&w=3840&q=90)
Práca na platforme
Platformová práca je párovanie dopytu a ponuky platenej práce prostredníctvom online platformy pomocou algoritmu. Do procesu párovania sú zapojené tri strany: klient požadujúci prácu, algoritmus platformy, ktorý spravuje zadanie, a osoba, ktorá poskytuje prácu prostredníctvom platformy. Ide o prácu založenú na výkone jednotlivých úloh alebo projektov, nie na kontinuálnom pracovnom vzťahu. Platformová práca je vysoko heterogénna a možno ju rozdeliť do štyroch odlišných typov na základe formátu poskytovania, či už online alebo na mieste, a úrovne algoritmickej kontroly, ktorá je buď určená (prísne monitorovaná s nízkou autonómiou pracovníka), alebo vyjednaná (flexibilná, uľahčujúca spojenie medzi klientom s pracovníkom s vyššou autonómiou pracovníka).
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Práca na online platformách v Európskej únii: Dôsledky pre pracovné podmienky a prístup k informáciám
Tento digitálny príbeh prináša hlavné zistenia o pracovných podmienkach a informačných potrebách pracovníkov online platforiem v kľúčových oblastiach: Kto sú pracovníci platforiem; Kde pôsobia geograficky; Ich pracovné podmienky a zárobky; Ako algoritmické riadenie ovplyvňuje ich prácu; Informačné potreby o právach a ochrane pracovníkov v digitálnej ekonomike.Práca na online platformách v Európskej únii: Dôsledky pre pracovné podmienky a prístup k informáciám
Táto správa analyzuje pracovné podmienky a informačné potreby pracovníkov online platforiem na základe prieskumu medzi 3 830 pracovníkmi v 15 členských štátoch EÚ. Na rozdiel od doterajších výskumov zameraných na prácu na platformách priamo na mieste, táto štúdia skúma pracovníkov, ktorí poskytujú služby výlučne online. Zistenia odhaľujú pracovnú silu, ktorá je prevažne mužská, v ideálnom produktívnom veku a vysoko vzdelaná, poskytujúca predovšetkým kvalifikované profesionálne služby namiesto mikroúloh.AI, algoritmický manažment a transformácia spoločnosti, práce a zamestnania – skúmanie týchto konceptov
Na základe etablovaného konceptuálneho rámca digitálneho veku Eurofoundu tento konceptuálny dokument skúma, ako sa rozvíjajúca vlna umelej inteligencie chystá transformovať nielen svet práce a zamestnanosti, ale aj širšiu štruktúru spoločnosti – od poskytovania a kvality verejných služieb až po produkciu, šírenie a správu informácií. Analýza je vedená štyrmi smermi zmien – automatizáciou, rozšírením, digitalizáciou a platformizáciou – ktoré sú identifikované ako hlavné hnacie sily formujúce túto transformáciu. Koncepty prezentované v tomto článku budú informovať budúci výskum Eurofoundu v oblasti umelej inteligencie a algoritmického manažmentu.Výskum Eurofoundu o nových formách zamestnania v EÚ identifikoval platformovú prácu ako jednu z deviatich foriem zamestnania, ktoré získavajú čoraz väčší význam od roku 2010. Ako sa platformová práca naďalej diverzifikuje, prebiehajúci výskum skúma zamestnanie a pracovné podmienky vybraných typov platformovej práce.
Eurofound sa tiež zameriava na hodnotenie efektívnosti politických iniciatív na riešenie identifikovaných výziev súvisiacich so zamestnaním a pracovnými podmienkami pracovníkov na platformách.
Kľúčové témy sa týkajú transparentnosti algoritmických manažérskych praktík, zneužívania reťazcov subdodávok na obchádzanie zodpovednosti zamestnávateľa, značného množstva neplatených hodín venovaných správe profilu a získavaniu klientov, ako aj špecifických psychosociálnych rizík vrátane znižovania kvalifikácie a kognitívnej nerovnováhy.
Vo svojej komunikácii o budovaní silnej sociálnej Európy pre spravodlivé prechody Komisia zdôraznila potrebu zlepšenia pracovných podmienok pracovníkov na platformách. Tento cieľ bol následne odrazený v Novej priemyselnej stratégii Komisie pre Európu, predstavenej 10. marca 2020, a v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv, prijatom 5. marca 2021.
Na základe návrhu Komisie z 9. decembra 2021 prijala EÚ 23. októbra 2024 smernicu (EÚ) 2024/2831 o zlepšení pracovných podmienok pracovníkov na platformách. Smernica nadobudla účinnosť 1. decembra 2024 a členské štáty ju musia transponovať do 2. decembra 2026.
Cieľom smernice je:
uľahčiť určenie správneho pracovného statusu osôb vykonávajúcich platformovú prácu
podporujte transparentnosť, spravodlivosť, ľudský dohľad, bezpečnosť a zodpovednosť v algoritmickom riadení
zlepšiť transparentnosť týkajúcu sa práce na platformách, vrátane cezhraničných situácií
Popri návrhu smernice Komisia začala konzultáciu týkajúcu sa aplikácie práva hospodárskej súťaže EÚ na kolektívne zmluvy samostatne zárobkovo činných osôb. Komisia prijala usmernenia v septembri 2022.
Smernica je súčasťou širšieho rámca EÚ týkajúceho sa platformovej práce. Patrí sem nariadenie (EÚ) 2019/1150 o vzťahoch medzi platformou a podnikateľmi, ktoré si kladie za cieľ vytvoriť spravodlivé, transparentné a predvídateľné podnikateľské prostredie pre malé podniky a obchodníkov využívajúcich online platformy; smernicu 2019/1152 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach, ktorá zahŕňa aj platformovú prácu; a odporúčanie Rady z roku 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, vrátane odkazu na pracovníkov na platformách.
EUR-Lex: Smernica (EÚ) 2024/2831 o zlepšovaní pracovných podmienok v platformovej práciopens in new tab
Európska komisia: Transparentné a predvídateľné pracovné podmienkyopens in new tab
EUR-Lex: Odporúčanie Rady o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činnýchopens in new tab osôb
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
28 May 2026
Práca na online platformách v Európskej únii: Dôsledky pre pracovné podmienky a prístup k informáciám
28 May 2026
Práca na online platformách v Európskej únii: Dôsledky pre pracovné podmienky a prístup k informáciám
12 February 2026
Algoritmická kontrola: Ako digitálne sledovanie ovplyvňuje prácu na online platformách v Európe
15 May 2023
Gender differences in motivation to engage in platform work
The rise of the platform economy during the last decade is one of the main disrupting forces for European labour markets. While standard employment remains the norm, platforms are expanding their reach and diversifying into novel business models. In doing so, they are also attracting an increasing number of women. This policy brief investigates why women are joining the platform economy and how the motivations to perform work on platforms differ between genders. It shows that while women join platforms to gain an additional income and because it allows them the flexibility to combine work with household chores or family commitments, men are driven by the opportunities provided by platforms to work globally and to expand their client base. At the same time, findings suggest that online platforms seem to provide women with a link to the labour market that can potentially prevent their withdrawal from the labour force during different life stages. These findings suggest that policy action should focus on extending working hours regulations and work–life balance measures to all platform workers, irrespective of employment status, and promote equal sharing of care responsibilities between women and men.
27 September 2022
Regulating platform work in Europe: A work in progress
2 December 2021
Initiatives to improve conditions for platform workers: Aims, methods, strengths and weaknesses
The rapid rise of the platform economy has led to a marked transformation of European labour markets, and existing regulatory frameworks and voluntary initiatives have yet to catch up. While platform work offers opportunities for workers and employers and potentially contributes to innovation, economic growth and competitiveness in the EU, it has been criticised from the beginning because of the poor employment and working conditions often experienced by workers. Accordingly, across the EU, governments, social partners, grassroots organisations and platforms have started to introduce initiatives to tackle the negative aspects of platform work. This policy brief assesses some such initiatives in the Member States and offers recommendations for further action.
24 February 2021
Charting a positive path for platform workers
15 December 2020
New forms of employment: 2020 update
Although standard employment (generally full-time and permanent) remains the dominant employment type across the EU, European labour markets are increasingly characterised by a variety of different forms. These new forms of employment involve new formal employment relationships or work patterns (linked to aspects such as place of work, working time or use of ICT) and sometimes both. This report puts the spotlight on nine innovative employment forms across the 27 EU Member States, Norway and the UK. It examines the policy frameworks of each country, as well as mapping the scale and scope of the incidence of these new forms and highlighting the main opportunities and risks associated with each form. The report concludes with some policy recommendations taking into account the future of work that will be shaped by the twin transition to the digital age and a carbon-neutral economy, as well as a new way of working due to COVID-19.
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Cesira Urzì Brancati
Research officerCesira Urzì Brancati je výskumná pracovníčka v oddelení zamestnanosti v Eurofound. Jej výskumné záujmy zahŕňajú vplyv technológií na zamestnanosť a digitalizáciu práce, so zameraním na digitálne pracovné platformy, digitálny dohľad a algoritmický manažment. Špecializuje sa na mikroekonometriu, návrh dotazníkov a analýzu údajov z prieskumov. Pred nástupom do Eurofoundu v roku 2024 pracovala Cesira v Spoločnom výskumnom centre Európskej komisie v Seville, v Medzinárodnom centre dlhovekosti v Londýne, na Univerzite v Modene a Reggio Emilia a na Univerzite v Turíne. Má magisterský titul a doktorát z medzinárodnej ekonómie z Univerzity Tor Vergata v Ríme.
Dragoș Adăscăliței
Research officerDragoș Adăscăliței je výskumná pracovníčka v oddelení zamestnanosti v Eurofound. Jeho súčasný výskum sa zameriava na témy súvisiace s budúcnosťou práce, vrátane vplyvu umelej inteligencie na pracovné miesta, dôsledkov automatizácie pre zamestnanosť a regulačných otázok týkajúcich sa platformy práce. Pravidelne prispieva aj do komparatívnych projektov monitorujúcich štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce. Pred nástupom do Eurofoundu pôsobil ako lektor pracovných vzťahov na University of Sheffield, Management School. Má magisterský titul z politológie zo Stredoeurópskej univerzity a doktorát zo sociológie z Univerzity v Mannheime.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.

&w=3840&q=75)






