Aktéri a inštitúcie v Rakúsku

Pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy a pracovné podmienky, dvoma najdôležitejšími verejnými orgánmi sú spolkové ministerstvo sociálnych vecí, zdravotníctva, starostlivosti a ochrany spotrebiteľa (Bundesministerium für Soziales, Gesundheit, Pflege und Konsumentenschutz, BMSGPK) a najmä spolkové ministerstvo práce a hospodárstva (Bundesministerium für Arbeit und Wirtschaft_,_BMAW). K zlúčeniu agendy pre prácu a hospodárstvo v poslednom menovanom došlo v máji 2022 a bolo vyvolané odstúpením ministra a reorganizáciou rozdelenia zodpovedností ministerstiev. Zlúčenie bolo ostro kritizované organizovanými odbormi, pretože sa obávali, že záujmy zamestnancov budú zanedbané (agendy pre prácu a ekonomiku boli predtým zlúčené do jedného ministerstva, konzervatívno-populistickou vládou v rokoch 2000 až 2006). Spektrum aktivít BMAW zahŕňa okrem iného vykonávanie hospodárskej politiky a časti politiky zamestnanosti. Je tiež zodpovedný za dohľad nad verejnými službami zamestnanosti (Arbeitsmarktservice , AMS), a teda aj za poistenie v nezamestnanosti, ako aj za organizáciu inšpektorátu práce (Arbeitsinspektorat); zodpovedá aj za pracovné právo. Spolková arbitrážna rada (Bundeseinigungsamt , BEA), spoločný orgán zriadený v rámci BMAW, zohráva rozhodujúcu úlohu v rakúskom systéme pracovnoprávnych vzťahov, pretože má právo uznať dobrovoľné organizácie kolektívneho záujmu za strany kolektívneho vyjednávania (alebo toto uznanie zrušiť). Tento orgán tak uľahčuje sociálny dialóg. BMSGPK je zodpovedný za všeobecnú sociálnu politiku a politiku týkajúcu sa osôb so zdravotným postihnutím, poskytovania starostlivosti a sociálnych dávok. AMS, ktorá je verejnoprospešnou agentúrou so samostatnou právnou subjektivitou, je zodpovedná za sprostredkovanie pracovných miest a poskytovanie poradenských služieb uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom v súvislosti s ponukou a dopytom na trhu práce. Inšpektorát práce je súčasťou BMAW a monitoruje podmienky zamestnávania vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. AMS, BEA a inšpektorát práce sú v kompetencii BMAW a možno ich tiež považovať za verejné orgány, ktoré majú význam pre rakúsky systém pracovnoprávnych vzťahov. Pokiaľ ide o individuálne pracovnoprávne spory, pracovné súdy a súdy sociálneho zabezpečenia (na troch stupňoch) sú príslušné rozhodovať o všetkých sporoch vyplývajúcich z pracovného práva a všetkých nárokoch na dávky vyplývajúcich z práva sociálneho zabezpečenia, zatiaľ čo spory týkajúce sa sociálneho poistenia sa postupujú správnym orgánom pod záštitou BMSGPK.

Neexistuje žiadny výslovný koncept reprezentatívnosti, ktorý by sa vzťahoval na organizácie kolektívneho záujmu zastupujúce pracovníkov a podniky v Rakúsku. Pokiaľ však ide o schopnosť dobrovoľníckych organizácií uzatvárať kolektívne zmluvy, ArbVG identifikuje niektoré všeobecné predpoklady, ktoré musí dobrovoľnícka organizácia kolektívneho záujmu splniť: (finančná) nezávislosť (najmä musí byť nezávislá od druhej strany odvetvia); rozsiahle profesijné a územné pokrytie z hľadiska domény členstva, čo znamená, že musí fungovať aspoň nad úrovňou spoločnosti; a veľký hospodársky význam z hľadiska absolútneho počtu členov a obchodných aktivít, aby bolo možné mať účinnú vyjednávaciu silu. Reprezentatívnosť súvisí so schopnosťou organizácií kolektívneho záujmu uzatvárať kolektívne zmluvy (právo uzatvárať kolektívne zmluvy udeľuje BEA), a teda s ich uznaním ako príslušných organizácií sociálnych partnerov.

O odborovom zastúpení

Rakúske ústavné právo chráni právo organizovať sa v rámci všeobecnej slobody združovania (Vereinsfreiheit), ktorá je zaručená všetkým občanom článkom 12 základného zákona z roku 1867 (Staatsgrundgesetz). Ústavné právo tiež zaručuje právo zakladať združenia na ochranu záujmov súvisiacich so zamestnaním v súlade so zákonom o združeniach (Vereinsgesetz), ktorý dáva praktický účinok zásade slobody združovania. Okrem toho je právo organizovať sa ako samostatné základné právo zaručené v článku 11 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950, ktorý je súčasťou ústavného práva v Rakúsku. V dôsledku toho majú jednotlivci v Rakúsku právo vstúpiť do odborových zväzov a zapájať sa do ich činností. Žiadna kategória pracovníkov alebo odvetví nie je z tohto práva vylúčená.

Hustota odborových zväzov v Rakúsku klesá od 60. rokov minulého storočia. Tento trend je spôsobený najmä dlhodobou štrukturálnou transformáciou hospodárstva a zamestnanosti. V baštách odborovej organizácie – konkrétne vo výrobe a vo verejnom sektore – zamestnanosť klesla v prospech súkromného sektora, ktorý má tendenciu zaznamenávať nízku hustotu odborov, najmä medzi ženami, administratívnymi goliermi a atypickými pracovníkmi. V roku 2000 sa tento trend zrýchlil, najmä po odhalení zapojenia Rakúskej odborovej federácie (Österreichischer Gewerkschaftsbund, ÖGB) do finančného debaklu týkajúceho sa jej bývalej banky BAWAG PSK. V rokoch 2016 až 2019 však bol zaznamenaný nárast počtu členov, čo možno pripísať pomerne veľkému nárastu členstva v Odborovom zväze verejných služieb (Gewerkschaft Öffentlicher Dienst, GÖD). Tento trend sa opäť obrátil s nástupom pandémie COVID-19, pričom odbory v rokoch 2019 až 2021 stratili približne 20 000 členov. Zapojenie odborových zväzov do tvorby verejnej politiky je v Rakúsku vysoko inštitucionalizované, pretože ÖGB a jeho sedem pridružených spoločností sa zúčastňujú na viacerých orgánoch a výboroch, aj keď na neformálnom, a nie formálnom (právnom) základe. Nevykonávajú teda zvrchované úlohy, ako je správa dôchodkov alebo systémov v nezamestnanosti. "Žlté odbory" (odbory, ktoré boli založené vládou alebo zamestnávateľom alebo sú ovládané alebo silne ovplyvňované zamestnávateľom) nie sú v Rakúsku vôbec problémom z dôvodu prísneho postupu uznávania záujmových organizácií ako sociálnych partnerov, ktorí majú kapacitu na uzatváranie kolektívnych zmlúv.

Členstvo v odboroch a hustota odborov, 2011 – 2019

Poznámky : * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborovej organizácie. ** Členstvo zamestnancov v odborových organizáciách odvodené od celkového počtu členov odborov a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. dôchodcovia, samostatne zárobkovo činné osoby, študenti, nezamestnaní).

Zdroj : Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/Amsterdamský inštitút pre pokročilé štúdie práce Inštitucionálne charakteristiky odborových zväzov, stanovovanie miezd, štátna intervencia a databáza sociálnych paktov 2021 (databáza OECD/AIAS ICTWSS)

Hlavné odborové konfederácie a federácie

V Rakúsku existuje len jedna odborová federácia: ÖGB.

Hlavná odborová federácia

V roku 2000 boli rakúske odborové zväzy čoraz častejšie konfrontované s potrebou zlúčenia v dôsledku kombinácie faktorov – najmä poklesu členstva a finančného oslabenia, najmä po odhalení účasti ÖGB na finančnom debakli týkajúcom sa BAWAG PSK. V dôsledku krízy BAWAG bola ÖGB v roku 2006 nútená predať všetky svoje podiely v banke. Odvtedy sú jediným zdrojom príjmov ÖGB a jej členských odborov príspevky platené členmi odborov. Vďaka najnovším procesom reštrukturalizácie a zlúčenia sa rakúska odborová štruktúra pod záštitou ÖGB v porovnaní s koncom 90. rokov výrazne zefektívnila. V priebehu 10 rokov sa počet odborových zväzov pridružených k ÖGB znížil zo 14 na 7. Od roku 2009 nedošlo k žiadnemu významnému vývoju.

O zastupovaní zamestnávateľa

V Rakúsku existujú dve hlavné medziodvetvové zamestnávateľské organizácie: Rakúska spolková hospodárska komora (Wirtschaftskammer Österreich, WKÖ), ktorej členstvo je povinné, a Federácia rakúskeho priemyslu (Industriellenvereinigung, IV), ktorej členstvo je dobrovoľné. IV organizuje veľké podniky prevažne vo výrobnom priemysle. Všetky spoločnosti a podnikatelia, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, sa musia zaregistrovať vo WKÖ (a jej príslušných podjednotkách), ktorá je rozdelená do geografických podskupín (provincií, známych ako spolkové krajiny) a sektorových sekcií, ktoré sa ďalej delia na sektorové podcelky. Spoločnosti, ktoré sú držiteľmi viac ako jedného živnostenského oprávnenia, sa musia zaregistrovať vo všetkých príslušných odvetvových skupinách WKÖ. Keďže mnohí zamestnávatelia sú držiteľmi viac ako jedného živnostenského oprávnenia, je viac členov ako spoločností spojených s WKÖ.

Pre IV a všetky ostatné (odvetvové) zamestnávateľské organizácie, v ktorých je členstvo dobrovoľné, sa uplatňuje zásada všeobecnej slobody združovania, ako je uvedená v časti "O zastúpení odborových zväzov" v kontexte odborových zväzov.

Keďže členstvo vo WKÖ a jej podjednotkách je povinné pre všetky rakúske spoločnosti (okrem spoločností v poľnohospodárstve, slobodných povolaniach a neobchodnom verejnom sektore), hustota WKÖ z hľadiska spoločností aj zamestnancov je 100%. Nie sú k dispozícii žiadne informácie o hustote členstva IV.

Zamestnávateľské organizácie – členstvo a hustota, 2012 – 2019

Poznámky_: *__Values sú 100 %, pretože všetky podniky v súkromnom sektore (except__in poľnohospodárstvo a slobodné povolania) __must byť členmi WK__Ö. **__Percentage zamestnancov pracujúcich v establishment__that je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívnej bargaining._n.a., nie je k dispozícii.

Hlavné zamestnávateľské organizácie

Okrem WKÖ je IV najdôležitejšou zamestnávateľskou organizáciou v Rakúsku. Jej členská doména zahŕňa výrobu, manažérskych pracovníkov vo výrobnom priemysle a podniky spojené s výrobným priemyslom.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a federácie

Pokiaľ ide o všeobecné hospodárske a sociálne záležitosti, zosúladenie vnútroštátnych tripartitných politík je najsilnejšie formálne inštitucionalizované v Komisii pre paritu (Paritätische Kommission). Táto komisia pôvodne pozostávala z vysokých predstaviteľov vlády a štyroch hlavných organizácií sociálnych partnerov. Komisia riadila štyri podvýbory: Poradný výbor pre hospodárske a sociálne záležitosti (Beirat für Wirtschafts- und Sozialfragen), Podvýbor pre medzinárodné otázky (Unterausschuss für Internationale Fragen), Podvýbor pre mzdy (Lohnunterausschuss) a Podvýbor pre hospodársku súťaž a ceny (Wettbewerbs- und Preisunterausschuss). Od podpísania deklarácie z Bad Ischl sociálnymi partnermi v roku 2006 mala Komisia pre paritu len jeden podvýbor: Poradný výbor pre hospodárske a sociálne veci. Komisia pre paritu bola ústredným bodom tripartitného sociálneho dialógu, kde sa diskutovalo o otázkach osobitného významu, spoločných stratégiách a spoločných opatreniach a vznikajúcich konfliktoch a zvažovali sa odporúčania poradnej rady. Úloha Komisie sa však od vstupu Rakúska do Európskej únie v roku 1995 zmenšila a naposledy sa zišiel v roku 1998.

Konzultácie so sociálnymi partnermi v Rakúsku sú založené skôr na praxi trvalej, ale neformálnej spolupráce než na právnych predpisoch. Tripartitný dialóg je rozsiahly a zaoberá sa rôznymi otázkami vo všetkých hospodárskych odvetviach. Sociálny dialóg je silne rozvinutý a má veľký vplyv na tvorbu politík.

Okrem Komisie pre paritu (regionálne) vlády v úzkej spolupráci s národnými a regionálnymi sociálnymi partnermi vytvorili sériu národných a regionálnych paktov zamestnanosti (ďalej len ako územné pakty zamestnanosti (TEP)) s cieľom vykonávať prispôsobené politiky zamestnanosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Účasť sociálnych partnerov na vládnych politikách zamestnanosti je najsilnejšie inštitucionalizovaná v AMS (ktorej dozorná rada má zástupcov vlády aj sociálnych partnerov). AMS je základným nástrojom na realizáciu cieľov trhu práce na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Okrem toho sú sociálni partneri zastúpení v inštitúciách sociálneho poistenia, BEA a mnohých ďalších orgánoch.

Pokiaľ ide o dvojstranné zosúlaďovanie, existuje dlhá tradícia dobrovoľnej, neformálnej spolupráce a vyjednávania medzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej aj odvetvovej úrovni, a nie formalizovaných bipartitných orgánov.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

Zamestnanecké rady (Betriebsräte) sú jediné orgány v súkromnom sektore, ktoré zastupujú zamestnancov na pracovisku. Z právneho hľadiska je zamestnanecká rada orgán, ktorý môže byť zriadený v rámci podnikov, ktoré trvalo zamestnávajú päť alebo viac pracovníkov. Uplatňuje práva na konzultácie a spolurozhodovanie na úrovni pracoviska, ktoré zákon udeľuje pracovnej sile ako celku. Zamestnanecké rady môžu byť buď zriadené samostatne pre robotníkov a administratívnych pracovníkov, alebo môžu zastupovať obe kategórie. Zamestnaneckú radu volí zamestnanci – v podstate všetci zamestnanci v podniku vo veku 16 rokov alebo starší (minimálny vek sa v roku 2021 znížil z 18 na 16 rokov) – na obdobie piatich rokov. To platí pre všetky zamestnanecké rady zriadené od roku 2017; Predchádzajúce štvorročné obdobie sa vzťahuje na zamestnanecké rady, ktoré existovali pred týmto dátumom. Zamestnanecká rada sa volí na základe pomerného zastúpenia, pričom počet členov zastupiteľstva je určený veľkosťou pracovnej sily. Pokiaľ ide o práva zamestnaneckej rady na informácie, konzultácie a spolurozhodovanie, zamestnávateľ je povinný viesť pravidelné diskusie s radou a informovať ju o záležitostiach, ktoré sú relevantné pre zamestnancov. Najdôležitejším nástrojom na vyjadrenie práva zamestnaneckej rady na spolurozhodovanie v konkrétnom rozsahu sociálnych záležitostí je uzavretie dohody o zamestnaní (Betriebsvereinbarung) medzi vedením a zamestnaneckou radou.

Vo verejnom sektore existuje súbor osobitných pravidiel týkajúcich sa orgánov zastupovania zamestnancov (Personalvertretung) pre každého z hlavných zamestnávateľov – t. j. spolkovú vládu, zemské vlády,miestne samosprávy a verejné podniky. Pravidlá sú stanovené osobitnými právnymi predpismi. Tieto orgány vo všeobecnosti zodpovedajú zamestnaneckým radám v súkromnom sektore.

Regulácia, zloženie a právomoci zastupiteľského orgánu