Štrukturálne zmeny na trhoch práce EÚ: generácia zmien v zamestnanosti

Európska únia čelí veľkým sociálnym, geopolitickým a hospodárskym výzvam vrátane klesajúceho rastu produktivity a vznikajúcich konkurenčných hrozieb pre dôležité priemyselné odvetvia. Nedávny Kompas konkurencieschopnosti Európskej komisie zdôrazňuje, že samotná priemyselná štruktúra Európy je brzdou rastu, v ktorej dominujú tradičné odvetvia s relatívne nízkou úrovňou investícií do výskumu a vývoja a obmedzenými vyhliadkami na rýchly rast.

Jedným zo záverov tejto správy je, že EÚ nedokázala pretaviť generáciu zvyšovania úrovne povolania do zlepšenia produktivity. Nadchádzajúca iniciatíva Únie zručností sa zameria na vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie, nadčasové vytváranie zručností a cezhraničnú prenosnosť zručností, ako aj na prilákanie a nábor kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. To by mohlo prispieť k využitiu množstva talentov EÚ na zvýšenie mobility, podporu inovácií a riadenie udržateľného rastu.

• Štrukturálne zmeny na trhoch práce moderných a vyspelých ekonomík sa v rokoch 1995 až 2024 prejavovali podobným spôsobom, aj keď s rôznou intenzitou, vo všetkých členských štátoch EÚ. Vo všetkých 27 členských štátoch sa zvýšil podiel zamestnanosti v službách a podiel zamestnanosti vo výrobe, poľnohospodárstve a ťažobnom priemysle sa znížil.

• Stavebníctvo je jediným širokým odvetvím, v ktorom sa trend podielu zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch za posledné dve desaťročia líšil. Vo väčšine členských štátov sa jeho podiel znížil. V roku 2024 bolo v EÚ takmer o dva milióny pracovníkov v stavebníctve menej ako pred svetovou hospodárskou krízou (pred rokom 2007).

• Miera štrukturálnych zmien na trhoch práce EÚ – meraná mierou prerozdelenia pracovných miest medzi širokými odvetviami – má od svetovej hospodárskej krízy klesajúcu tendenciu. Podobné trendy v dlhších časových obdobiach boli pozorované na trhoch práce v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve.

• Najsilnejším vektorom zmien na trhoch práce EÚ je zvyšovanie kvality zamestnania. Stalo sa to vo všetkých širokých odvetviach. Podiel odbornej zamestnanosti sa v EÚ v rokoch 1995 – 2023 zdvojnásobil z 11 % na 22 % v 12 členských štátoch, za ktoré sú k dispozícii údaje.

• Na trhoch práce vo vyspelých ekonomikách existuje mnoho hnacích síl štrukturálnych zmien. Technologické zmeny, najmä informatizácia a digitalizácia, sú najčastejšie uvádzanou hnacou silou na strane dopytu, ale obchodné inštitúcie a inštitúcie trhu práce a faktory na strane ponuky vrátane migrácie a zvýšenej účasti žien na trhu práce sa počítajú. Kombinácia týchto faktorov sa v jednotlivých členských štátoch líši, čo vedie k rôznym modelom presunov zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni.

• Viac ako dve tretiny čistých nových pracovných miest v EÚ vytvorených za posledné tri desaťročia zaberajú ženy, čo prispieva k zmenšovaniu rozdielov v zamestnanosti žien a mužov.

• Rast zamestnanosti sa posilnil v dobre platených pracovných miestach a oslabil v slabo platených pracovných miestach. Na celkovej úrovni EÚ sa zmeny v zamestnanosti zmenili z asymetricky polarizujúcich v rokoch 1995 – 2008 na čoraz väčšie zvyšovanie v období po globálnej hospodárskej kríze (2011 – 2024).

• Pracovné miesta v najvyššom kvintile podľa miezd predstavovali celý čistý rast zamestnanosti v EÚ v rokoch 2019 – 2024.

• Zvyšovanie úrovne povolania, ktoré je jedným z dôsledkov zvyšujúcej sa úrovne vzdelania a rastúceho podielu pracovníkov so vzdelaním na terciárnej úrovni, nebolo sprevádzané zvýšením rastu produktivity v EÚ. Rast produktivity sa od roku 1995 neustále spomaľuje.

• V rámci EÚ existujú výrazné rozdiely v raste produktivity. Na rozdiel od členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ pred rokom 2004 a v ktorých sa rast produktivity v posledných desaťročiach zastavil, členské štáty, ktoré pristúpili po roku 2004, sú svedkami zvýšenia produktivity v dôsledku pokračujúceho prechodu smerom k odvetviam služieb spolu s pokračujúcou silou výroby. V členských štátoch po roku 2004 štrukturálne zmeny – pohyb pracovníkov medzi odvetviami – pozitívne prispievajú k rastu produktivity, čo naznačuje prerozdelenie pracovnej sily do produktívnejších odvetví.

• Rastúce rozdiely vo výkonnosti produktivity medzi Spojenými štátmi a EÚ vyplývajú najmä z rýchlejšieho rastu produkcie v súkromných sektoroch služieb. Je to spôsobené väčšími investíciami a efektívnejším využívaním IKT v odvetviach, ako sú maloobchod, finančné služby, informačné a komunikačné služby a odborné, vedecké a technické služby v Spojených štátoch.

• Prijatie nových technológií na pracovisku sa zhodovalo so zvyšujúcou sa mierou zamestnanosti a pridaním takmer 30 miliónov pracovníkov do počtu zamestnancov EÚ za posledné tri desaťročia. EÚ sa (opäť) stala trhom práce s vysokou účasťou. Politika by sa preto mala menej zameriavať na spektrum technologickej nezamestnanosti a viac na zvyšovanie ponuky, najmä na prekonávanie prekážok účasti na trhu práce medzi v súčasnosti nedostatočne zastúpenými skupinami. K tomuto výsledku prispieva zatraktívnenie práce zlepšením kvality pracovných miest – vytváraním stabilných a dôstojných pracovných miest.

• EÚ chýba odvetvová hnacia sila obnoveného rastu produktivity. Výroba a súkromné služby plnili túto úlohu do roku 2008, ale od roku 2011 prispeli k rastu produkcie len málo. Odvetvové zameranie správy pána Draghiho a identifikácia špecializácií so silným potenciálom rastu v EÚ – napríklad čisté technológie, vysokovýkonná výpočtová technika a výroba progresívnych materiálov – stanovujú potenciálne hnacie sily.

• EÚ nemá zo zlepšenia ľudského kapitálu výhody, ktoré by mala. Väčšina čistého nárastu zamestnanosti v EÚ za posledné tri desaťročia sa týkala dobre platených a kvalitných pracovných miest. To však neviedlo k zlepšeniu produktivity.

• Veľká časť poklesu rastu produktivity EÚ súvisí s tým, ako sa výrobné faktory kombinujú s cieľom vytvoriť viac alebo kvalitnejšie výrobky alebo služby (celková produktivita výrobných faktorov). Z toho vyplýva, že zmeny v organizácii a riadení práce by mohli pomôcť využiť nové generácie pracovníkov s vyššou úrovňou vzdelania a odbornej prípravy a s prístupom k čoraz sofistikovanejším digitálnym technológiám. Členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi zohrávajú v tejto súvislosti významnú úlohu prostredníctvom reforiem verejných investícií a vzdelávania, ako aj prostredníctvom politík zamestnanosti, ktoré uprednostňujú udržateľný rast založený na inováciách.