Vplyv vnútroštátnych minimálnych miezd na kolektívne vyjednávanie a mzdy pracovníkov s nízkymi platmi

Prebieha diskusia o tom, či sa vnútroštátne minimálne mzdy a kolektívne vyjednávanie o mzdách navzájom posilňujú alebo oslabujú. Táto výskumná správa poskytuje empirické dôkazy o tom, ako zmeny vnútroštátnych minimálnych miezd ovplyvňujú kolektívne dohodnuté minimálne mzdy a skutočné mzdy a ako môžu ovplyvniť kolektívne vyjednávanie vo vybraných odvetviach s nízkymi príjmami. Správa kombinuje kvantitatívnu analýzu (založenú na rôznych databázach) a kvalitatívnu analýzu (založenú na 39 pološtruktúrovaných rozhovoroch s odborníkmi, tvorcami politík a sociálnymi partnermi v šiestich krajinách a dvoch odvetviach s nízkymi príjmami).

Politický kontext

Cieľom smernice EÚ o minimálnej mzde, ktorá bola prijatá v októbri 2022, je zabezpečiť primerané zákonné minimálne mzdy, podporiť kolektívne vyjednávanie o mzdách a zlepšiť účinný prístup pracovníkov k ochrane formou minimálnej mzdy. Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva uplynula v novembri 2024, ale od jej prijatia ovplyvňuje vývoj vo vnútroštátnych zákonných predpisoch o minimálnej mzde. Vnútroštátne zákonné minimálne mzdy sa v mnohých členských štátoch za posledných niekoľko rokov výrazne zvýšili v porovnaní so skutočnými mzdami. Okrem toho referenčná hodnota pre primerané pokrytie vyjednávania (80 %) už formovala diskusie o reforme kolektívneho vyjednávania v niektorých krajinách. Tento vývoj môže mať rôznym spôsobom vplyv na interakciu medzi vnútroštátnymi minimálnymi mzdami a mzdami v kolektívnej dohode.

Hlavné zistenia

Vplyv zmien vnútroštátnych minimálnych miezd na mzdy v kolektívnej dohode

Ekonometrické analýzy, ktoré odhadujú vplyv zmien vnútroštátnych minimálnych miezd na kolektívne zmluvy a dohodnuté mzdy, ukazujú nasledovné.

• Kumulatívne rozdiely vo vnútroštátnych minimálnych mzdách od poslednej kolektívnej zmluvy zvyšujú pravdepodobnosť podpísania novej zmluvy, zatiaľ čo kumulatívna inflácia a miera nezamestnanosti túto pravdepodobnosť neovplyvňujú. Dôležitým faktorom je aj čas, ktorý uplynul od poslednej dohody. Zahrnutie Kaitzovho indexu (pomer medzi minimálnou mzdou a priemernou mzdou za každú krajinu a rok) do tejto špecifikácie naznačuje, že podpisovanie nových dohôd je menej časté v krajinách s vysokou národnou minimálnou mzdou v porovnaní s priemernou mzdou za rovnakých podmienok.

• Hlavným určujúcim faktorom veľkosti dohodnutých úprav minimálnej mzdy je kumulatívna miera inflácie od poslednej dohody. Ak sa inflácia zvýši o 1 %, dohodnuté minimálne mzdy sa zvýšia takmer o 0,7 % (t. j. majú elasticitu takmer 0,7). Kumulatívna zmena vnútroštátnych minimálnych miezd v reálnom vyjadrení má tiež pozitívny a významný vplyv na veľkosť dohodnutých úprav minimálnej mzdy s elasticitou 0,22. Miera nezamestnanosti má významný, ale negatívny vplyv na veľkosť úprav miezd, čo poskytuje jasný dôkaz o tom, že negatívne cyklické podmienky obmedzujú rast dohodnutých miezd.

• Existuje značná rôznorodosť vo viacerých rozmeroch: počas posudzovaného obdobia so silnejšími účinkami zaznamenanými v rokoch 2020 – 2022; medzi odvetviami s nízkymi príjmami; a medzi skupinami krajín, ktoré sa vyznačujú rôznymi modelmi interakcie medzi národnými minimálnymi mzdami a kolektívnym vyjednávaním.

Kvalitatívna analýza poskytuje hĺbkové poznatky z rozhovorov o tom, ako vnútroštátne minimálne mzdy interagujú s kolektívnymi zmluvami v šiestich krajinách (Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko) a v dvoch odvetviach s nízkymi príjmami (sektor výroby potravín a nápojov a sektor rezidenčnej a sociálnej starostlivosti). Analýza zdôrazňuje nasledovné.

• Vnímanie úlohy národnej minimálnej mzdy sociálnymi partnermi sa v jednotlivých krajinách, odvetviach a pododvetviach líši. Vysoká inflácia a nedostatok pracovnej sily spôsobili, že zamestnávatelia a odborové zväzy v sektore rezidenčnej a sociálnej starostlivosti sú voči nej priaznivejšie. V odvetví výroby potravín a nápojov bola národná minimálna mzda vnímaná ako "menšie zlo" potrebné na udržanie kúpnej sily v kontexte inflácie.

• Národná minimálna mzda má obmedzený vplyv na procesy kolektívneho vyjednávania. Existujú určité dôkazy o obmedzenom manévrovacom priestore, pokiaľ ide o rokovania o platoch a pracovných podmienkach, ale napriek obavám, ktoré vyjadrili sociálni partneri v niektorých krajinách, neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy o účinku vytláčania kolektívneho vyjednávania. Neexistuje žiadny významný vplyv na trvanie alebo obnovenie kolektívnych zmlúv v analyzovaných krajinách a odvetviach.

• Zvyšovanie národnej minimálnej mzdy má určitý vplyv na kolektívne dohodnuté mzdy a ich štruktúru.

  • Spoločným trendom pozorovaným v týchto dvoch odvetviach a vo väčšine analyzovaných krajín je rastúci význam mzdových bonusov a príplatkov, ktoré sa riešia v rámci kolektívneho vyjednávania, o ktorom sa veľmi často rokuje na úrovni podnikov, z dôvodu zvyšovania vnútroštátnych minimálnych miezd. Je to preto, že základné mzdy majú tendenciu rásť pomalším tempom ako národné minimálne mzdy a spoločnosti sa uchyľujú k týmto bonusom, aby zaručili, že skutočné mzdy zostanú nad zákonnými sadzbami.

  • V sektore rezidenčnej a sociálnej starostlivosti v Nemecku a Španielsku už zamestnávatelia po zvýšení národných minimálnych miezd nie sú ochotní zlepšovať iné pracovné podmienky, ktoré sa v minulosti používali na kompenzáciu nízkych miezd. Podobný trend bol pozorovaný v potravinárskom a nápojovom priemysle v Portugalsku.

• Zdá sa, že v dohodnutom rozdelení miezd existuje kompresný efekt v dôsledku zvýšenia národných minimálnych miezd. Intenzita tohto efektu sa v jednotlivých krajinách a odvetviach líši. Na základe kvalitatívnej analýzy kolektívnych zmlúv v dvoch vybraných odvetviach s nízkymi príjmami sa zdá, že tento účinok je intenzívnejší pri výrobe potravín a nápojov. Tento kompresný účinok možno interpretovať ako krátkodobé prispôsobenie kolektívneho vyjednávania novej minimálnej mzde, zatiaľ čo v strednodobom horizonte môžu byť účinky presahovania dôležitejšie, pretože kolektívne zmluvy premietajú zvýšenie vnútroštátnej minimálnej mzdy do celého rozdelenia miezd. Miera pretrvávania kompresie je však ovplyvnená charakteristikami odvetvia. Okrem toho je pravdepodobnejšie, že účinky presahovania sa pozorujú v tých odvetviach alebo krajinách, ktoré čelia intenzívnejšiemu nedostatku pracovnej sily, ako je sektor rezidenčnej a sociálnej starostlivosti.

Vplyv vnútroštátnych minimálnych miezd na skutočné mzdy a rozdelenie miezd

Ekonometrická analýza vplyvu národných minimálnych miezd na skutočné mzdy na základe štatistík Európskej únie o príjmoch a životných podmienkach za roky 2006 – 2021 zistila nasledovné.

• Vývoj vnútroštátnej minimálnej mzdy má významný vplyv na skutočné mzdy pracovníkov s nízkymi mzdami bez ohľadu na ich odvetvie, povolanie, pohlavie a vek: zvýšenie vnútroštátnej minimálnej mzdy o 1 % viedlo k zvýšeniu miezd zamestnancov s nízkymi príjmami o 0,31 % v rokoch 2006 – 2021.

• Vplyv zmien národných minimálnych miezd v rokoch 2015 – 2021 bol o niečo väčší ako v rokoch 2006 – 2014. V skutočnosti mohol byť vplyv na skutočné mzdy slabo platených pracovníkov od roku 2015 intenzívnejší ako vplyv na mzdy kolektívne dohodnuté pre pracovníkov v odvetviach s nízkymi mzdami.

• Len veľké nominálne zvýšenie národných minimálnych miezd vedie k podstatnému zvýšeniu miezd slabo platených zamestnancov. Zvýšenie aspoň o 15 % v nominálnom vyjadrení je jediné, ktoré má merateľný a štatisticky významný vplyv.

• Zvýšenie minimálnej mzdy v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, malo väčší vplyv na zmeny miezd pracovníkov s nízkymi príjmami ako zvýšenie v členských štátoch pred rokom 2004 do roku 2015. Veľkosť účinkov sa však v posledných rokoch medzi skupinami zblížila.

• Zvýšenie národných minimálnych miezd počas obdobia štúdie sa premietlo nielen do zlepšenia miezd pre zamestnancov s nízkymi príjmami, ale aj pre pracovníkov s vyššou úrovňou miezd.

• Pri pohľade na trajektórie jednotlivých pracovníkov analýza zistila výrazné zvýšenie miezd pre najnižšie decily rozdelenia miezd, najmä keď je zvýšenie národnej minimálnej mzdy vyššie.

• Vykonala sa kauzálna ekonometrická analýza s cieľom zmerať zmeny v národných minimálnych mzdách a odhadnúť, čo sa stalo s platmi pracovníkov, ktorí pred zmenami zarábali pod novou sadzbou, v porovnaní s vplyvom na platy pracovníkov s nízkymi mzdami, ktorí zarábali mierne nad úrovňou sadzby. Výsledky naznačujú významný a pozitívny vplyv podstatného zvýšenia minimálnej mzdy o 10 % až 15 %.

Ukazovatele politiky

• Zmeny v národných minimálnych mzdách zohrávajú dôležitejšiu úlohu pri presadzovaní podpísania novej dohody o mzdách ako zmeny makroekonomických faktorov, ako je inflácia a nezamestnanosť. Rozsah zvýšenia dohodnutých miezd sa však vysvetľuje najmä infláciou, po ktorej nasleduje zvýšenie národných minimálnych miezd a následný pokles miery nezamestnanosti.

• Zohľadnenie pravdepodobných vplyvov na dohodnuté mzdy pri stanovovaní vnútroštátnych minimálnych miezd môže tvorcom politík poskytnúť užitočné poznatky o potenciálnych (nepriamych) vplyvoch zvýšenia vnútroštátnych minimálnych miezd, a tým zlepšiť celý proces stanovovania vnútroštátnych minimálnych miezd.

• Zdá sa, že zvýšenie vnútroštátnej minimálnej mzdy nemá výrazný škodlivý vplyv na autonómiu sociálnych partnerov pri rokovaniach o kolektívnych zmluvách, hoci sa uvádza menší priestor na rokovania o niektorých otázkach. Účinky vytláčania sa nezdajú byť významné, ale podľa očakávania sú silnejšie v krajinách so slabými inštitúciami kolektívneho vyjednávania a pokrytím. Tieto krajiny si vyžadujú väčšie úsilie na podporu sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania, aby primerané minimálne mzdy boli zlučiteľné s dobre fungujúcim kolektívnym vyjednávaním. Úsilie by mohlo zahŕňať zaručenie primeraného právneho rámca pre kolektívne vyjednávanie a posilnenie kapacít sociálnych partnerov.

• Napriek určitým dôkazom o stlačení miezd v kolektívnej dohode dochádza k celkovej absencii kompresie miezd. Je to spôsobené zvýšením minimálnej mzdy, ktoré má za následok rast miezd nielen medzi zamestnancami s nižšími platmi, ale aj medzi zamestnancami s vyššími platmi. To môže obmedziť účinnosť zvyšovania minimálnej mzdy ako nástroja na znižovanie mzdovej nerovnosti v priebehu času. Vplyv minimálnych miezd na stlačenie dohodnutých miezd sa však v jednotlivých odvetviach líši a je ovplyvnený inými premennými, ako je nedostatok pracovnej sily a úroveň minimálnej mzdy.

• Zvýšenie vnútroštátnych minimálnych miezd viedlo k podobnému zlepšeniu skutočných miezd pracovníkov s nízkymi platmi bez ohľadu na ich charakteristiky. Niektoré skupiny, ako napríklad pracovníčky, však stále viac profitujú z takéhoto zvýšenia, pretože sú relatívne viac zastúpené medzi osobami s minimálnou mzdou.

• V krajinách s nízkym pokrytím kolektívnym vyjednávaním sú najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim zvyšovanie miezd pracovníkov s nízkymi platmi vnútroštátne minimálne mzdy. V týchto krajinách majú dohodnuté mzdy pozitívny, aj keď obmedzený (nie štatisticky významný) vplyv na mzdy slabo platených pracovníkov. Naopak, dohodnuté mzdy aj národné minimálne mzdy podstatne ovplyvňujú mzdy slabo platených pracovníkov v krajinách s vysokým pokrytím kolektívnym vyjednávaním.