&w=3840&q=90)
NEET
NEET je skratka pre "not in employment, education or training" (nezamestnaný, vzdelávací ani školiaci), používaná na označenie situácie mnohých mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov v Európe. Cieľom konceptu NEET je rozšíriť pochopenie zraniteľného postavenia mladých ľudí a lepšie monitorovať ich problematický prístup na trh práce.
Eurofound poskytuje poznatky o tejto téme sledovaním trendov v NEET v celej EÚ, analýzou rodových rozdielov a monitorovaním dôsledkov kríz ako Veľká recesia a pandémia COVID-19. Jeho zistenia podporujú politiky ako Youth Guarantee a zdôrazňujú potrebu cielenejších opatrení pre mladé ženy a matky.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Young people in the Western Balkans
This report analyses data from Eurofound’s 2021 European Working Conditions Telephone Survey and its 2022 Living, working and COVID-19 e-survey, as well as data from official statistics, to examine employment trends, working conditions and the social situation of young people in the Western Balkans (Albania, Bosnia and Herzegovina, Kosovo, Montenegro, North Macedonia and Serbia). Employment trends are also presented for Türkiye. This report is part of Eurofound’s ongoing effort to support informed policymaking in EU accession countries through the Instrument for Pre-accession Assistance (IPA). It is the first output from a project financed by the Directorate-General for Neighbourhood and Enlargement Negotiations (DG NEAR) under the auspices of the IPA. Its aim is to provide knowledge that will support better-informed social, employment and work-related policies in the Western Balkans and Türkiye. It offers a comparative perspective between the countries and with the EU based on sound statistical analysis and expert consultation.
Has Europe failed its youth?
In this episode of Eurofound Talks, Mary McCaughey speaks with Eurofound researchers Eszter Sandor and Massimiliano Mascherini about the situation for young people in Europe, from the impacts of the economic crisis and Great Recession to the aftermath COVID-19 pandemic and voting trends in the recent European Parliament elections.They discuss how, while there have been some positive trends in employment in recent years, there are concerning issues facing young people in Europe that need to be overcome – not just for the young people in question, but also for broader economic and societal stability.Becoming adults: Young people in a post-pandemic world
During the pandemic, many young people had to change their plans for the future. While at the end of 2023 young people’s labour market situation was more favourable than it had been in recent years, many obstacles remained on their route to independence, such as the rising cost of living and inability to move out of the parental home. This report explores young people’s wishes and plans for the future – and the well-being outcomes related to these plans – in the context of the current labour market and housing situation and progress on the implementation of the EU’s reinforced Youth Guarantee.
NEET sa stali jednou z najzraniteľnejších skupín po Veľkej recesii v rokoch 2008–2013. Nezamestnanosť mladých v mnohých krajinách EÚ prekročila 40 %, čo poukazuje na to, že mladí ľudia sú zraniteľnejší voči ekonomickej recesii než iné vekové skupiny.
V EÚ27 dosiahol podiel NEET vo veku 15–29 rokov vrchol 16,1 % v roku 2013, pričom v nasledujúcich rokoch došlo k určitému zlepšeniu vďaka politickým opatreniam, ako je Záruka mládeže. Do roku 2019 tento podiel klesol na 12,6 %, čo je najnižšia úroveň za posledných 10 rokov.
Pandémia COVID-19 a súvisiace ekonomické obmedzenia prispeli k zvýšeniu miery NEET na 13,8 % v roku 2020 v dôsledku straty pracovných miest a prekážok vo vzdelávaní a odbornej príprave mladých ľudí. Miera NEETs od roku 2021 neustále klesá a v roku 2023 dosiahla historické minimum 11,2 %. Okrem toho je podiel znechutených pracovníkov medzi populáciou NEET tiež na najnižšej zaznamenanej úrovni.
Miera NEET pre mladé ženy vo veku 15–29 rokov v EÚ bola v roku 2020 na úrovni 15,5 % a v roku 2023 zostáva vyššia na úrovni 12,5 % než miera 10,1 % pre mladých mužov. Podiel je vyšší pre mladé ženy takmer vo všetkých členských štátoch.
V mnohých krajinách sú mladé matky teraz pravdepodobnejšie NEET ako mladí muži, pričom rodinné povinnosti sú najväčším dôvodom pre NEET. Avšak opatrenia EÚ zamerané špeciálne na mladé matky alebo mladé ženy všeobecne sú zriedkavé. Možno bude potrebné zväčšiť dôraz na rodový rozmer miery NEET.
Znepokojujúce úrovne duševnej pohody sú hlásené medzi mladými ľuďmi v EÚ, najmä pokiaľ ide o pocity osamelosti a depresie, kde mladí ľudia trpia dopadmi pandémie a znížením sociálnych interakcií viac než staršia populácia.
S implementáciou Youth Guarantee sa počet NEET vo veku 15–29 rokov znížil, z približne 14 miliónov na vrchole krízy 2008–2013 na 9,3 milióna v roku 2019 (12,6 %), pričom počas pandémie COVID-19 vzrástol a opäť klesol na 8,2 milióna v roku 2023 (11,2 %). Výskum Eurofoundu však odhaduje, že strata európskych ekonomík v dávkach a stratených príjmoch a daniach je významná (142 miliárd eur ročne v roku 2015). To má zásadný vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj EÚ.
Keďže situáciu mladých ľudí zhoršila aj pandémia COVID-19, Eurofound analyzuje dopad krízy na tieto čísla, nadväzujúc na svoj predchádzajúci výskum o mládeži.
Znižovanie nezamestnanosti mladých a snaha efektívne zapojiť čo najviac mladých ľudí v Európe do sveta práce je jadrom politickej agendy EÚ. Ekonomická kríza v rokoch 2008–2013 viedla k vysokej miere nezamestnanosti mladých a tým aj k neangažovanosti mladých ľudí. Vzhľadom na to výskumníci a vládni predstavitelia hľadajú nové spôsoby monitorovania a analýzy rozšírenosti zraniteľnosti a odstupu mladých ľudí na trhu práce.
Koncept NEET sa od roku 2010 široko používa ako indikátor na informovanie politík zameraných na mládež v oblasti zamestnateľnosti, vzdelávania, školenia a tiež sociálneho začlenenia v členských štátoch EÚ.
NEET boli po prvýkrát konkrétne spomenutí v európskych politických diskusiách v vlajkovej iniciatíve Europe 2010 'Mládež na cestách'. Veková kategória zahrnutá týmto pojmom bola 15–24 rokov a neskôr bola rozšírená na osoby vo veku 15–29 rokov. Tento koncept je teraz ústredne zakorenený v politickom diskurze na úrovni EÚ. V roku 2023 bolo NEET 11,2 % populácie vo veku 15–29 rokov, čo je historické minimum. Miera NEET počas pandémie vzrástla na 13,8 % v roku 2020, no odvtedy neustále klesá.
V apríli 2013 bol prijatý návrh Európskej komisie pre Radu Európskej únie na zavedenie Záruky pre mládež vo všetkých členských štátoch. Zníženie počtu NEET-ov je explicitným politickým cieľom Záruky pre mládež. Táto iniciatíva mala za cieľ zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku 15–24 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej praxe alebo stáže do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia formálneho vzdelávania. Zavádzanie Záruky pre mládež vo všetkých členských štátoch prostredníctvom Iniciatívy pre zamestnanie mládeže prispelo k zlepšeniu situácie na mieste a zníženiu počtu NEET-ov.
V decembri 2016 Komisia spustila iniciatívu 'Investovanie do európskej mládeže', obnovenú snahu o podporu mladých ľudí. Vzhľadom na pozitívny dopad Youth Guarantee dovtedy Komisia zvýšila finančné prostriedky dostupné pre Youth Employment Initiative až do roku 2020, aby podporila efektívnejšiu komunikáciu s mladými ľuďmi.
V roku 2018 bola prijatá nová Stratégia EÚ pre mládež, ktorá stanovuje rámec spolupráce s členskými štátmi na ich mládežníckych politikách na obdobie 2019–2027. Stratégia sa zameriava na tri hlavné oblasti činnosti, sústredené okolo slov "zapojiť sa, spojiť, posilniť". Medzitým mal COVID-19 vážny dopad na učňovské programy a školenia. Na podporu ekonomického oživenia po pandémii spustila nová Komisia 1. júla 2020 balík podpory zamestnanosti mládeže, ktorý má poskytnúť "most k pracovným miestam" pre ďalšiu generáciu. Komisia predložila návrh odporúčania Rady s názvom "Most k pracovným miestam – posilňovanie záruky pre mládež", ktoré nahradí odporúčanie z roku 2013. Rozširuje vekové rozpätie pokryté Zárukou pre mládež od 24 do 29 rokov.
Európsky akčný plán pre pilier sociálnych práv, navrhnutý Európskou komisiou v marci 2021 a nasledovaný deklaráciou na sociálnom summite v Porte v máji 2021, zaviedol nové, ambiciózne ciele pre mladých ľudí, ako napríklad zníženie miery NEET v EÚ na 9 % do roku 2030.
Európska komisia: Posilnená záruka mládežeopens in new tab
EUR-Lex: Komunikácia o investovaní do európskej mládežeopens in new tab
Európska komisia: Stratégia EÚ pre mládežopens in new tab
EUR-Lex: Podpora zamestnanosti mládeže: Most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciuopens in new tab
Európska komisia: Európsky pilier akčného plánu pre sociálne právaopens in new tab
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
21 May 2024
Becoming adults: Young people in a post-pandemic world
During the pandemic, many young people had to change their plans for the future. While at the end of 2023 young people’s labour market situation was more favourable than it had been in recent years, many obstacles remained on their route to independence, such as the rising cost of living and inability to move out of the parental home. This report explores young people’s wishes and plans for the future – and the well-being outcomes related to these plans – in the context of the current labour market and housing situation and progress on the implementation of the EU’s reinforced Youth Guarantee.
9 November 2021
Impact of COVID-19 on young people in the EU
Following a long recovery from the economic crisis (2007–2013), young people in the EU proved to be more vulnerable to the effects of the restrictions put in place to slow the spread of the COVID-19 pandemic. Young people were more likely than older groups to experience job loss, financial insecurity and mental health problems. They reported reduced life satisfaction and mental well-being associated with the stay-at-home requirements and school closures. While governments responded quickly to the pandemic, most efforts to mitigate the effects of restrictions were temporary measures aimed at preventing job loss and keeping young people in education. This report explores the effects of the pandemic on young people, particularly in terms of their employment, well-being and trust in institutions, and assesses the various policy measures introduced to alleviate these effects.
9 May 2021
Living, working and COVID-19 (Update April 2021): Mental health and trust decline across EU as pandemic enters another year
The third round of Eurofound's e-survey, fielded in February and March 2021, sheds light on the social and economic situation of people across Europe following nearly a full year of living with COVID-19 restrictions. This report analyses the main findings and tracks ongoing developments and trends across the 27 EU Member States since the survey was first launched in April 2020. It pinpoints issues that have surfaced over the course of the pandemic, such as increased job insecurity due to the threat of job loss, decline in mental well-being levels, erosion of recent gains in gender equality, fall in trust levels vis-à-vis institutions, deterioration of work–life balance and growth of vaccine hesitancy. The results of the survey highlight the need for a holistic approach to support all the groups hit hard by the crisis in order to prevent them from falling further behind.
23 October 2020
Youth in a time of COVID
14 December 2017
Long-term unemployed youth: Characteristics and policy responses
While the youth labour market has improved considerably since 2014, one legacy of the recent economic crisis is the large cohort of long-term unemployed young people, which represents nearly one-third of jobless young people. This report provides an updated profile of the youth labour market in 2016 and describes trends over the past decade. It explores the determinants of long-term unemployment, at both sociodemographic and macroeconomic levels. It also provides evidence on the serious consequences for young people of spending a protracted time in unemployment, such as scarring effects on income and occupation and on several dimensions of young people’s well-being. The report concludes with a discussion of selected policy measures recently implemented by 10 Member States in order to prevent young people from becoming long-term unemployed or, if they are in such circumstances, to integrate them into the labour market or education.
4 July 2016
Exploring the diversity of NEETs
The concept of NEET (young people not in employment, education or training) has, since 2010, been widely used as a tool to inform youth-oriented policies in the 28 Member States of the European Union. While it has been a valuable addition to more traditional indicators used to understand the economic and social vulnerability of young people and their labour market participation, it has often been criticised because of the heterogeneity of the population it captures. This report explores the diversity of NEETs and suggests seven subgroups into which the NEET population can be disaggregated using data routinely collected for the EU Labour Force Survey. Through analysis of the data for each of these subgroups, it offers a contemporary overview of the composition of the NEET population, both at EU28 level and in each Member State. It is hoped this information will help policymakers more precisely target interventions intended to ease young people’s engagement with the world of work and training. A separate annex presents detailed information on the composition of NEETs in the 28 Member States.
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Eszter Sándor
Senior research managerEszter Sandor je vedúcou výskumnou manažérkou v oddelení sociálnych politík nadácie Eurofound. Má odborné znalosti v oblasti metodiky prieskumu a štatistickej analýzy, pracovala na príprave a riadení Európskeho prieskumu kvality života a naposledy elektronického prieskumu Život, práca a COVID-19 a je zodpovedná za kvalitu súborov údajov. Jej výskumnými oblasťami sú pohoda mládeže a kvalita života v domácnostiach a rodinách vrátane subjektívnej pohody, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a životných podmienok. Predtým pracovala ako ekonomická konzultantka v Škótsku so zameraním na hodnotenia ekonomických vplyvov, hodnotenia a analýzu vstupov a výstupov. Má magisterský titul v odbore ekonómia a medzinárodné vzťahy na Corvinus University v Budapešti.
Massimiliano Mascherini
Head of UnitMassimiliano Mascherini je vedúcim oddelenia sociálnych politík v Eurofound od októbra 2019. Do Eurofoundu nastúpil v roku 2009 ako manažér výskumu, kde navrhoval a koordinoval projekty týkajúce sa zamestnanosti mládeže, NEET a rodovej rovnosti. V roku 2017 sa stal senior manažérom výskumu a viedol nový výskum monitorovania konvergencie v EÚ. Okrem toho viedol koncepciu Európskeho prieskumu kvality života 2026. V roku 2025 získal cenu Brendana Walsha za najlepší článok publikovaný v Economic and Social Review. Predtým bol vedeckým pracovníkom v Spoločnom výskumnom centre Európskej komisie. Študoval na Univerzite vo Florencii, kde sa špecializoval na aktuárske a štatistické vedy a získal doktorát z aplikovanej štatistiky. V roku 2014 získal vedeckú kvalifikáciu ako docent sociálnej štatistiky a demografie na talianskom ministerstve univerzity a výskumu. Bol hosťujúcim výskumným pracovníkom na University of Sydney a na Aalborg University a hosťujúcim profesorom na Pápežskej akadémii spoločenských vied.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
