Európa – prvotriedne miesto na život a prácu?
„Prvotriedne miesto na život a prácu.“ Takto opísal predseda Juncker minulý mesiac Európu, keď v Göteborgu vyhlásil formálne podpísanie Európskeho piliera sociálnych práv.
Keďže sa hlavy štátov a predsedovia vlád z celej EÚ spoločne zaviazali dodržiavať súbor 20 sociálnych zásad a práv, predseda Komisie zdôraznil skutočnosť, že „Európa znamená viac než len jednotný trh, peniaze... Charakterizujú ju naše hodnoty a spôsob, ktorým chceme žiť.“
Takže ako presne žijeme? Skutočne si 510 miliónov Európanov v (ešte stále) 28 členských štátoch myslí, že ich životné podmienky sú na „svetovej úrovni“?
Mnohí sú o tom presvedčení. Ale mnohí ďalší sa stále stretávajú s nerovnosťami a cítia sa byť vylúčení alebo nechránení, majú sťažený prístup k slušnému bývaniu a zamestnaniu a obávajú sa o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí. Na niektorých miestach sa to prejavuje v populistickej nálade, ktorá zdanlivo odmieta zriadenie, čím sa celkový prirodzený dojem stáva do veľkej miery negatívnym.
Realita je však ako vždy podstatne zložitejšia.
V skutočnosti je posledných pár rokov všeobecne dobrých a „Európe sa (naozaj) opiera vietor do plachiet“. Výsledky najnovšieho európskeho prieskumu kvality života ukazujú celkový pokrok v oblastiach kvality života, kvality spoločnosti a kvality verejných služieb. Sme svedkami mnohých zlepšení, hoci z nízkych hodnôt po hospodárskej kríze. V niektorých prípadoch ukazovatele skutočne ukazujú návrat k predkrízovým úrovniam – čo sa čiastočne odzrkadľuje vo všeobecnom hospodárskom vzostupe a opätovnom raste v členských štátoch.
Zvýšila sa úroveň optimizmu, pričom miera spokojnosti so životom a pocit šťastia zostali pomerne vysoké vo väčšine krajín EÚ. Spokojnosť so životnou úrovňou sa vo väčšine členských štátov zvýšila. S peniazmi teraz dokáže vyjsť viac ľudí než v roku 2011.
Dôvera k národným inštitúciám sa skutočne zvýšila celoplošne a najmä mladí ľudia preukazujú zvýšenie dôvery k iným ľuďom. Aj vítaný nárast zapojenia a účasti v sociálnych a komunitných organizáciách v členských štátoch a pokles pocitu sociálneho vylúčenia, ktorý bol častejší v časoch úpadku, sú známkami priaznivejšieho pokrízového obdobia. Za posledných päť rokov sa skutočne zmenšilo vnímané napätie v spoločnosti medzi chudobnými a bohatými, manažmentom a zamestnancami, starými a mladými a mužmi a ženami.
Navyše na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru sú dnes ľudia skutočne celkovo spokojnejší s dôležitými verejnými službami, ako sú zdravotníctvo a doprava – a dokonca v niektorých krajinách so službami starostlivosti o deti.
Zdalo by sa, že zatiaľ je to v poriadku.
Ale zároveň je jasné, že ešte stále máme pred sebou kus cesty.
Kým viaceré krajiny, najmä v strednej a východnej Európe, pokračujú v dobiehaní, iné sa v procese vzostupnej konvergencie zastavili a táto medzera sa v niektorých oblastiach dokonca zväčšila. Napríklad spokojnosť so životnou úrovňou sa zvýšila najmä v Bulharsku, Estónsku, Írsku, Maďarsku a Poľsku, ale klesla v Španielsku, Chorvátsku, Taliansku a na Cypre. Veľké rozdiely pretrvávajú medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prístup k zdravotníckym a opatrovateľským službám, ako aj o ich kvalitu.
Stále existujú aj priepastné nerovnosti medzi rôznymi rodovými a vekovými skupinami a príjmovými kohortami.
Ženy napríklad uvádzajú mierne vyššiu úroveň spokojnosti so životom ako muži, pričom naďalej zvládajú viac neplatených domácich a opatrovateľských prác. Ďalšie prehlbovanie rodových rozdielov a rastúca potreba dlhodobej starostlivosti o starších ľudí, ku ktorej viac prispievajú ženy, sa zdá byť jednou z hlavných príčin nerovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Starším ľuďom sa nedarí tak dobre ako ich mladším spoluobčanom, najmä v niektorých krajinách strednej a východnej Európy a s pribúdajúcim vekom zreteľne klesá spokojnosť so životom v Bulharsku, Chorvátsku, na Malte, v Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a Slovinsku. V dvoch tretinách členských štátov EÚ mala viac ako polovica respondentov obavy aj o úroveň príjmu v starobe.
Napriek rastu, vďaka ktorému hlásilo menej ľudí hmotnú núdzu ako pred piatimi rokmi, však viac ako polovica obyvateľstva v 11 členských štátoch stále tvrdí, že má ťažkosti vyjsť s peniazmi. Ako vždy, najviac trpia chudobní a výsledky ukazujú, že kvalita života osôb v skupinách s nižšími príjmami sa zlepšuje pomalšie.
Mnohí Európania majú menej optimistickú predstavu o budúcnosti svojich detí než o svojej budúcnosti. I tu však vládnu rozdiely. V Belgicku, Českej republike, Nemecku, Grécku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku, Slovinsku a Spojenom kráľovstve prevláda skromnejší optimizmus v súvislosti s budúcimi generáciami; zatiaľ čo v Bulharsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a vo Fínsku ľudia veria, že ich deti majú lepšiu perspektívu než mali oni.
V súvislosti so širšou a kontroverznejšou diskusiou v celej EÚ o migrácii a mobilite stojí za zmienku, že vnímané napätie medzi rôznymi náboženstvami a rôznymi etnickými skupinami sa výrazne zvýšilo v niektorých krajinách, a to v Belgicku, Bulharsku, Dánsku, Nemecku, Estónsku, vo Francúzsku, v Taliansku, na Malte a v Rakúsku. Je to tak aj napriek celkovému poklesu vnímaného napätia medzi rôznymi skupinami v spoločnosti.
Taký rôznorodý je obraz života občanov EÚ, keď sa vlády, miestne a regionálne úrady, sociálni partneri a občianska spoločnosť púšťajú do uskutočňovania piliera sociálnych práv.
Výsledkami európskeho prieskumu kvality života sa poukazuje na potrebu prednostne sa zamerať na skupiny, ktoré sú v najväčšej núdzi: dlhodobo nezamestnaní – ktorí sú viac ohrození chudobou, sociálnym vylúčením a problémami s duševným zdravím – v kontexte aktívnej podpory zamestnanosti; ženy – na pleciach ktorých je naďalej najväčší podiel domácich prác a opatrovania – v kontexte zásad rodovej rovnosti a starostlivosti o deti; služby starostlivosti a podpory, aby sa zakotvilo právo na lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom počas celého pracovného života; chudobnejší starší občania – v kontexte práva na primeranosť príjmov v starobe a starobných dôchodkov; ako aj rozdielny nepomer v dostupnosti kvalitných služieb – v kontexte práva na včasný prístup k cenovo dostupnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Toto je len výber niektorých dôležitých iniciatív potrebných nato, aby sa každodenná realita občanov Európy uviedla do súladu s ambicióznymi cieľmi piliera. Ak to má byť naozaj historický moment pre Európu, musíme tieto dôkazy použiť nato, aby sa výsledky premietli do praxe a aby zodpovedali„našim hodnotám a spôsobu, ktorým chceme žiť“.
