2022 bol prudký pokles dočasnej zamestnanosti o 27,7 % v poslednom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021 a nárast zamestnancov so zmluvami na dobu neurčitú o takmer 13 %. Tento trend sa vysvetľuje nadobudnutím účinnosti reformy trhu práce z roku 2021, ktorá jasne obmedzila využívanie zmlúv na dobu určitú na osobitné okolnosti a sprísnila sankcie za podvodné využívanie zmlúv na dobu určitú.
Hlavným zákonníkom práce pre súkromných zamestnancov je zákonník práce (zákon č. 8/1980). Štatút upravuje aj otázky kolektívneho vyjednávania (mechanizmy upravujúce koordináciu medzi rôznymi úrovňami kolektívneho stanovovania miezd, doložky a podmienky výnimky typu "opt-out" atď.). Bol upravený rôznymi kráľovskými dekrétmi a zákonmi. Posledným zákonom, ktorý zmenil dôležité prvky zákona, bol zákon 3/2012 zo 6. júla.
Hlavným zákonníkom práce pre zamestnancov verejnej správy je Základný štatút verejných zamestnancov (zákon č. 7/2007).
Regulácia a reprezentatívnosť odborových zväzov je upravená organickým zákonom o slobode odborových zväzov (zákon č. 11/1985).
Hlavnou zmenou v právnom rámci pracovnoprávnych vzťahov v roku 2022 bola implementácia zákona č. 32/2021 z 28. decembra o naliehavých opatreniach na reformu práce, záruku stability zamestnanosti a transformáciu trhu práce. Sociálni partneri sa na novom nariadení dohodli ešte predtým, ako bolo zakotvené v právnych predpisoch. Reforma priniesla významné právne zmeny v troch rôznych rozmeroch. Po prvé, zákon obmedzil dočasné zamestnávanie na okolnosti, za ktorých sú pre výrobu potrební ďalší pracovníci alebo v ktorých je potrebné pracovníkov nahradiť. Po druhé, zákon obnovil zásadu ultraaktivity v kolektívnych zmluvách spolu s prevahou odvetvového kolektívneho vyjednávania v otázkach odmeňovania pred dohodami na úrovni spoločností. Tieto opatrenia zahŕňajú zvrátenie najkontroverznejších zmien prijatých v rámci reformy trhu práce v roku 2012. Po tretie, zákon zaviedol nový mechanizmus umožňujúci vnútornú flexibilitu spoločností prostredníctvom režimov skráteného pracovného času počas kríz alebo reštrukturalizácie.
Pracovnoprávne vzťahy v Španielsku boli v 80. rokoch ovplyvnené politickým prechodom od diktatúry k demokracii, ako aj procesom priemyselnej a hospodárskej modernizácie, ktorý sa uskutočnil s cieľom pripraviť krajinu na integráciu do Európskeho spoločenstva. Počas prvých rokov prechodného obdobia (1978 – 1982) odbory akceptovali zmiernenie miezd výmenou za inštitucionálne uznanie a ďalší rozvoj sociálnych a pracovných práv. Okrem toho uprednostnili určitú koordináciu a centralizáciu kolektívneho vyjednávania. Štruktúra kolektívneho vyjednávania konsolidovaná v tých rokoch je prítomná dodnes a vyznačuje sa viacúrovňovým vyjednávaním, pričom rokovania prebiehajú na úrovni sektorov, provincií a podnikov.
Od roku 1986 do roku 1997 obdobie krízy "sociálneho zosúladenia" oslabilo kolektívne vyjednávanie. Najdôležitejšími problémami v tomto období boli nedostatočná koordinácia a slabé obnovenie kôl kolektívneho vyjednávania.
Po roku 1997 sa sociálny dialóg oživil v období hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti. V rokoch 1997 až 2008 sa tak dosiahli rôzne trojstranné dohody. Okrem toho sociálni partneri začali uzatvárať ročné bipartitné špičkové medzisektorové dohody o kolektívnom vyjednávaní. Tieto dohody zohrávajú dôležitú úlohu pri koordinácii kolektívneho vyjednávania v Španielsku. Hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 2008, výrazne ovplyvnila kontext pracovnoprávnych vzťahov. Španielsky systém v prvých rokoch znášal dopady hospodárskej krízy pomerne dobre, ale situácia sa dramaticky zmenila po roku 2011, keď vláda prijala dve dôležité reformy pravidiel kolektívneho vyjednávania. Zdá sa, že obe reformy akceptujú spoločnú diagnózu formulovanú rôznymi inštitúciami EÚ a Španielska, ktoré obviňovali španielsko z prílišnej rigidnosti, čo bráni spoločnostiam v úprave pracovných podmienok s cieľom prispôsobiť sa šokom. Posledná reforma schválená v roku 2012 ovplyvnila niektoré z najdôležitejších rozmerov španielskeho systému kolektívneho vyjednávania (ultraaktivita, prevaha dohôd na úrovni spoločností atď.). Viaceré štúdie ukázali, ako reformy trhu práce prispeli k procesu vnútornej devalvácie a poklesu reálnych miezd, ktoré sa ešte nevrátili na predkrízovú úroveň. Počas krízy a zavádzania úsporných politík sa sociálny dialóg zrútil. Začal sa zotavovať až v roku 2016. Úloha sociálneho dialógu sa oživila, najmä od roku 2018, keď boli podpísané tripartitné dohody a bipartitné pakty zamerané na zvrátenie niektorých negatívnych účinkov hospodárskej krízy, a v roku 2019 nabrala na obrátkach.
Intenzita vplyvu pandémie COVID-19 na španielske hospodárstvo a trh práce si vyžadovala, aby vláda a sociálni partneri v prvom roku úzko spolupracovali na zmiernení účinkov. V dôsledku toho zohráva sociálny dialóg ústrednú úlohu pri rozhodovaní o kľúčových nástrojoch na zníženie negatívneho vplyvu na trh práce a pracovnoprávne vzťahy, ale aj pri regulácii dôležitých aspektov pracovného života, ako je práca na diaľku. Spomedzi všetkých politických opatrení, o ktorých sa rokovalo a ktoré sa vykonali, si osobitnú pozornosť zaslúži rozšírenie podmienok dočasného prepúšťania a systémov zníženia počtu pracovných síl dohodnutých v počiatočných štádiách krízy. Skúsenosti získané počas pandémie zahŕňajú vypracovanie nových politických opatrení zameraných na minimalizáciu rizík budúcich kríz na trhu práce.
