COVID-19
Abstract
V dôsledku pandémie COVID-19, ktorá bola zapríčinená novým koronavírusom, sa život ľudí na celom svete len za niekoľko týždňov radikálne zmenil. Odhliadnuc od ničivých zdravotných následkov pre ľudí priamo postihnutých vírusom, pandémia COVID-19 zásadným spôsobom ovplyvnila spôsob života a práce, ako aj ich fyzickú a duševnú pohodu. Nadácia Eurofound preto začala 9. apríla rozsiahly online prieskum v celej Európskej únii i mimo nej s cieľom zaznamenať bezprostredné hospodárske a sociálne účinky tejto krízy. Cieľom prieskumu Život, práca a COVID-19 je preskúmať vplyv na pohodu, prácu a teleprácu, ako aj na finančnú situáciu Európanov. Jeho súčasťou je celý rad otázok týkajúcich sa ľudí z rôznych vekových skupín a v rôznych životných situáciách. Väčšina otázok je založených na Európskom prieskume kvality života (EQLS) a Európskom prieskume pracovných podmienok (EWCS) nadácie Eurofound, pričom niektoré z otázok sú nové alebo boli prevzaté z iných zdrojov, ako je štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC).
Key findings
Krajiny najviac postihnuté pandémiou zaznamenali najväčší vplyv na blahobyt Výsledky z niektorých krajín sú obzvlášť zarážajúce. Pri porovnaní s prieskumami, ktoré boli vykonané pred krízou, je spokojnosť so životom momentálne na najnižšej úrovni vo Francúzsku.
V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa viac ako polovica Európanov obáva o svoju budúcnosť , pričom len 45 % z nich je optimistická. Na rozdiel od prieskumov, ktoré sa uskutočnili pred pandémiou, v krajinách ako Francúzsko, Belgicko, Taliansko a Grécko klesá optimizmus pod priemer EÚ.
U Európanov bola zaznamenaná veľmi nízka hladina dôvery v EÚ a národné vlády, predovšetkým v niektorých tradične proeurópskych členských štátoch, ako je Francúzsko, Taliansko a Španielsko , v dôsledku čoho sa vynárajú otázky o tom, ako sú vnímané opatrenia EÚ počas krízy.
Viac ako štvrtina respondentov z celej EÚ v tomto období uvádza, že prišli o prácu dočasne (23 %) alebo natrvalo (5 %) , pričom najviac postihnutí sú mladí muži. Polovica zamestnaných Európanov pracuje na skrátený pracovný čas, predovšetkým v Rumunsku, Taliansku, vo Francúzsku, na Cypre a v Grécku. Pracovný čas sa najmenej skracoval v severských krajinách.
Takmer 40 % Európanov označuje svoju finančnú situáciu za horšiu ako pred pandémiou, čo je v porovnaní s prieskumami pred krízou dvakrát viac. Takmer polovica uvádza, že nedokážu vyjsť s peniazmi a viac ako polovica tvrdí, že si bez príjmu nedokážu udržať svoj životný štandard dlhšie ako tri mesiace. Situácia je oveľa dramatickejšie pre tri štvrtiny nezamestnaných, ktorí nemajú prostriedky na viac ako tri mesiace, pričom 82 % z nich uvádza, že v domácnosti majú problémy vyjsť s peniazmi.
List of graphs:
Figure 1: Respondents’ life satisfaction by country
Figure 2: Respondents’ optimism about their future by country (%)
Figure 3: WHO-5 mental well-being index by country
Figure 4: Trust in the European Union by country
Figure 5: Trust in the healthcare system by country
Figure 6: Changes in working time during the COVID-19 pandemic by country (%)
Figure 7: Proportion of workers who started teleworking as a result of COVID-19 by country (%)
Figure 8: Uptake of telework and decrease in working time by country (%)
Figure 9: Work–life conflict dimensions, by gender, EU27 (%)
Figure 10: Work–life conflict dimensions, by type of household, EU27 (%)
Figure 11: Respondents’ financial situation three months ago and in three months’ time by country* (%)
Figure 12: Proportion of respondents with no savings or who can only maintain current living standards without income for less than three months by employment status, EU27 (%)
Figure 13: Proportion of respondents with financial insecurities, EU27 (%)
Figure 14: Difficulties making ends meet by employment status, EU27 (%)
Figure 15: Proportion of respondents reporting household arrears, by employment status, EU27 (%)
Figure 16: Risk of losing home, EU27 (%)
Cite this publication
Related publications
Publication series
