Desaťročie nízkych miezd: Pracovníci sociálnych služieb stále zarábajú približne o pätinu menej, ako je priemer

Prácu v oblasti sociálnych služieb možno rozdeliť na činnosti sociálnej práce bez ubytovania (napr. domáca starostlivosť, vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve) a rezidenčnú starostlivosť. Viac ako dve tretiny pracovníkov sociálnych služieb poskytujú dlhodobú starostlivosť (LTC), pričom väčšina zvyšku je zapojená do predškolského vzdelávania. Najväčší nárast bol zaznamenaný v činnostiach sociálnej práce bez ubytovania, čo odráža politické zmeny v členských štátoch, napríklad smerom k tomu, aby starší ľudia mohli žiť dlhšie doma namiesto v rezidenčnej starostlivosti. Je to v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv, v ktorom sa zdôrazňuje úloha domácej starostlivosti a komunitných služieb. Pokiaľ ide o demografickú skupinu pracovnej sily, viac ako tretina (38 %) zamestnancov v sociálnych službách je vo veku 50 a viac rokov, čo predstavuje nárast o 4,6 percentuálneho bodu od roku 2014. O niečo viac ako štyri pätiny (81 %) pracovníkov sociálnych služieb tvoria ženy – pokles o 1,5 percentuálneho bodu od roku 2014 po období trvalo vysokej miery žien pracujúcich v tomto odvetví od roku 2008 (najskorší rok, za ktorý sú k dispozícii údaje).

V členských štátoch bola za posledné desaťročie priemerná mzda pracovníkov sociálnych služieb približne o 20 % nižšia ako priemerná mzda v hospodárstvach členských štátov ako celku. Tento rozdiel v odmeňovaní sa od roku 2014 do roku 2018 mierne znížil, ale v rokoch 2018 až 2022 sa opäť zvýšil (obrázok 1). Naopak, v zdravotníctve sú mzdy neustále a čoraz viac nad priemernou celoštátnou mzdou – o 11,2 % v roku 2014, o 17,3 % v roku 2018 a o 20,9 % v roku 2022.

Nie je preto prekvapujúce, že v roku 2024 sa v priemere 37 % pracovníkov sociálnych služieb domnievalo, že nedostávajú primeranú mzdu vzhľadom na úsilie a úspechy v ich zamestnaní, v porovnaní s 26 % pracovníkov v iných odvetviach ako v sociálnych službách. (Tieto zistenia sú založené na Analýza údajov z Európskeho prieskumu pracovných podmienok (EWCS) z roku 2024, ktorú vykonala nadácia Eurofound za 23 členských štátov, v ktorých sa uskutočnil prieskum medzi viac ako 20 pracovníkmi sociálnych služieb. Krajiny s menšími vzorkami pracovníkov sociálnych služieb (Cyprus, Grécko, Maďarsko a Slovensko) boli z analýzy vylúčené z hľadiska spoľahlivosti.)

Odmeňovanie pracovníkov sociálnych služieb sa líši napríklad v závislosti od pododvetvia, povolania/povolania a krajiny. Pracovníci v rezidenčnej starostlivosti sú v priemere lepšie platení ako pracovníci v sociálnej starostlivosti bez ubytovania (zarábajú o 18,7 % menej ako priemer v hospodárstvach členských štátov ako celku v porovnaní s 22,7 % menej), hoci v prvých členských štátoch sa v rokoch 2018 až 2022 znížili a v druhých sa zvýšili. Pracovníci v povolaniach, ktoré vyžadujú malé alebo žiadne formálne vzdelanie, sú najhoršie platení. Patria medzi ne – v závislosti od krajiny – (sociálni) opatrovatelia alebo asistenti, opatrovatelia detí a pomocné sestry.

Pracovníci s odbornou kvalifikáciou často dostávajú v iných odvetviach vyššiu mzdu ako v sociálnych službách. Napríklad v roku 2022 zdravotnícki pracovníci (ktorí sú lepšie platení ako priemer v hospodárstvach členských štátov ako celku) zarobili o 15 % viac ako priemer v sociálnych službách, ale o 60 % nad priemerom inde. Z predchádzajúceho výskumu nadácie Eurofound tiež vyplynulo, že zdravotné sestry s rovnakými skúsenosťami a profilom majú tendenciu byť lepšie platené v zdravotnej starostlivosti ako v dlhodobej starostlivosti. Medzi najlepšie platených pracovníkov sociálnych služieb patria terapeuti, špecializované sestry a sociálni pracovníci. Sú však menej dobre platení ako relatívne dobre platení odborníci v iných odvetviach a/alebo sú takíto dobre platení odborníci rozšírenejší v iných odvetviach ako v sociálnych službách. Dokazuje to skutočnosť, že rozdiel medzi mediánom mzdy (t. j. "stredným číslom") všetkých pracovníkov sociálnych služieb a priemerným číslom všetkých ostatných pracovníkov je menší ako rozdiel v priemernej mzde v iných odvetviach tlačený nahor skupinou lepšie platených pracovníkov viac ako v sociálnych službách.

Z údajov jednotného európskeho neba z roku 2018 vyplýva, že mzdy pracovníkov sociálnych služieb sú nižšie ako priemer vo všetkých členských štátoch a o viac ako 10 % vo všetkých troch okrem nich: v Holandsku, Rakúsku a Luxembursku (ilustrácia 2). Všetky tri patria medzi krajiny, v ktorých je pokrytie dohodami so sociálnymi partnermi najvyššie.

Vo väčšine členských štátov sa údaje SES týkajú len pracovníkov zamestnaných poskytovateľmi starostlivosti s najmenej 10 zamestnancami. Zatiaľ čo väčšina poskytovateľov zamestnáva menej ako 10 zamestnancov – v činnostiach sociálnej pomoci bez ubytovania (85 %) aj v rezidenčnej starostlivosti (51 %) – tí, ktorí majú aspoň 10 zamestnancov, zamestnávajú väčšinu pracovnej sily: 91 % a 98 % (na základe analýzy štrukturálnej podnikovej štatistiky Eurostatu z roku 2022, ktorú vykonala nadácia Eurofound). Jednou zo skupín pracovníkov, ktorú tieto údaje vo všeobecnosti nezachytávajú, súpracovníci domácej starostlivosti vrátane opatrovateľov žijúcich v domácnosti (tí, ktorí bývajú v domácnosti osoby, ktorej poskytujú starostlivosť). Často majú najnižší plat a najhoršie pracovné podmienky.

Pracovníci sociálnych služieb častejšie ako ostatní pracovníci žijú v domácnostiach, ktoré majú ťažkosti vyjsť s peniazmi: 31 % oproti 25 % podľa údajov EWCS 2024. Práca na čiastočný úväzok je v sociálnych službách oveľa bežnejšia ako vo väčšine ostatných sektorov. Pracovníci sociálnych služieb preto pracujú menej platených hodín mesačne, čo znamená, že rozdiel v priemernej mesačnej mzde v porovnaní s ostatnými pracovníkmi je ešte väčší ako rozdiel v hodinovej mzde. Mnohí pracovníci sociálnych služieb môžu prevziať úlohy na čiastočný úväzok len z dôvodu svojich vlastných opatrovateľských povinností, napríklad o deti alebo starších príbuzných. Lepší prístup k službám starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti pre týchto pracovníkov by im mohol umožniť pracovať dlhšie , a tým zarábať viac.

To, či je plat primeraný alebo nie, závisí od toho, koľko ľudia potrebujú zarobiť na pokrytie svojich výdavkov. Náklady na bývanie sú kľúčové. Keď sú mzdy za starostlivosť stanovené na vnútroštátnej úrovni, môže to predstavovať osobitné problémy pre pracovníkov, ktorí žijú v oblastiach s vysokými nákladmi na bývanie, najmä vo veľkých mestách, a ktorí nemajú prístup k sociálnemu bývaniu. Môže tiež prispieť k nedostatku pracovnej sily v sociálnych službách. Politiky v oblasti bývania môžu pomôcť, najmä ak sú zamerané na zvýšenie ponuky prostredníctvom novej výstavby, zníženie počtu neobsadených bytov, renováciu nehnuteľností a lepšie prepojenie bytového fondu s prácou a službami. Medzi ďalšie politické opatrenia, ktoré môžu pomôcť, okrem zlepšenia miezd a zníženia nákladov na bývanie, patrí zníženie nákladov na energiu, starostlivosť o deti, vzdelávanie, dopravu a zdravotnú starostlivosť.

Podiel pracovníkov sociálnych služieb, ktorí v EWCS v roku 2024 uviedli "mzdy a zamestnanecké výhody" ako jednu z troch najdôležitejších oblastí, v ktorých by chceli vidieť zlepšenie, je určite vysoký na úrovni 68,8 %, ale je len o niečo vyšší ako u ostatných pracovníkov (68,6 %). To však odráža názory skutočných pracovníkov sociálnych služieb, a nie názory pracovníkov, ktorí sa rozhodli nepracovať v tomto sektore alebo ho opustili. Mzda preto môže byť ešte dôležitejším faktorom pri prilákaní pracovníkov, ako naznačuje tento podiel. Mzdy pracovníkov sociálnych služieb sú často na úrovni minimálnej mzdy alebo tesne nad ňou. Zvýšenie všeobecnej minimálnej mzdy tak zlepšuje podmienky odmeňovania, a to aj zvýšením miezd nad minimum.

Tvorcovia politík by sa mali zamerať na zlepšenie pracovných podmienok nad rámec samotného odmeňovania, aby prilákali a udržali pracovníkov. Opatrenia na riešenie nedostatku pracovnej sily, ako sú finančné stimuly na prácu po dosiahnutí dôchodkového veku alebo náborové kampane, majú obmedzenú účinnosť, ak nie sú sprevádzané zlepšením pracovných podmienok.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vrátane duševného zdravia sa zdôrazňujú ako jedna z oblastí, v ktorých je potrebné zlepšiť viac pracovníkov sociálnych služieb (30,9 %) ako ostatných pracovníkov (23,4 %). Je zrejmé, že je potrebné riešiť fyzické riziká špecifické pre toto odvetvie (ako je zdvíhanie ľudí a práca s infekčným materiálom bez dostatočnej ochrany), ale toto odvetvie skutočne vyniká rizikami pre duševné zdravie, ktoré predstavujú pracovníci, napríklad z nepriaznivého správania na pracovisku a pocitu emocionálneho vyčerpania z práce. Väčší vplyv pracovníkov na ich pracovný rozvrh môže pomôcť zmierniť ďalšie problémy, s ktorými sa stretávajú pracovníci sociálnych služieb.

Zlepšenie pracovných podmienok však môže byť náročné. V prípade činností sociálnej práce, ktoré sa uskutočňujú v domácnosti užívateľa služieb, je pracoviskom domáce prostredie, ktoré je ťažké regulovať. Rýchly rast pracovnej sily v oblasti domácej starostlivosti zvyšuje naliehavosť riešenia tejto výzvy. Niektoré opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok môžu byť tiež ťažko zosúladiteľné s poskytovaním požadovaných opatrení pre flexibilnú starostlivosť. Lepšie personálne obsadenie môže byť súčasťou riešenia na zlepšenie určitých pracovných podmienok, napríklad tých, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane duševného zdravia. Na prilákanie a udržanie potrebných pracovníkov je však potrebné najprv zlepšiť celkové pracovné podmienky.

Kľúčové je aj riešeniezačlenenia žien do tohto slabo plateného odvetvia, a to aj spochybňovaním stereotypov o poskytovaní starostlivosti už od útleho veku. Skutočnosť, že ženy sú nadmerne zastúpené v sektore sociálnych služieb, tiež znamená, že ženy sú neúmerne postihnuté problémami duševného zdravia, ktoré prichádzajú s prácou v sociálnych službách. Rýchly rast odvetvia si opäť vyžaduje, aby sa tejto otázke venovala väčšia pozornosť, pretože zlé duševné zdravie so sebou prináša značné náklady, peňažné aj nepeňažné, pre postihnutých jednotlivcov a pre spoločnosť ako celok.

V rámci projektu nadácie Eurofound v oblasti dlhodobej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti a predškolského vzdelávania z roku 2026 sa tieto odvetvia preskúmajú z hľadiska pracovných podmienok a prístupu ľudí k sociálnym službám a ich kvality.