Základné výzvy: Boje o bývanie európskej mládeže

Európa zažíva krízu nedostupného bývania. Od roku 2010 sa priemerné predajné ceny v EÚ zvýšili o 55,4 % a nájomné o 26,7 %, čím prekonali rast príjmov pre mnohé skupiny. Tieto priemery zakrývajú závažnosť problému, ktorý sa vyskytuje v niektorých regiónoch a v určitých skupinách. Napríklad v niektorých členských štátoch EÚ sa ceny viac než strojnásobili. A v rámci členských štátov sú trendy cien a nájomného veľmi nerovnomerné naprieč regiónmi a stupňami urbanizácie. Zvyčajne rast nákladov na bývanie v mestských centrách výrazne prekonal priemerné trendy. Mnoho mladých ľudí v Európe zažíva túto krízu dostupnosti obzvlášť intenzívne. Ich príjmy zo zamestnania sú relatívne nízke a častejšie sú v dočasnom alebo neistom zamestnaní ako starší ľudia. Často majú problém prenajať si dom tam, kde by si vybrali bývať. Ak chcú kúpiť dom, môžu mať problém našetriť na akontáciu alebo získať hypotéku. Mladí ľudia sa naďalej sťahujú do miest, kde sú pracovné príležitosti koncentrované, ale bývanie je najmenej dostupné. Čelia týmto prekážkam v kľúčovom období svojho života, keď prechádzajú do samostatného dospelého života a robia rozhodnutia o vzdelaní, kariére, vzťahoch a zakladaní rodín. Pre nich je súčasná kríza dostupnosti bývania v Európe základným problémom.

Problém nedostupného bývania nie je nový. V niektorých európskych regiónoch a mestách sú náklady na bývanie dlhodobou výzvou pre mnohé skupiny. V posledných rokoch sa však problém rozšíril a postihuje väčšiu časť populácie. Vysoké ceny energií, nedostatok pracovnej sily, environmentálne regulácie, územné plány a nedostatok pôdy obmedzili stavebnú činnosť. Tiež došlo k nárastu využívania bývania ako investičného nástroja. To znamená, že jednotlivci a rodiny súťažia s investormi na čoraz tesnejšom trhu s bývaním. Hoci EÚ nemá priamu kompetenciu v oblasti bývania, má významný vplyv prostredníctvom príslušných usmernení, legislatívy a financovania. Ako sa kríza bývania v Európe zhoršovala, Európska komisia reagovala prvýkrát tým, že zaradila bývanie ako samostatnú súčasť portfólia komisára. Dan Jørgensen, nový komisár pre energetiku a bývanie, je poverený podporou členských štátov pri riešení príčin nedostatku bývania a uvoľňovaní verejného aj súkromného financovania na investície do dostupného a udržateľného bývania. Ďalšie orgány EÚ, vrátane Európskeho parlamentu a Európskej investičnej banky, sa tiež chopia výzvy odhaliť príčiny bytovej krízy, identifikovať riešenia a zabezpečiť financovanie.

• Súčasná kríza dostupnosti bývania v EÚ má obzvlášť výrazné dopady na mladšie vekové skupiny.

• V niekoľkých členských štátoch sa priemerný vek, kedy mladý človek opúšťa rodičovský domov, zvyšuje. Mnohí mladí ľudia, vrátane tých, ktorí sú zamestnaní, si nemôžu dovoliť žiť samostatne.

• Súbežne sa bezdomovectvo zvyšuje v mnohých členských štátoch. Medzi obzvlášť postihnutými skupinami patria mladí ľudia v mestách.

• Pre mladých ľudí, ktorí dosiahnu nezávislý život, výzvy pokračujú. Mladí ľudia, najmä tí z mladšej skupiny vo veku 18–29 rokov, majú väčšiu pravdepodobnosť, že meškajú s platbami za bývanie a energie. Mladí ľudia tiež častejšie uvádzajú, že možno budú musieť opustiť svoj domov, pretože si to už nemôžu dovoliť.

• Mladí ľudia, ktorí žijú nezávisle od rodičov, míňajú výrazne viac svojich príjmov na bývanie a majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú preťažení nákladmi na bývanie v porovnaní s inými vekovými skupinami.

• Napriek tomu, že míňajú väčšinu svojich príjmov na bývanie, mladí ľudia majú tendenciu bývať v horšej kvalite obydlí.

• Medzi geografickými regiónmi existujú významné rozdiely v dostupnosti nehnuteľností, ktoré sú momentálne ponúkané na predaj alebo prenájom.

• V celej EÚ by sa len veľmi málo nehnuteľností ponúkaných na prenájom v mestských oblastiach dalo považovať za cenovo dostupné pre mladého človeka s mediánovou mzdou. To platí najmä v hlavných mestách a obľúbených turistických destináciách.

• V Bulharsku, Írsku, Poľsku, Portugalsku a Španielsku, ako aj v častiach Rakúska a Talianska, je miera nedostupnosti na trhu prenájmu taká, že v mnohých oblastiach by na prenájom štandardného dvojizbového bytu bolo potrebné viac ako 80 % mediánovej mzdy.

• Možnou odpoveďou na výzvu dostupnosti by bolo zmenšiť bývanie a pokúsiť sa prenajať menšiu nehnuteľnosť. To však môže priniesť problémy s primeranosťou a cena za meter štvorcový je vyššia pri menších nehnuteľnostiach.

• V celej Európe dostáva bytová kríza mnohých mladých dospelých do situácie, v ktorej nedokážu dosiahnuť požadované bývanie (napríklad žiť sami alebo s partnerom), čo vedie k výrazným nezhodám medzi skutočnou a preferovanou bytovou situáciou mladých ľudí.

• Prieskumné údaje zo štyroch členských štátov (Česko, Holandsko, Španielsko a Švédsko) ukazujú, že oveľa viac ľudí žije u priateľov, príbuzných alebo rodičov, než by si to vybrali. Oveľa menej ľudí žije s partnermi alebo osamote, než by si to želalo.

• Nenaplnené preferencie bývania sú spojené s rôznymi negatívnymi dôsledkami. Patria sem neschopnosť dosiahnuť samostatný život, neschopnosť nasledovať si zvolenú kariéru, negatívne dopady na duševné zdravie a rozhodnutie odkladať mať deti.

• Aby sme plne pochopili a riešili krízu dostupnosti bývania, je dôležité zohľadniť kvantitatívne údaje o problémoch mladých ľudí s bývaním a kvalitatívne údaje o ich preferenciách a o tom, ako sa orientujú v systéme bytových politík.

• Tvorcovia politík by sa mali vyhýbať vytváraniu roztriešteného politického prostredia, kde sa politiky realizujú postupne s protichodnými cieľmi.

• Pokiaľ ide o financovanie bytových iniciatív, revolvingové fondy, ktoré opätovne využívajú kapitál na bývanie, sú efektívnym spôsobom financovania projektov.

• Pokiaľ ide o vytváranie nových bytových príležitostí pre mladých ľudí (napríklad dostupné "štartovacie domy"), riešenia na strane ponuky majú väčší potenciál než finančné a daňové výhody na strane dopytu.

• Vlády by mali zabezpečiť neutralitu držby vo fiškálnej politike, pričom vlastníctvo a prenájom by mali zaobchádzať rovnako.

• Na riešenie nedostatku bývania je nevyhnutné zvýšiť počet dostupných bytov. Existujúci fond prázdnych a málo využívaných budov ponúka v tomto smere značný nevyužitý potenciál, hoci často vyžaduje rozsiahle renovácie.

• Politiky na reguláciu nájomného a zvýšenie bezpečnosti vlastníctva musia zohľadniť ako insiderov (existujúcich nájomníkov), tak outsiderov (nových alebo potenciálnych nájomníkov, často mladých ľudí), ako aj poskytovateľov bývania.

• Mladí ľudia môžu zohrávať aktívnu úlohu pri tvorbe politík – nielen pri tvorbe nových alebo revidovaných bytových politík, ale aj pri rozvoji inovatívnych konceptov bývania zdola nahor, ako je kolaboratívne bývanie.