Individuálne pracovnoprávne vzťahy v Španielsku

Požiadavky týkajúce sa pracovnej zmluvy

Minimálny vek na začatie pracovného pomeru je 16 rokov. Po podpísaní pracovnej zmluvy musí spoločnosť oznámiť verejnému úradu zamestnanosti podmienky zmluvy a poslať službe jej kópiu najneskôr o 10 dní neskôr. Ďalšiu kópiu zmluvy je potrebné predložiť zástupcom zamestnancov pre dané pracovisko.

Postupy prepúšťania a ukončenia pracovného pomeru

Zamestnávatelia sú povinní oznámiť svojim zamestnancom plánované prepúšťanie 15 dní vopred. Táto výpovedná lehota sa vzťahuje na hromadné aj individuálne prepúšťanie a všetkých zamestnancov bez ohľadu na ich funkčné obdobie. V roku 2010 bola výpovedná lehota kráľovským zákonným dekrétom č. 10/2010 skrátená z jedného mesiaca na dva týždne. Španielske hospodárstvo sa teraz zdá byť flexibilnejšie ako priemerná krajina Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v tejto oblasti, keďže priemerná výpovedná lehota v krajinách je 3,5 týždňa pre pracovníkov s 9-mesačným pracovným pomerom v čase prepustenia, 1,3 mesiaca pre pracovníkov so 4-ročným pracovným pomerom a 2,7 mesiaca pre pracovníkov s 20-ročným funkčným pomerom.

V prípade hromadného prepustenia (viac ako päť zamestnancov, ak ide o celú pracovnú silu, najmenej 10 zamestnancov v podnikoch s menej ako 100 zamestnancami, 10 % zamestnancov v podnikoch so 100 – 300 zamestnancami a 30 zamestnancov v podnikoch s viac ako 299 zamestnancami) legislatíva vyžaduje, aby sa zamestnancom vyplácala minimálna zákonná náhrada vo výške 20 dní za každý odpracovaný rok, maximálne do výšky 12 mesačných platov.

V prípade individuálneho nespravodlivého prepustenia zamestnanca, ktorý má zmluvu na dobu neurčitú, právne predpisy vyžadujú, aby sa zamestnancom vyplácala minimálna zákonná náhrada vo výške 33 dní za každý rok služby, maximálne však do výšky 24 mesačných platov.

V prípade individuálneho spravodlivého prepustenia sa v právnych predpisoch vyžaduje, aby sa zamestnancom vyplácala minimálna zákonná náhrada vo výške 20 dní za každý rok služby, maximálne však 12 mesačná mzda.

V podnikoch s menej ako 25 zamestnancami vyplatí Verejný fond záruky miezd (Fondo de Garantía Salarial) 40 % zákonného odškodnenia zamestnancov v prípade hromadného prepúšťania.

Odstupné za zmluvy na dobu určitú bolo upravené kráľovským dekrétom č. 10/2010, v ktorom sa stanovilo, že od 1. januára 2015 sa odstupné bude každoročne zvyšovať o 1 deň za rok služby, z 8 dní za rok služby vyplatenej v roku 2010 na 12 dní. V súlade s tým bolo v roku 2014 odstupné za zmluvy na dobu určitú 11 odpracovaných dní ročne. Ak zamestnávateľ prepustí dočasného pracovníka pred uplynutím jeho zmluvy, odstupné sa bude rovnať 33-dňovej mzde za každý rok služby, maximálne však 24 mesačných platov.

tejto súvislosti Európsky súdny dvor (ESD) v septembri 2016 oznámil polemické rozhodnutie (C-596/14). Podľa španielskych zákonov dostávajú stáli zamestnanci pri prepustení odstupné 20 dní za odpracovaný rok, zatiaľ čo dočasní pracovníci dostávajú 12 dní a dočasní náhradníci (interinos) nedostávajú žiadnu kompenzáciu. V rozsudku vydanom 14. septembra 2016 Súdny dvor Európskej únie stanovil, že dočasní náhradníci majú tiež právo na odstupné a že suma, ktorú dostávajú dočasní pracovníci a stáli pracovníci, by sa nemala líšiť z dôvodu ich druhu zmluvy, a to na právnom základe rámcovej dohody o práci na dobu určitú (stanovenej v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES).

Toto rozhodnutie vyvolalo v Španielsku veľkú neistotu v súvislosti s odstupným, pretože podľa rozhodnutia súdu by dočasní pracovníci aj dočasní náhradníci mali dostávať rovnakú náhradu ako ostatní zamestnanci (20 dní, maximálne 12 mesačných platov).

V súčasnosti je španielske nariadenie stále rovnaké (žiadne odstupné pre dočasných náhradníkov), hoci viac podobných prípadov sa dostalo na Súdny dvor a španielsky Najvyšší súd a čaká sa na rozhodnutie. Zdá sa, že zákonodarca počká, kým sa tieto nevyriešené prípady vyriešia, aby mohol túto otázku upraviť na základe konsolidovanejšej judikatúry. Dôsledky rozhodnutia Súdneho dvora sa teda ešte len uvidí.

Rodičovská, materská a otcovská dovolenka

V posledných rokoch sa materská a otcovská dovolenka výrazne zmenila.

Dĺžka rodičovskej dovolenky sa 5. júla 2018 predĺžila zo štyroch na päť týždňov. V septembri 2017 sa Ľudová strana a Ciudadanos dohodli na predĺžení otcovskej dovolenky na päť týždňov od nasledujúceho roka. V januári 2018 však táto dohoda ešte podliehala schváleniu zákonom o rozpočte na rok 2018, takže predĺženie sa v praxi neuplatňovalo (a rodičovská dovolenka trvala ešte štyri týždne). Socialistická vláda nakoniec toto opatrenie oznámila ako súčasť zákona o rozpočte (zákon č. 6/2018).

Vo februári 2019 socialistická vláda prijala kráľovský zákonný dekrét č. 6/2019, ktorým sa zavádza postupné vyrovnávanie materskej a otcovskej dovolenky. Otcovská dovolenka sa preto v roku 2019 zvýšila na osem týždňov a v roku 2020 na 12 týždňov a do roku 2021 mali obaja rodičia rovnakú neprenosnú platenú dovolenku v trvaní 16 týždňov, ktorá sa v prípade viacpočetného pôrodu mohla predĺžiť o dva týždne na dieťa.

Zákonná dovolenka

Zdroj: Vlastné spracovanie autorov.

Pracovnej neschopnosti

Aby mal zamestnanec nárok na práceneschopnosť, musí v prípade bežnej choroby platiť príspevky na sociálne zabezpečenie počas 180 dní počas piatich rokov pred začiatkom dovolenky. V prípade pracovného úrazu sa nevyžaduje obdobie príspevku.

Výška vyplácanej dávky sa určuje na základe odvodov, ktoré sa stanovujú podľa platov. Počas prvých troch dní bežnej choroby zamestnanec nedostane žiadnu dávku. Medzi 4. a 20. dňom je náhradná sadzba 60 % regulačnej základnej mzdy. Po 20. dni je miera náhrady 75 % regulačného základu. V prípade pracovného úrazu je miera náhrady 75 % regulačného základu od prvého dňa.

Dôchodkový vek

Vek odchodu do dôchodku sa v roku 2011 (zákon č. 27/2011) zvýšil zo 65 na 67 rokov. Tento odklad odchodu do dôchodku sa uplatňuje postupne v rokoch 2013 až 2027. Do roku 2018 sa zvyšoval o jeden mesiac ročne a od roku 2019 sa zvyšuje o dva mesiace ročne. Týmto tempom sa bude naďalej zvyšovať až do roku 2027. Pracovníci môžu odísť do dôchodku vo veku 65 rokov a využívať maximálne dôchodkové práva, ak platili príspevky na sociálne zabezpečenie najmenej 38 rokov a 6 mesiacov.

Obdobie prispievania, ktoré sa používa na určenie regulačného základu dôchodku, sa od roku 2013 do roku 2022 zvýšilo z 15 na 25 rokov. Tento nárast sa uplatňoval postupne a v tomto období sa zvyšoval o jeden rok.

Ženy, ktoré prerušili svoju kariéru v dôsledku narodenia alebo adopcie, môžu požiadať o 9 mesiacov príspevkov na dieťa pred dovŕšením veku 67 rokov, maximálne však 2 roky.

V júli 2021 sa dosiahla dohoda medzi vládou a sociálnymi partnermi (generálny riaditeľ, Cepyme, CCOO a UGT) o dôchodkovej reforme. Dohoda je prvým veľkým paktom o dôchodkoch v kontexte sociálneho dialógu od roku 2011 (La Moncloa, 2021).

• Dohoda stanovuje nový hodnotiaci mechanizmus na udržanie kúpnej sily verejných dôchodkov v súlade s priemernou ročnou infláciou zaznamenanou v predchádzajúcom roku.

• Dohoda obsahuje rôzne stimuly zamerané na priblíženie skutočného veku odchodu do dôchodku k zákonnému veku odchodu do dôchodku. Tieto opatrenia zahŕňajú nové stimuly pre oneskorený odchod do dôchodku, ako sú oslobodenie od príspevkov na sociálne zabezpečenie a zvýšenie výšky dôchodku.

• Sociálni partneri sa zaviazali rokovať o novom "mechanizme medzigeneračnej spravodlivosti" v súlade s plánom obnovy, transformácie a odolnosti. Očakáva sa, že nový mechanizmus nadobudne účinnosť od roku 2027 a jeho cieľom bude vyvážiť úsilie o financovanie dôchodkov naprieč generáciami.

Ďalší návrh reformy, na ktorom stále nie je konsenzus, sa týka predĺženia obdobia, na ktorom je založený výpočet starobných dôchodkov, z 25 na 30 rokov medzi rokmi 2027 a 2038. Na tomto opatrení sa dohodla španielska vláda a Európska komisia v kontexte španielskeho plánu obnovy a odolnosti. Podľa odhadov Španielskej národnej banky takéto opatrenie povedie k zníženiu priemerného počiatočného dôchodku. Predĺženie výpočtového obdobia na najpriaznivejší počet rokov však môže pomôcť zmierniť pokles priemernej výšky počiatočného dôchodku a zároveň prispieť k zníženiu nerovností medzi dôchodcami (Muñoz-Julve a Ramos, 2022).